Denník vidieckeho kňaza: Askéza zhmotnená vo filmovej podobe

Foto: NCR
Denník vidieckeho farára nie je sugestívny film, ktorý by jednotlivé dejové prvky servíroval divákovi ako na zlatom podnose.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Túto jeseň som strávil postupným čítaním Úvodu do kresťanstva od Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. 

Prihodila sa mi pritom milá vec, keď som si jedného dňa naplánoval, že si večer pozriem francúzsky film Denník vidieckeho kňaza od Roberta Bressona z roku 1951, údajne jeden z najlepších katolíckych filmov všetkých čias.

Práve v pasáži, ktorú som čítal v daný deň, pritom Ratzinger citoval asi najznámejšiu vetu Bernanosovej knižnej predlohy, podľa ktorej vznikol daný film – „Všetko je milosť“. (Áno, výrok pôvodne pochádza ešte od svätej Terézie z Lisieux.)

S troškou nadhľadu sa dá povedať, že som to považoval za znamenie, aby som sa na tento film začal tešiť. Nečakal som však, že bude napokon až takou veľkou výzvou.

Pastoračné výzvy

Priznám sa bez mučenia, že Denník vidieckeho kňaza vonkoncom nie je film, ktorý by som bez problémov pochopil na prvýkrát. Sledujeme v ňom mladého kňaza (bez mena), ktorý príde do malej dediny Ambricourt.

Tam sa snaží bez výraznejšieho úspechu nadviazať vzťah s farníkmi. Na omše v pracovné dni prichádza iba jedna žena, kňaz je terčom posmeškov detí, bojuje s pocitom, že ho Boh opustil. Navyše trpí nediagnostikovanou rakovinou žalúdka, ktorá spôsobuje, že sa môže živiť výlučne chlebom a vínom.

V dedine nachádza viacero pastoračných výziev, ale asi najväčšiu z nich predstavuje grófka. Tej zomrel malý syn a z jeho straty sa už nikdy nespamätala, zriekla sa viery v Boha a utiahla sa do seba. Manžel ju začne podvádzať a dcéra v reakcii na celú situáciu chce spáchať niečo strašné, „hriech pre hriech“ – ako mladý svätý Augustín s kradnutím hrušiek –, aby sa pomstila svojim rodičom.

Asi nikoho neprekvapí, že kňaz na konci filmu po riešení všetkých týchto problémov a neúspešnom boji s rakovinou zomiera. Skoná pritom v dome svojho spolužiaka zo seminára, ktorý sa vzdal kňazstva a teraz žije so ženou v meste. Keď sa ho tento bývalý kňaz na samom konci pýta, či je vhodné, aby mu udelil rozhrešenie, hlavný hrdina odpovie: „Na čom záleží? Všetko je milosť.“

Herci ako ikony

Denník vidieckeho kňaza nie je sugestívny film, ktorý by jednotlivé dejové prvky servíroval divákovi na zlatom podnose, aby ich ľahko pochopil. Treba ho pozerať s intelektuálnou pozornosťou, vyžaduje si určitú námahu, nie je to film, ktorý si človek pustí v piatok večer.

To sa týka tak scenára, ako aj remeselnej stránky filmu. Prístup Roberta Bressona, ktorý aplikoval aj pri tvorbe tohto filmu, bol taký, že hercov považoval skôr za ikony ako za „hercov“ v plnom slova zmysle.

Tento režisér nemal rád, keď boli herci prehnane expresívni. Niekedy dokonca zopakoval scénu, ak sa mu zdalo, že herec „až príliš hrá“. Ani v tomto filme hlavný hrdina neprekypuje expresívnymi emóciami. A predsa film vybuduje jeho vnútorný život ako kolosálny. „Nejako vnímame jeho vnútorný pohyb, hoci jeho tvár zostáva nehybná,“ okomentoval postavu kňaza publicista Thomas Mirus.

To isté sa týka aj hudby vo filme. Súčasné filmy majú tendenciu zbombardovať emócie diváka sugestívnym hudobným sprievodom. Tento film používa hudbu veľmi zriedka. Mám pocit, že sa o celom filme dá hovoriť ako o zhmotnenej askéze.

Kresťanský aj Kristov život

Čo teda divák začne vnímať, keď zapojí intelekt a prekoná počiatočnú „suchosť“ tohto filmu?

Dá sa toho nájsť veľmi veľa. Film sa delí na tri dejstvá, pričom každé z nich sa dá interpretovať ako jedno z troch období duchovného života – očistná cesta, osvetľujúca cesta a zjednocujúca cesta. (Za túto myšlienku vďačím Martinovi Luteránovi.)

Zároveň je celý život bezmenného kňaza, obzvlášť však v treťom dejstve, určitou alegóriou na život Ježiša Krista. Je neprijatý hriešnikmi, prejde vlastnou krížovou cestou (vrátane pádov či stretnutia s Pannou Máriou) a napokon zomiera.

Takisto je v ňom prítomný kresťanský život. Kňazov stav je poznačený hriechom, ktorý takpovediac zdedil (jeho matka pila, preto trpí zdravotnými problémami), čo je realita každého kresťana. Jeho jedinou obživou je chlieb a víno (túto alegóriu hádam ani netreba vysvetľovať).

V Denníku vidieckeho kňaza by sa toho dalo nájsť ešte veľa a som si istý, že v knižnej predlohe je toho ešte viac. Je to teda výchovný film: divákovi ukazuje, že ak sa nebude báť pri výbere a pozeraní filmu zapájať viac intelektu a menej prvoplánových emócií, jeho divácky zážitok bude o čosi hlbší.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Podobné články