Ako kresťania si občas povieme, že Halloween je niečo zlé. Je to pohanský predchodca spomienky na našich zosnulých?
Sviatok zvaný Halloween sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra. Aj keď v dnešnej dobe si ho väčšina ľudí asociuje s Amerikou, tento sviatok má svoj pôvod v Európe, v keltskej kultúre vo Veľkej Británii. Bol tu známy ako Samhain.
Posledný deň keltského roku sa mení na začiatok nového a vtedy je vraj hranica medzi svetom živých a neživých najtenšia. Podľa keltskej tradície sa v túto noc prelínajú svety mŕtvych a živých.
Kelti zapaľovali oheň, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, aby sa mohli zohriať a stráviť noc s pozostalými. V túto noc sa do okien dávajú vyrezané tekvice, v ktorých svietia zapálené sviečky. Majú vítať blízkych mŕtvych a zároveň odháňať zlomyseľných duchov.
Tento zvyk priniesli do USA írski a škótski prisťahovalci v 19. storočí. V Amerike deti chodia v maskách z dmu do domu a pýtajú si cukríky, na oplátku zaspievajú a poďakujú sa.
Sviatok všetkých svätých a následné dušičky majú u nás oveľa dlhšiu tradíciu a vďaka množstvu veriacich budú aj tento rok cintoríny plné ľudí. A čo sú teda vlastne dušičky?
Prvého novembra si pripomíname Slávnosť všetkých svätých. Mnohí z nich nie sú známi, poznáme iba ich mená a tak cirkev vyhradila deň, kedy si ich pripomíname.
Na druhý deň je potom Spomienka na všetkých verných zosnulých, nazývaná aj ľudovo dušičky.
Ale o čom je tento sviatok? Je to pokresťančený Halloween?
Je to hlavne duchovný sviatok. Spomíname si na všetkých zosnulých, ktorí už nie sú medzi nami, tých, ktorí odišli na druhú stranu. Veríme, že neskončili v ničote a ďalej pokračujú vo svojom večnom živote.
Každý z nás má nejakých blízkych, príbuzných, priateľov, predkov, ktorí už opustili tento svet. Chceme im pomáhať, modlíme sa za nich. Vzťahy, ktoré sme s nimi žili, ich odchodom neskončili. Naďalej ich máme radi.
Ak žili svoj život tak, že ešte im čosi chýbalo k plnosti lásky, ako katolíci veríme, že na druhej strane prežívajú stav očisťovania, dozrievania pre nebo. Je obrovský dar, že môžeme týmto dušiam pomáhať.
Čo môžu veriaci robiť v týchto dňoch pre svojich zosnulých?
Ktosi veľmi pekne povedal – všetko živé je medzi sebou spojené, všetko medzi sebou súvisí. Tam, kde boli pekné vzťahy, občas počujeme povedať nejakého staršieho človeka: „Keby som tak mohol aspoň pol hodinky porozprávať sa so svojím otcom, mamou, s niekým blízkym, s človekom, čo som mal naozaj rád… nestihli sme si všetko dopovedať.“
Môžeme to obrátiť aj na druhú stranu, aj oni si hovoria: „No tak, kedy si už dopovieme všetky tie veci, a rozvinieme ďalšie.“ A možno práve tieto dni nám v tomto pomôžu, čosi prehĺbiť, začať čosi nové.
Naši drahí zosnulí nie sú pre nás odloženými vecami, sú ďalej našimi príbuznými, bratmi, sestrami, otcami, mamami, priateľmi. Učia nás, v čom je trvalá hodnota, čo prežije aj smrť. Učia nás, že láska je to podstatné.
Oni nás mali radi a žijú svoju lásku aj dnes. Nikdy nezabudnime, že medzi zomrelými máme svojich dobrých priateľov, ktorí nám môžu pomáhať a na druhej strane aj oni potrebujú našu oporu, modlitbu ako prejav lásky.
Mnohí veríme, že v týchto dňoch môžeme venovať našim drahým zosnulým veľký a vzácny dar, ktorý Katolícka cirkev ponúka – pomoc pre zosnulých.
Spájame sa živí s tými, čo už nie sú medzi nami. To je ale aj podstata Halloweenu. Aký je váš názor na Halloween?
Túžim sa úprimne spýtať: Veľké počty ľudí vo svete aj u nás, ktorí zaplnia večerné podniky tým, že oslavujú Halloween, naozaj ho slávia? Prežívajú do hĺbky podstatu tohto sviatku?
Nie je to často vec imidžu, módy, plytkého pohľadu a snáď aj obchodu? Koľko z týchto ľudí naozaj verí do hĺbky v Halloween?
Možno sa o kresťanskej Spomienke na zosnulých až toľko v médiách nehovorí, ale mnohí ju prežívajú úprimne v túžbe prehlbovať spoločenstvo s našimi drahými zosnulými i so samotným Bohom. Nás samých myslenie na zosnulých môže prehlbovať.
Aké odporúčania dáva cirkev veriacim k tomuto sviatku?
Veľmi praktické a v tom je to krásne. Veriaci , ktorí v deň Spomienky na všetkých zosnulých nábožne navštívi kostol, alebo kaplnku a pomodlí sa modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky pre duše v očistci.
Okrem toho je potrebná svätá spoveď (krátko predtým, alebo potom), sv. prijímanie a modlitba na úmysel Sv. Otca. Okrem toho treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému.
Veriaci, ktorý má možnosť navštíviť cintorín a pomodlí sa tu za zosnulých, môže získať odpustky od prvého novembra do ôsmeho novembra, čiže má možnosť pomôcť mnohým dušiam. Tento dar od Boha je krásny.
Nie je to trošku obchodovanie? Niečo za niečo?
Sme vtiahnutí do dobrodružstva, v ktorom môžeme, obrazne povedané, zobrať každý deň jedného brata, alebo sestru za ruku a sprevádzať ich do neba. Jedna tvoja cesta na cintorín, sa tak stáva cestou jednej duše do neba.
Boh to tak urobil, aby sme videli, že sa navzájom potrebujeme, že vzťahy, ktoré sme vytvárali, pretrvávajú naďalej. Môžeme si navzájom stále pomáhať a nezruší to ani hranica smrti.
Každý odpustkový úkon prehlbuje aj náš vzťah s Bohom. Cintoríny sa tak stávajú miestami, kde sa hlbšie zamýšľame nad životom, nad tým, čo je v ňom podstatné a čo iba balast.
Modlíme sa a spomíname na našich drahých – Akú stopu zanechal ich život, akú výzvu? Čo ma chceli naučiť? Kam smerujem? Môj život tak presahuje do večnosti.