Švajčiarsko: Krátka materská, drahé jasle a chýbajúca podpora rodín

Aké to je z pohľadu mám, sme sa opýtali troch respondentiek – Sloveniek žijúcich už dlhodobo vo Švajčiarsku. Každá z nich má iný príbeh a skúsenosť, nežijú v rovnakých kantónoch.

Dieťa je súkromná záležitosť, štát do toho nič

Štát podľa slov mamy Ľudmily neprispieva rodinám na nič. Niektoré kantóny dávajú príspevok pri narodení dieťaťa, iné nie. Príspevok pod názovom „materská“, ako ho poznáme na Slovensku, tu neexistuje. Prídavky na deti sú centrálne v rámci federácie kantónov regulované len pre zamestnancov v poľnohospodárstve – ostatné odvetvia si riešia kantóny každý po svojom. O prídavky môžu požiadať zamestnanci aj ostatných odborov hospodárstva, rozdiely v ich výške však v rámci federácie sú. Jediným spojivom je pravidelné vyplácanie týchto dávok. Vždy ich dostáva ten z rodičov, ktorý viac zarába. Prilepšenie v prípade príchodu dieťaťa veľmi závisí od kolektívnej alebo zamestnaneckej zmluvy, preto je dobré pozerať sa pri nástupe do zamestnania aj na tieto výhody.

Vymoženosť slovenských otcov ostať doma pri deťoch na „otcovskej dovolenke“ Švajčiarsko má podstatne chudobnejšiu – hoci nedávno ju predĺžili z dvoch dní na dva týždne. Toto voľno si môže vybrať otec v mesiacoch po narodení dieťaťa. Manžel pani Marty Melay, jednej z respondentiek, pracuje v Lichtenštajnsku, tam sú pre otca stále platné len dva dni voľna, takže si ho veľmi po pôrode neužila.

Ak majú rodiča už švajčiarske občianstvo, narodené dieťa je automaticky tiež Švajčiarom. Pani Marta, ktorej sa v roku 2023 narodil synček Samko, by rada pre neho požiadala aj o slovenské občianstvo, ale až neskôr – je s tým spojená zdĺhavá administratíva.

Švajčiarsko sa o demografiu nestará žiadnymi úľavami: nie sú tu zľavy ani v zdravotnej poisťovni. Ak sú niekde rodinné lístky, platia na dvoch dospelých a dve deti. Rodiny, kde je viac detí, musia zakúpiť extra vstupenky do múzea alebo ZOO. Takéto výlety bez podpory a zliav si tiež nemôžu všetci dovoliť.

Slovenská trojročná materská ako luxus

Mamy, ktoré bývajú a rodia vo Švajčiarsku, musia zabudnúť na tri roky materskej dovolenky hradenej štátom. Podľa Marty Melay nie je vo Švajčiarsku žiadne pravidlo, dokedy musí žena pracovať, niektoré ťahajú až do pôrodu. Je možné odísť na materskú aj skôr – ale o ten čas sa kráti potom čas s bábätkom po pôrode. Zákonom daná materská je tam krátka: „V mojej práci som si to naplánovala tak, že posledné tri týždne pred termínom zostanem doma. Dovtedy som stihla odovzdať prácu nasledovníkovi, keďže svojej pozície som sa vzdala. Doktorka mi bez problémov vydala potvrdenie, ktoré som predložila zamestnávateľovi. Keďže som prenášala, nakoniec bol z toho mesiac, počas ktorého môj plat platila poisťovňa zamestnávateľa. Oficiálna materská dovolenka sa začala až dňom pôrodu. Zo zákona je vo Švajčiarsku povinných 14 týždňov materskej, moja firma ponúka päť mesiacov, čo je na Švajčiarske pomery štedré. Najprv som si myslela, že po vypršaní týchto mesiacov dám výpoveď a budem sa naplno venovať maličkému, avšak ako čas plynul, aj s manželom sme to prehodnotili a rozhodla som sa po siedmich mesiacoch vrátiť do firmy na 40-percentný pracovný pomer.“ Marta využila aj dva mesiace neplateného voľna po vypršaní zákonnej päťmesačnej dovolenky, keď jej firma platila 80 % pôvodného platu.

Keďže tu nie je sociálna dávka „materskej“, mamy po pôrode dostávajú od svojho zamestnávateľa výplatu vo výške od 80 % do 100 % svojho pôvodného platu. Táto výška podpory po pôrode sa počíta z priemeru platov za posledných 12 mesiacov. Na tento fakt si dávajú pozor predovšetkým tí, ktorí podnikajú. Po ukončení oficiálnej materskej dovolenky je možné požiadať o neplatené voľno, ale tomu nemusí zamestnávateľ vyhovieť. Ostáva potom už len výpoveď alebo sa vrátiť do práce. Zákonom chránené pracovné miesto ženy na materskej dovolenke, ako je to na Slovensku, vo Švajčiarsku neexistuje. Faktom je však aj to, že ženy z lepšie situovaných rodín po pôrode už vôbec nepracujú. Na druhej strane 70 % sociálne odkázaných vo Švajčiarsku sú osamelé matky.

Zákonom chránené pracovné miesto ženy na materskej dovolenke, ako je to na Slovensku, vo Švajčiarsku neexistuje.

Užiť si čas materstva je tu náročné hlavne kvôli dojčeniu. Vo Švajčiarsku sa dojčí krátko. Skúsenosť ďalšej mamy Ľudmily, lekárky, hovorí za svoje: vďaka možnosti dojčiť dieťa v zamestnaní dojčila všetky svoje tri deti rok, čo je v tejto krajine neštandardné. Prvého syna jej z blízkeho bydliska trikrát do dňa nosil na dojčenie do práce manžel, bývali blízko jej nemocnice. Ostatných dvoch synov mala pani Ľudmila v nemocničných jasličkách pre zamestnancov, takže ich mala na dosah. Prestávka na dojčenie je započítaná do pracovného času a je vyhradená vždy raz za každé štyri hodiny pracovného času.

