Prekvapivé slová pápeža Františka o beletrii: Mali by katolíci čítať krásnu literatúru?

Neviem, ako to vnímate vy, ale u mňa je čítanie beletrie vždy spojené s jemnými výčitkami svedomia. Je pre mňa náročné „dovoliť si“ čítať v podstate neužitočné knihy, keď existuje toľko kvalitnej odbornej či životopisnej literatúry.

Keď si prečítam knihu o myslení svätého Augustína, jej vplyv na moje myslenie je hmatateľnejší ako povedzme dobrá kriminálka. Čítanie beletrie je pre mňa literárnou obdobou večerného ničnerobenia, ktoré je odrazu prerušené výčitkami svedomia – mohol by som namiesto toho predsa robiť toľko užitočného…

Čítanie beletrie je hobby, ktoré sa podľa sociologických dát vytráca. Ešte v 80. rokoch minulého storočia krásnu literatúru čítalo 57 percent Američanov. V súčasnosti je to 42 percent. Konzervatívny magazín National Review uvádza, že podiel populácie čítajúcej poéziu takisto klesol, a to z 20 na 12 percent.

Minulý mesiac však čítanie krásnej literatúry získalo silného spojenca. Nie je ním nik iný ako hlava Katolíckej cirkvi, pápež František.

Súcit, no bez relativizácie

V liste pomenovanom List Jeho Svätosti pápeža Františka o úlohe literatúry pri formácii, ktorý pápež František minulý mesiac poslal primárne kňazom, František tvrdí, že beletria nie je „iba formou zábavy“, ale môže byť aj „súčasťou cesty k osobnej vyspelosti“.

Hoci je list určený kňazom, pápež v ňom zdôrazňuje, že úloha literatúry je dôležitá v živote každého kresťana. Literatúra má podľa neho schopnosť „rozvíjať imaginatívnu empatiu, ktorá nám umožňuje stotožniť sa s tým, ako ostatní vidia realitu, prežívajú ju a reagujú na ňu. Bez takejto empatie nie je možná solidarita, delenie sa, súcit, milosrdenstvo“.

Popri rozvíjaní nášho pochopenia iných skrze literatúru však krásna beletria umožňuje aj „objav, že naše pocity nie sú len naše vlastné, sú univerzálne, a tak sa ani ten najbiednejší človek necíti osamelý“.

Empatia a pocit spolunáležitosti na ľudskom údele, ktorý môžeme vďaka literatúre pociťovať, však nie je v rozpore s tým, aby sme slová, myšlienky a skutky literárnych postáv podrobovali morálnej kritike.

„Literatúra nie je relativistická, nezbavuje nás hodnôt ani nás nezbavuje morálneho hodnotenia. Skôr nás chráni pred ‚slepým alebo povrchným odsúdením‘,“ píše v liste pápež.

Čo majú spoločné básnik a kňaz?

Pre ľudí, ktorým sú blízke ideály Hnutia fokoláre, môže byť obzvlášť pútavou tá časť listu, v ktorej pápež hovorí o úlohe literatúry pri nadväzovaní dialógu. Keďže je podľa neho literatúra „počúvaním hlasu iného človeka“, môže nás „urobiť citlivými na tajomstvo iných ľudí“ a „učí nás, ako sa dotknúť ich sŕdc“.

Literatúra je podľa neho zároveň účinnou sondou do rozličných kultúr. Keď čítame diela vychádzajúce z našej vlastnej tradície, učíme sa o našej kultúre a z toho vieme vyvodiť aj to, ako ju efektívne evanjelizovať.

V prípadoch, že čítame literatúru, ktorá vychádza z inej tradície, môžeme v nej podľa pápeža nájsť „semienka prítomnosti Ducha v rozmanitosti ľudských skúseností“.

Keďže je list určený prevažne kňazom, v jednom momente pápež prirovná údel básnika k údelu kňaza vďaka „tajomnému a nerozlučiteľnému sviatostnému spojeniu medzi Božím slovom a našimi ľudskými slovami“. Vnímanie ľudských slov v ich najsilnejšej podobe nám pomáha lepšie oceniť Slovo, ktoré sa stalo telom.

Od krásy k dobru, od dobra k pravde

Bolo by podľa mňa dobré, keby pápež František vo svojom liste poukázal špecificky aj na úlohu krásy ako takej v evanjelizácii. Krása je niečo, proti čomu sa nedá argumentovať, na rozdiel napríklad od filozofie. A od krásy (napríklad sakrálnych priestorov) je možné ľudí priviesť k dobru a následne k pravde.

Pred 25 rokmi o tom písal sv. Ján Pavol II.: „Téma krásy je rozhodujúca pre diskurz o umení. Keď Boh vnímal, že všetko, čo stvoril, je dobré, videl, že je to aj krásne. Spojenie medzi dobrom a krásou podnecuje plodné úvahy. V istom zmysle je krása viditeľnou formou dobra, rovnako ako je dobro metafyzickou podmienkou krásy.“

Ale to je len niečo, čo by som dodal, obzvlášť pri zohľadnení toho, že ide o list určený pastierom duší. Inak je chvályhodné, že sa jeden z najvplyvnejších ľudí na zemi rozhodol podporiť čítanie krásnej literatúry.

Robí tým službu nielen kresťanom, ale aj celému svetu.