Ťažké časy ekonomiky v marci, klesá priemysel aj stavebníctvo

Najsilnejšia časť priemyslu – výroba dopravných prostriedkov v marci priniesla o takmer 15 % menej hodnoty. Súvisí to zjavne najmä s pomalším nábehom výroby nových modelov v trnavskom Stellantise, pribrzdenie však pocítili aj ostatné automobilky. O takmer 42 % spadla ťažba a dobývanie, to sa však čakalo z dôvodu zastavenia ťažby hnedého uhlia v Novákoch. Naopak, vďaka plnej výrobe 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce prudko stúpla výroba elektriny a plynu, o necelých 9 % sa zvýšila výroba elektrických zariadení. Ostatné odvetvia hlásia pokles.

Stavebníctvo ukázalo ešte horšiu bilanciu, o približne desatinu spadla nová výstavba v prípade budov aj inžinierskych sietí, najmenší pokles mali práce na opravách a údržbe – zhruba 5%. V prípade budov sa okolo nuly držia aspoň komerčné stavby, pri bytoch je pokles stále citeľný pre drahé hypotéky a opatrnosť zákazníkov pri kúpe. Podľa analytika UniCreditu Ľubomíra Koršňáka trh s bývaním už svoje dno najskôr našiel, jeho zotavenie však bude len veľmi pomalé a k úrovniam spred krízy sa tak skoro nepriblíži.

Poklesom produkcie priemyslu v marci prekvapilo viacero európskych krajín, ktoré sú tradičným odberateľom slovenských exportérov, napríklad Taliansko. Dôležitý je najmä vývoj v Nemecku a Česku, kde sa výroba oživuje iba veľmi opatrne. Dôvodom sú najmä vysoké úrokové sadzby, ktoré Európska centrálna banka plánuje znížiť až v júni, hoci inflácia je nízka už od začiatku roka. Firmy sú preto zdržanlivé v požičiavaní si drahých peňazí a odkladajú nové investície. ECB je známa svojimi váhavými krokmi podobne ako pri náraste inflácie v roku 2022, keď ju mala zabrzdiť úrokmi oveľa skôr.

Najmä stavebníctvo postihuje aj zaseknutie podpisovania zmlúv a vyplácania eurofondov, ktoré vláda Roberta Fica zaviedla koncom minulého roka. Aj odsúhlasené projekty tak čakajú niekoľko mesiacov na podpis zmlúv a oneskoruje sa ich realizácia. V praxi to znamená menej objednávok pre stavebníctvo, dodávateľov energetických zariadení, stavebných materiálov alebo strojov. Zaseklo sa aj preplácanie projektov fotovoltiky na strechách rodinných domov v schéme Zelená domácnostiam.

Rok 2024 bude zrejme stále rokom pomalého oživovania, čo sa prejaví na pomalšom raste ekonomiky v Európe. Ťaží ju najmä dopad vojny na Ukrajine, ktorá prináša neistotu a opatrnosť spotrebiteľov i firiem pri nákupoch. Cena energií na trhoch oproti minulosti výrazne klesla, odberatelia to však príliš nepocítili, pretože distribučné firmy nezlacňujú dosť flexibilne. Dobrou správou je tak aspoň zlacnenie potravín a silný trh práce na Slovensku, ktorý vytvára nové pracovné miesta. Buďme za to vďační, nie je to samozrejmé.

Priemyselná Produkcia
Marec: -1,2% medzimesačne / -6,9% medziročne

Priemysel v marci sklamal, jeho pokles bol relatívne plošný

Ako už naznačovali o deň skôr zverejnené čísla zahraničného obchodu, slovenský priemysel zaznamenal v marci pomerne výrazný prepad. Pokles produkcie bol relatívne plošný a prechádzal naprieč odvetviami priemyslu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa podľa našich prepočtov produkcia po zohľadnení tradičných sezónnych faktorov zvýšila len v energetike, výrobe spotrebnej elektroniky a petrochémií. U posledných dvoch zmienených však môžeme hovoriť z veľkej časti len o korekcii významnejšieho februárového prepadu. V medziročnom porovnaní rástla produkcia opäť v energetike, ktorú pre zmenu dopĺňali elektrotechnický, petrochemický a zanedbateľne aj v potravinársky priemysel. Kľúčové exportné odvetvia priemyslu na čele s výrobou áut v marci sklamali a ich produkcia sa i pomerne významne znižovala.

Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v marci v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížila o 1,2% (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní sa po zanedbateľnom 0,1% raste vo februári znova vrátila do červených čísel – v porovnaní s marcom minulého roka bola nižšia až o 6,9% a zaznamenala tak najvýraznejší medziročný pokles od decembra 2022. Čísla priemyslu pritom stále pomerne významne vylepšovala rastúca energetika, ktorá ťaží najmä zo spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce v minulom roku. V marci sa i vďaka tomu produkcia energetiky medziročne zvýšila až o 30,5%. Spracovateľský priemysel, ktorý tvorí najväčšiu časť priemyslu, naopak v marci zaznamenal až 9,7% medziročný pokles produkcie, čo bol dokonca najvýraznejší medziročný prepad produkcie od júna 2020.

