Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Konečne som sa dostal k Mystike manželskej intimity z pera Carla Rocchettu. O tejto knihe som sa dopočul, keď som na začiatku tohto roka zavítal na diskusiu Ako sa (z)rodí manželstvo v rámci košického festivalu Láska v praxi.
Išlo vtedy o dialóg dvoch snúbencov s manželským párom Marcelom a Andreou Mikolášikovcami. Manželia otvorene rozprávali o praktickom fungovaní v manželstve, pričom diskusia sa aj teoreticky opierala o teologické vzdelanie Andrey Mikolášikovej, ktorá sa odborne venovala práve témam manželstva.
Zaujalo ma vtedy, ako Mikolášiková rozprávala o posune vo vnímaní manželskej intimity v katolíckej morálnej teológii. Hovorila o tom, ako sa toto vnímanie posunulo od čisto morálnej otázky (ako nespáchať hriech) k vnímaniu jej samotnej hodnoty.
Nejde pritom, samozrejme, o kontradikciu s predošlou dogmaticky definovanou katolíckou teológiou či odklon od nej, skôr o prehĺbenie teologického poznania v oblasti, ktorá sa zvykla trochu zanedbávať.
Práve počas tohto bodu diskusie sa Mikolášiková odvolala na Mystiku manželskej intimity. Preto som bol zvedavý, ako konkrétne vyzerá toto prehĺbenie teologického poznania v oblasti manželstva.
Na začiatok poviem, že štýl písania Rocchettu je silne „kontinentálny“, často som sa v ňom strácal a poniektoré vety som si musel čítať viackrát, aby som vôbec pochytil ich hlavnú myšlienku. Pripadalo mi potom vtipné, keď miestami autor spomínal neduhy typického štýlu teologických diel, keďže sa mi zdalo, že sám nebol výnimkou.
Keď som sa však s textom popasoval a opakovaným čítaním ho donútil, aby vydal svoje tajomstvá, dostal som sa k pomerne zaujímavému obrazu vývoja katolíckej teológie za ostatných 1 500 rokov.
Hlavnou Rocchettovou tézou v zásade je, že vo vnímaní sviatosti manželstva treba spraviť akýsi kopernikovský obrat. Zatiaľ čo kedysi bolo manželstvo vnímané predovšetkým ako metafora mystického zjednotenia Cirkvi s Kristom, v súčasnosti sa treba pozrieť aj na to, ako sa táto mystika realizuje priamo v manželstve.
Máme niekedy tendenciu redukovať mystiku na špeciálne javy, ktoré zažijú iba niektorí vyvolení. Aj Katechizmus Katolíckej cirkvi však o mystike hovorí ako o účasti na Kristovom tajomstve a tým na tajomstve Najsvätejšej Trojice.
Povedané trochu ľudskejšou rečou, mystika nie je nevyhnutne o tom, že niekto dostane stigmy alebo dokáže rozprávať neznámymi jazykmi, ale o tom, že sú v jeho živote prítomné teologálne cnosti a Božia milosť.
Zatiaľ čo kedysi prevládal názor, že celibát je istejšou cestou k svätosti, v súčasnosti to už neplatí. Čoraz viac sa poukazuje na myšlienku posväcovania každodenného života vrátane prežívania manželského zväzku.
Ak je vo vzájomnom sebadarovaní manželov prítomný Duch Svätý, mystiku môžu zažívať aj priamo v ňom. Skrze nehu svojho partnera zažívajú Božiu nehu. Manželia môžu v manželskej intimite zakúšať účasť na Kristovom vzťahu s Cirkvou.
Rocchetta v tomto zmysle hovorí o manželskom lôžku ako o oltári, pretože sa (ale nielen) na ňom slávi sviatosť manželstva. Obetnými darmi sú pritom priamo manželia v celistvosti ľudskej bytosti, tvorenej telom i dušou.
Som však rád, že Rocchetta v tomto nezachádzal do trochu prehnaného sexualizovania kresťanstva, aké sa niekedy podarí napríklad Christopherovi Westovi. Hoci Rocchetta správne poukazuje na to, že mystika sa dá žiť aj priamo v manželstve, nemá tendenciu celú kresťanskú mystiku redukovať na témy spojené so sexualitou.
Rocchetta sa v diele venoval aj vývoju katolíckej teológie v tejto veci. Veľmi ma zaujala pasáž, v ktorej ukazuje, ako katolícka teológia postupne láskyplne napravila postoj sv. Augustína.
Ten bol (ovplyvnený filozofiou svojej doby) presvedčený o tom, že telesné potešenie plynúce z manželského spojenia má byť iba tolerované v prospech vyššieho dobra, ktoré z takéhoto spojenia plynie, čiže splodenia nového života.
Všeobecne mala patristická teológia sklon pozerať na príjemné veci podozrievavo, akoby s príjemnosťou išla ruka v ruke vždy aspoň ľahká hriešnosť. (Keď sa Augustína pýtali, čo hovorí na to, že keby ľudia vôbec nemali sex, vyhynuli by, on povedal, že kiežby sa tak stalo, lebo by sme konečne boli pri Bohu.)
Tento postoj však v stredoveku metafyzicky korigoval sv. Tomáš Akvinský, ktorý poukázal na to, že potešenie preberá svoju morálnu hodnotu zo skutku, z ktorého plynie. Môže byť teda aj dobré, aj zlé.
V súčasnosti je už aj samotná slasť plynúca z manželského spojenia považovaná za dobro, ak je dosahovaná s úctou a v súlade s Božím plánom pre ľudskú sexualitu. (Tu pozri napríklad teológiu tela.)
Celkovo je tak Mystika manželskej intimity miestami mätúcim, no inak dobrodružným exkurzom dejinami katolíckej morálky a obzvlášť pozvánkou k uvedomeniu si hlbšej hodnoty nehy v manželstve.
Som presvedčený o tom, že manželia alebo ľudia plánujúci vstúpiť do manželstva môžu mať z čítania tejto knihy veľký úžitok a začnú vnímať novú dimenziu manželskej intimity.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
