Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Najväčšou výzvou súčasnosti je podľa komisára pre deti a zakladateľa občianskeho združenia Úsmev ako dar Jozefa Mikloška online priestor, v ktorom dnes niektoré deti trávia viac času ako v tom reálnom. „Je nevyhnutné dostať online priestor pod určitú kontrolu. Mladí ľudia si dávajú konkrétne návody, ako ukončiť svoj život a nad tým nemá nikto dohľad,“ vysvetlil komisár.
Ako ďalej podotkol, viaceré štáty zavádzajú vekové obmedzenia na využívanie sociálnych sietí. Najkľúčovejšie však podľa neho je, aby malo dieťa voči rodičovi dôveru a nebálo sa s ním o čomkoľvek komunikovať:
„Dieťa, ktoré má dôveru voči dospelému, je chránené do veľkej miery. Najhoršie sú na tom deti, ktoré nemajú nikoho, pretože ľahko uveria internetu a pochybným kamarátom a pohybujú sa na veľmi šikmej ploche.“ Mali by sme sa podľa neho ako spoločnosť snažiť, aby bolo takýchto detí, ktoré nikomu nedôverujú, čo najmenej.
Mikloško by si prial, aby sa o 100 rokov vrátila opäť sila rodiny, ktorá v súčasnosti čelí obrovskej kríze rozpadu. „Najviac pomôžeme dieťaťu, ak pomôžeme jeho rodine. Všetko ostatné je nadstavba,“ zakončil.
Komisár verí, že týmto smerom sa spoločnosť bude postupne uberať, hoci, ako podotkol, aktuálne sledujeme pravý opak. Spoločnosť sa stále viac individualizuje, čo vedie k osamelosti a depresii. „S týmto by sme mali niečo robiť, inak ako spoločnosť dopadneme veľmi zle,“ vyjadril obavu Mikloško.
Práve 20. novembra uplynulo presne 100 rokov od prijatia Ženevskej deklarácie práv dieťaťa v roku 1924. Pri tejto príležitosti sa stretli predstavitelia štátu, cirkvi a mladých, aby oslávili tento historický míľnik a upriamili pozornosť na potrebu zmien.
Hlavnou myšlienkou podujatia bola výzva, aby rok 2025 niesol prívlastok Rok lepších vzťahov. Iniciatívu odštartovali mladí z Parlamentu detí a mládeže, ktorí navrhli konkrétne kroky na zlepšenie medziľudských vzťahov v spoločnosti.
Súčasťou iniciatívy je aj Desatoro pre lepšie vzťahy, ktoré mladí ľudia vytvorili ako návod na praktické zlepšenie medziľudských vzťahov.
Tento dokument vyzýva k hodnotám ako odpustenie, pomoc slabším, rešpektovanie hraníc, schopnosť milovať seba i iných, a snaha byť zmenou, ktorú chceme vidieť vo svete. Jeho princípy reflektujú potrebu empatie, solidarity a rešpektu v dnešnej rozdelenej spoločnosti.
„Na Slovensku máme 970-tisíc detí. Vzťahy sú tým najdôležitejším, čo majú, a preto by mali vyrastať v prostredí plnom šťastia, lásky a porozumenia. Už sto rokov sa snažíme hájiť ich najlepšie záujmy,“ povedal na úvod slávnostného podujatia komisár pre deti Jozef Mikloško.
Vo svojom prejave zároveň upozornil, že vzťahy sú základom duševného zdravia detí, ktoré čelia výzvam spojeným s rozpadom rodín, digitálnymi technológiami a dosahmi pandémie:
„Tento trojuholník problémov prispieva k alarmujúcemu nárastu psychických problémov a samovrážd medzi mladými“.
Svoje presvedčenie doplnil údajmi svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej si každých 40 sekúnd nejaký mladý človek vezme život a každých 8 sekúnd sa o to niekto pokúsi.
„Na Slovensku vyhľadá mesačne pomoc približne 1800 mladých ľudí, ktorí zvažujú samovraždu. Tento alarmujúci údaj poukazuje na vážny problém, ktorý súvisí s psychickým zdravím detí a mladistvých na Slovensku,“ zakončil.
Podľa komisára je tento nárast spojený najmä s rozpadom rodín a nedostatkom podpory v domácnostiach, čo vedie k pocitom beznádeje a osamelosti u mladých ľudí.
Kľúčovým prvkom pre ich psychickú pohodu je bezpečná vzťahová väzba, ktorej teóriu rozpracoval psychiater John Bowlby. Vo svojich výskumoch zistil, že zdravé vzťahy, najmä medzi rodičmi a deťmi, sú základom pre nadväzovanie vzťahov v budúcnosti a správny vývoj.