Výhľad

Vojna na Ukrajine, ale aj efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov by mali stále nahlodávať kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu. Výhľad priemyslu na nadchádzajúce mesiace teda naďalej nie je optimistický. Jemnú nádej na zlepšenie a korekciu extrémne slabých marcových čísel prináša aspoň dôvera v priemysle, ktorá sa v apríli zotavila na viac ako ročné maximum, pričom nahor ju ťahali vyššie objednávky i vyššia očakávaná produkcia v nasledujúcich troch mesiacoch. V nasledujúcich mesiacoch , najmä v jeho druhej polovici roka, by priemysel mohol konečne ťažiť z pomaly sa zotavujúceho externého dopytu. Jeho rast však bude stále relatívne tlmený a ostane výrazne pod dlhodobým priemerom.

Stavebná Produkcia

Marec: -7,5% medzimesačne / -9,4% medziročne

Stavebníctvo v marci prepadlo, jeho produkcia sa s nástupom hlavnej stavebnej sezóny zreálnila
Slovenské stavebníctvo sa po prekvapivom februárovom oživení v marci opäť významnejšie prepadlo. Jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s februárom znížila až o 7,5% (sezónne očistené). Medziročný pokles stavebníctva sa tak opätovne prehĺbil smerom k dvojciferným úrovniam – a to z -0,4% až na -9,4%.

Marcový pokles stavebníctva bol relatívne plošný – klesala ako tuzemská produkcia (-8,5% medziročne), tak aj produkcia tuzemských stavebných firiem v zahraničí (-16,1% medziročne), ako nová výstavba a rekonštrukcie (-10,2%), tak aj opravy a údržba (-4,9%) a ako výstavba budov (-8,1%), tak aj výstavba infraštruktúry (-9,6%).

Výstavba budov nenadviazala na prekvapivé februárové oživenie stavebnej produkcie. S postupným nástupom hlavnej stavebnej sezóny sa totiž najskôr zmierňuje aj efekt poveternostných podmienok a do popredia sa dostáva reálna sila dopytu po stavebných prácach. Marec tak produkciu stavebníctva skôr len zreálnil po februári, ktorý ovplyvnili na toto ročné obdobie nezvyčajne priaznivé poveternostné podmienky. Aj marec pritom potvrdzoval, že problémy vo výstavbe budov naďalej hlási predovšetkým výstavba bytov (-19,3% medziročne). Tá naráža na ochladený realitný trh. Očakávaný pokles úrokových sadzieb síce už viedol k zastaveniu poklesu novo-začatej výstavby, jej efekt sa však do čísel stavebníctva začne premietať až postupne. Nateraz nová výstavba ešte nedokáže plne nahrádzať postupne ukončovanú výstavbu bytov rozostavaných pred ochladením trhu. Na druhej strane, nebytový segment odoláva vysokým úrokom aspoň nateraz relatívne dobre – i v marci sa jeho produkcia dokonca medziročne zvýšila, hoci len o nepatrných 0,7%.

Menší zo segmentov stavebníctva – výstavba infraštruktúry – v týchto mesiacoch zápasí s eurofondovým cyklom. Ukončené projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia budú len postupne nahrádzané novými projektami financovanými z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy a odolnosti. Medziročný pokles v tejto časti stavebníctva by sa pritom (i v dôsledku bázického efektu) mohol v nasledujúcich mesiacoch ešte viac prehĺbiť. V marci výstavba infraštruktúry medziročne klesala o 9,6%.

Výhľad

Stavebníctvo bude v tomto roku pravdepodobne zápasiť s nižším dopytom v oboch svojich segmentoch. Výstavbu budov budú brzdiť stále vysoké úroky a klesajúca investičná aktivita v ekonomike, a to aj napriek tomu, že trh bývania už svoje dno najskôr našiel. Jeho zotavenie však bude len veľmi pomalé a k úrovňami spred energetickej/inflačnej krízy sa ani zďaleka nepriblíži. Výstavba infraštruktúry sa bude musieť vysporiadať s prechodným obdobím, kedy sa ukončia viaceré projekty financované z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. Nábeh stavebných projektov z nového rozpočtovacieho obdobia či Plánu obnovy môže pritom brzdiť nový politický cyklus. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že s nástupom novej vlády často dochádza aj k prehodnocovaniu priorít, čo dočasne spomaľuje i nábeh nových verejných projektov výstavby infraštruktúry. Na druhej strane, v porovnaní s rokom 2016 (predchádzajúci prechod medzi rozpočtovacími obdobiami) by pokles mohol byť predsa len o niečo miernejší, a to vďaka fázovaniu projektov. Časť projektov tak bude financovaná z dvoch rozpočtovacích období a stavebné práce by tu mali plynulo pokračovať aj v tomto roku.

text: Peter Kremský