Smerom k „väčšej“ vojne: Kto ešte verí v mier?

Jeden európsky veľvyslanec mi v rozhovore o budúcnosti povedal: „Ak do roku 2025 nebude vojna…“ Vojna? Mal na mysli „väčšiu vojnu“, než sú tie, ktoré sa vedú a ktorých koniec je v nedohľadne. Na obzore sa teraz javí vojna, zatiaľ čo vyhliadky na mier sa vytrácajú. Tento pocit sa v posledných týždňoch ešte posilnil. Macron hovoril o možnom zapojení západných vojsk do vojny na Ukrajine. Išlo by o „väčšiu vojnu“? Elyzejský palác následne spresnil: „Nejde o vyhlásenie vojny Rusku.“ Iní interpretovali návrh francúzskeho lídra ako kapitolu v jeho boji proti Le Penovej v európskych voľbách. Viacerí európski lídri priliali vodu do ohňa. Taliansky minister zahraničných vecí Tajani bystro zdôraznil: „Nesmieme vzbudiť dojem, že sme vo vojne proti Rusku.“

Putin vo svojom výročnom prejave o stave krajiny pred oboma komorami ruského parlamentu zvolil bojovný tón: „Západ musí pochopiť, že aj my máme zbrane schopné zasiahnuť ciele na jeho území.“ Rizikom je zničenie civilizácie: Putin pripomenul tragický osud tých, ktorí sa pokúsili napadnúť Rusko, čo je príliš zabudnutá historická skutočnosť. Dve minulé storočia, s Napoleonom a Hitlerom, poukázali na schopnosť Ruska s jeho veľkým zázemím odolať akejkoľvek invázii.

Pri pohľade do budúcnosti sa ponúkajú dve hypotézy, obe dramatické: stiahnutie podpory alebo „väčšia vojna“.

V USA existuje možnosť volebného víťazstva Trumpa, ktorý predpovedal stiahnutie sa z podpory Ukrajiny. Ak by zvíťazil a zotrval na tomto postoji, bola by to tragédia pre Ukrajinu a veľká zodpovednosť pre Európu, ktorá by zostala sama na podporu Kyjeva. Všetci si pamätáme Trumpovo rozhodnutie opustiť afganskú vládu, čo malo za následok islamizáciu krajiny a veľa utečencov. Toľko vojny pre nič! Ako by to dopadlo v Európe? Bola by to tragédia. Dokázala by Európa sama zostať na strane Ukrajincov? Určite by bolo Rusko silnejšie a ešte menej ochotné dohodnúť sa. Ukrajinské vojenské skrehčenie po dvoch ťažkých rokoch vojny stavia Západ pred potrebu nových rozhodnutí.

Pri pohľade do budúcnosti sa ponúkajú dve hypotézy, obe dramatické: prvou, ktorú by sme mohli nazvať „Trumpova doktrína“, je stiahnutie podpory (čo by znamenalo porážku Ukrajiny, zmrzačenie jej územia, zbytočnosť toľkých obetí); druhou je „väčšia vojna“, priamejšie zapojenie Západu. Za dva roky sa do výroby zbraní investovalo takmer tisíc miliárd, pričom hodnota akcií spoločností, ktoré zbrane vyrábajú, prudko vzrástla. Viac zbraní však neznamená viac mieru. Aká je budúcnosť? Je potrebná tretia cesta.

Musíme si odvážne predstaviť cestu k mieru, ktorá presahuje dramatickú priepasť medzi opustením Ukrajiny a „väčšou vojnou“. Ako? Mier sa musí zapísať do programu medzinárodnej diplomacie, aby sa otvorili nové kanály, odovzdali posolstvá a pokúsili sa spolu hovoriť. O to sa doteraz pokúsilo len málo ľudí. Najpozoruhodnejším pokusom je pokus pápeža Františka, ktorý nerezignuje na vojnu.

Prevzaté z famigliacristiana.it.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.