Ako komisár zdôraznil, za deklaráciou je snaha nájsť spôsob ako zlepšiť mikrosvet dieťaťa, k čomu sa chystajú vypracovať plán konkrétnych krokov na celý rok. „Chceme osloviť ministerstvá, školy, rodičov, aby sme sa spoločne zamysleli, ako zlepšiť vzťahy s našimi deťmi,“ vysvetlil Mikloško.
Súčasným rodinám podľa neho chýba najmä kohéznejšia rodinná politika, ktorá by podporovala rodiny a povzbudzovala ich, aby sa nebáli mať deti. Rovnako by podľa neho mali fungovať odľahčovacie služby pre rodiny v náročnej situácií, ako aj dostupná psychologická podpora.
„V prípade, že príde k rozvodu, či dokonca vyňatiu dieťaťa z rodiny je potrebné, aby tieto rodiny niekto sprevádzal,“ upozornil.
Prezident SR Peter Pellegrini, ktorý sa stal prvým signatárom výzvy zdôraznil, že spoločnosť je v súčasnosti výrazne rozdelená, čo má negatívny dopad na mladú generáciu. „Musíme si predstaviť, čo to robí s mladou detskou dušou, keď v takomto prostredí musí vyrastať a pripravovať sa na svoj budúci život,“ povedal prezident.
Hlava štátu poukázala aj na to, že aj napriek existencii medzinárodných dokumentov a deklarácií, ktoré deťom garantujú množstvo práv, spoločnosť stále nemôže byť úplne spokojná s ich uplatňovaním v praxi.
„Keď vidíme utrpenie detí po celom svete, ktoré trpia hladom, chudobou, biedou, alebo vidíme utrpenie detí, ktoré trpia vojnovým konfliktom vo svojej krajine, máme ešte ako svet a celosvetové spoločenstvo čo naprávať,“ zakončil.
Pellegrini tiež upozornil na riziko negatívneho nastavenia k štátu zo strany detí a mládeže. Z prieskumu totiž vyplynulo, že okolo 70% z nich má voči štátu odmietavý postoj, pričom až 30% plánuje zo Slovenska odísť.
„Tam si uvedomíte, že hoci 12-13 ročné dieťa ešte nevie vyhodnotiť, či štát funguje alebo nie, už nasáva všetko negatívne, čo počuje a prijíma to za svoje svoje.“
Medzi hosťami bola aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre detskú psychiatriu Terézia Rosenbergerová. Dôvod nárastu psychických porúch u detí vidí najmä vo výkonovo orientovanej spoločnosti a rozširujúcom sa fenoméne sociálnych sietí.
„Deti sa prestali hrať, rozprávať, sedia doma, riešia to, čo sa im podsúva. Nemajú živé vzťahy,“ upozornila. Ako ďalej dodala, deti veľmi dobre vedia o svojich právach, no často zabúdajú na to, že k právam patria aj zodpovednosti. Tým, že za nich rodičia riešia všetky problémy, sa deti nenaučia zdolávať prekážky.
Keď sa potom vyskytne nejaký problém, je to pre nich koniec sveta a zložia sa: „Deti si berú životy alebo sa režú, pretože hľadajú okamžitú úľavu zo svojich problémov. Sú veľmi labilné a nevedia čeliť výzvam, ktoré život prináša.“
Súčasná generácia je podľa psychiatričky v porovnaní s tou minulou menej odolná, menej sociálne zrelá a viac konfliktná. Problémom sú podľa nej aj prehlbujúce sa sociálne rozdiely, ktoré vytvárajú stále viac napätia nielen medzi deťmi, ale aj v celej spoločnosti.
Zároveň dodala, že len za posledný rok vzrástol počet pacientov, ktorí hľadajú psychiatrickú pomoc o tridsať percent, pričom mnoho z nich sa pomoci ani nedočká. „Momentálne máme dve psychiatrické ambulancie na plný úväzok na celý Košický kraj. Na taký počet ľudí je to nonsens,“ zakončila.
Podujatie na Bratislavskom hrade bolo nielen oslavou storočnice práv detí, ale aj mocným apelom na spoločnosť. Výzva, aby rok 2025 patril lepším vzťahom, prináša nádej, že aj v čase rozdelenia a nevraživosti dokážeme spoločne vytvoriť prostredie, kde budú deti vyrastať s pocitom istoty, lásky, porozumenia a rešpektu.
Deti a mladí ľudia už zdvihli svoj hlas v podobe Desatora pre lepšie vzťahy – teraz je na dospelých, aby ich hlas nielen počuli, ale v tomto duchu aj konali.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
