Komunikácia – rozprávajme si príbehy

Príliš veľa prázdnych slov, nadmerný hluk a preťaženie informáciami – to sú niektoré z frustrujúcich javov, s ktorými sa dnes stretávame v rôznych formách komunikácie.

Zažili ste niekedy, že ste strávili celé hodiny na mobilnom telefóne a až následne ste si uvedomili, že ste neurobili to, čo ste pôvodne zamýšľali? Alebo situáciu, keď v zhone pri odchode z domu hlučne odovzdávate partnerovi či partnerke dôležité informácie v nádeji, že ich zachytí a zareaguje na ne? Posielate naliehavé textové správy, a ak sa odpoveď nedostaví v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd, začnete pochybovať, či je všetko v poriadku?

Ak by sme mali dnešnú kultúru komunikácie charakterizovať jediným slovom, bolo by to okamžitosť – instantnosť. Zdá sa, že sme niekde medzi pracovnými povinnosťami a voľným časom stratili trpezlivosť. Počas práce túžime po oddychu, a keď máme voľno, nedokážeme sa dočkať návratu k zaužívanej rutine. Tento začarovaný kruh netrpezlivosti, multitaskingu a orientácie na rýchle výsledky nás postupne pripravuje o schopnosť prežívať prítomný, zmysluplný okamih. Vo svete instantnej komunikácie môžeme ľahko stratiť pocit identity, schopnosť sebareflexie a hĺbku medziľudských vzťahov.

Dopriať si čas

Významnú úlohu v tomto procese zohráva spôsob, akým komunikujeme. Ako príklad možno uviesť jednoduché rozprávanie príbehov deťom. Keď si nájdeme čas a čítame deťom knihu, ich reakcia býva podstatne uspokojivejšia než pri pasívnom sledovaní príbehov na digitálnych platformách. 

Rozprávanie príbehov patrí k najúčinnejším formám komunikácie.

Pozorovania naznačujú, že dieťa na elektronickom zariadení konzumuje veľké množstvo videí a následne pociťuje potrebu ďalších podnetov, pretože táto skúsenosť neprináša skutočné naplnenie. Naopak, spoločné čítanie jedného príbehu z obrázkovej knihy podporuje interakciu, dialóg a vzájomnú komunikáciu. Atmosféra sa mení z prestimulovanej na pokojnú, z roztrieštenej pozornosti na sústredenie sa na prítomný okamih. Deti sa cítia milované a rovnaký pocit zažívajú aj rodičia, pretože si navzájom venujú plnú pozornosť.

Rovnaký princíp platí aj v komunikácii medzi dospelými. Keď si doprajeme čas vypočuť si navzájom svoje príbehy, keď sa podelíme o osobné skúsenosti a umožníme, aby komunikácia prebiehala nielen ako rýchly prenos informácií, ale ako láskavý a pozorný proces, ktorý vyjadruje postoj „záleží mi na tebe“, dosahujeme výrazne vyššiu mieru spokojnosti z interakcie. 

Spojiť sa cez príbeh

Často si možno uvedomíme, ako málo stačí na to, aby sa niekto cítil vypočutý a ocenený. Mnohí z nás si ešte pamätajú časy, keď nám starí rodičia rozprávali príbehy zo svojich životov – príbehy, ktoré boli obohacujúce a ktoré sme počúvali s napätím a úctou ku každému slovu. Práve takýmto spôsobom si ľudia po stáročia odovzdávali vedomosti a skúsenosti; je to hlboko zakorenené v našej kultúrnej pamäti. Niet sa čo čudovať, že keď ide o príbeh, zbystríme pozornosť. 

Rozprávanie príbehov patrí k najúčinnejším formám komunikácie. Pomocou nich dokážeme vzbudiť záujem, inšpirovať, učiť sa a predovšetkým nadväzovať skutočné spojenie s inými i so sebou samými.

Keď udržiavame autentický kontakt s ľuďmi vo svojom okolí, posilňujeme tým vlastnú osobnú identitu a lepšie si uvedomujeme, aký zmysluplný život chceme viesť. Kvalitná komunikácia vzniká vtedy, keď si vedome vytvárame priestor pre príbehy. Každý človek má svoj vlastný príbeh. Kto ste, ako ste sa dostali tam, kde sa nachádzate dnes, aké sú vaše hodnoty, sny a záujmy?

Obráťte sa na ľudí, ktorým dôverujete a ktorých máte radi, a podeľte sa s nimi o svoje príbehy a poznania. Vytvorte si novú tradíciu – vyhraďte si doma čas na rozprávanie príbehov, či už pri spoločnom stole, alebo pri iných príležitostiach. Každý okamih môže byť vhodný na stretnutie pri príbehu. Hoci si rozprávanie príbehov vyžaduje čas, ide o jednu z najhodnotnejších investícií, aké môžete urobiť. Umožní vám objaviť, koľko sa môžete naučiť nielen o druhých, ale aj o sebe samých.