Vo Švajčiarsku je však bežné, že mamy – predovšetkým na dedinách – ostávajú väčšinou po materskej doma, nepracujú. Nevedia totiž nájsť zhodu so zamestnávateľom v tom, ako skĺbiť prácu a materstvo. Sú doma minimálne do predškolského veku detí, často aj dlhšie, keďže deti majú v školách dlhú obedovú prestávku (dve hodiny) a mamy ich čakajú s obedom doma. V mestách je bežnejšie, že sa žena vráti do práce, niektoré vyslovene hneď po vypršaní 14 týždňov materskej dovolenky. Veľká väčšina matiek pracuje prvé roky na čiastočný úväzok, pričom všetko závisí od dohody so zamestnávateľom. Bežný pracovný pomer pre matku je 60 %, vo veľkých firmách často aj 80 %. Práca z domu je v posledných rokoch samozrejmosťou, taktiež však závisí od náplne práce.

Keď materstvo ovplyvňuje zamestnávateľ

Pani Marta mala šťastie na ústretovosť vedenia, takáto flexibilita nie je vo Švajčiarsku bežná, hoci je zákonne možná. Výhodou bola aj jej pracovná pozícia: je projektovou koordinátorkou v investičnej firme. Dohoda s vedením znamenala pre ňu novú pozíciu s tým, že pracuje štyrikrát do týždňa doobeda z domu. Vďaka tomu, že si počas tej krátkej „oficiálnej“ materskej vyskúšala, že sa dá práca a bábätko dobre skĺbiť, našli si au-pair na ročnú zmluvu. Aj po jej vyplatení vďaka Martinmu skrátenému úväzku im jej príjem pomáha stabilizovať rodinné financie.

Lekárka Monika Verbeek žila vo Švajčiarsku dlhšie, keď sa vydala a otehotnela počas dokončovania atestácie, takže atestáciu napriek žiadosti zamestnávateľovi nedokončila – vedenie nemocnice s tým nesúhlasilo. Napriek dvom mesiacom do jej ukončenia ostala nezamestnaná. Našťastie mala v krajine odpracovaných už desať rokov, takže bez problémov dostala podporu zo sociálnej poisťovne. Monika chcela ostať doma s dieťatkom aspoň osem mesiacov, takže zvyšok času žili z úspor a manželovho príjmu, bývali v podnájme. Do práce sa Monika vrátila najskôr dvakrát na poldeň, neskôr na dva celé dni týždenne v súkromnej praxi, maximum bolo 2,5 dňa týždenne. Počas tejto aj ďalšej materskej a súbehu práce stále dojčila, v čase práce si mlieko odsávala. Ako mnoho mám využila pomoc rodiny – u nej to bola svokra. Neskôr si aj manžel zredukoval svoj úväzok na 80 %, aby mohol byť jeden deň s deťmi – majú nakoniec štyri – doma on.

Švajčiarske ženy, ktoré sa rozhodnú pracovať s malým bábätkom, často kombinujú jasličky so starostlivosťou starými rodičmi a manželom.

Jasle pre deti sú drahá záležitosť

Čo sa týka starostlivosti o deti, podľa pani Marty jasličky berú deti už od troch mesiacov. Cena jasličiek pre bábätko je v priemere CHF 120 na jeden celý deň. To je v porovnaní s mesačným rodičovským príspevkom CHF 200 pre všetky rodiny veľmi drahé. Celú sumu jaslí prepláca štát len sociálne slabým rodinám. Mnohým sa toto riešenie neoplatí, keďže za tri dni v týždni v jasliach zaplatia okolo dvetisíc frankov, čo je niekedy mesačný príjem matky. Hoci sú jasle také drahé, starostlivosť v nich nie je zo skúseností ideálna. Napriek tomu tam bežne končí 60 % detí. Je však možné dať dieťa do jasličiek na poldňa, buď doobeda, alebo poobede. Švajčiarske ženy, ktoré sa rozhodnú pracovať s malým bábätkom, často kombinujú jasličky so starostlivosťou starými rodičmi a manželom. Musia si preto podľa pani Marty znížiť pracovný pomer: „Vidno to na príklade svojho bývalého kolegu – manželka pracuje na 80 %, jeden deň v týždni je doma s bábätkom. Ďalší deň je s ním manžel, ktorý tiež pracuje na 80 %, tretí deň ho strážia starí rodičia a dva dni v týždni je v jasličkách. Je úplne bežné, že každá rodina si to nastaví iným spôsobom.“

Materský patchwork

Pani Marta vie, že chce byť dobrou mamou a zároveň nestratiť svoju profesiou, preto sa na situáciu díva s nadhľadom: „Predsudky sa nájdu všade, avšak ja osobne sa necítim odsudzovaná za to, že pracujem na čiastočný úväzok. Viem, že robím čo najviac preto, aby som bola Samkovi nablízku, necestujem do kancelárie a počas dňa ho aj odbieham uspávať, lebo má rád moju blízkosť. Au-pair sa mu naplno venuje a majú veľmi dobrý vzťah. Aj moja rodina na Slovensku to chápe a podporuje. Práca ma baví, a úprimne povedané, oddýchnem si od denných starostí a tlaku na perfektný výkon, ktorý každá mama prežíva rovnako. V práci na to aspoň na nejaký čas zabudnem a vždy sa potom teším na zvyšok dňa, ktorý strávim so Samkom.“