Tranzícia mi ťažké depresie nevzala, slobodný a spokojný som teraz opäť ako muž

Svoje telo a sexualitu ste nenávideli ešte ako malý chlapec. Je to teraz iné?

Po detranzícii sa vo svojom tele cítim dobre. Nikto mi nehovorí, že je na mne niečo zlé, ako mi to hovorili v detstve.

Vybojoval som si príležitosť žiť sám so sebou, neklamať si, neskrývať sa, neobmedzovať sa a zmieriť sa so svojou sexualitou, ktorú som nechcel prijať.

Teraz sa považujem za konzervatívneho gaya, ktorý sa vďaka vlastným skúsenostiam snaží zachrániť ľudí pred rovnakou chybou, akú sám urobil.

Ste kaderníkom, máte salón, ľudia vás potrebujú aj profesionálne. Pýtajú sa vás pritom na tému tranzície?

Áno, téma ich zaujíma. Je až šokujúce, čo si ľudia myslia o priebehu tranzície. Predpokladajú, že sa počas nej prechádza biologickými testami a niekoľkoročnou psychoterapiou, realita je však pritom úplne iná.

Diagnózu vám dajú do pol hodiny, hormóny máte do mesiaca a operáciu do roka a pol. Zaujímavé je, že aj moje klientky z lekárskej brandže sú prekvapené, keď im opisujem, ako to v skutočnosti funguje. Ani sami lekári z iných odvetví netušia, čo sa vážne deje.

V médiách koluje mnoho vyjadrení rodičov detí, ktoré prešli tranzíciou – a to od pocitov hrdosti cez rozpaky až po ľútosť a nesúhlas. Ako sa na to dívala vaša mama? Nemala pochybnosti?

Moja matka to brala ako fakt, ktorý nejde zmeniť. Od tranzície ma neodrádzala, skôr sa ma snažila podporovať. Myslela si totiž, že mi to pomôže prekonať psychické problémy, s ktorými som vtedy zápasil.

Nevyčítam jej to. O transsexualite informovaná nebola, vzala to ako fakt. Náročnejšia ako tranzícia bola pre ňu moja detranzícia po šiestich rokoch.

V čase, keď ste prežívali krízu, ale aj predtým ste zrejme čakali od nej niečo iné. Čo by ste na základe svojej skúsenosti poradili rodičom, ak riešia s dieťaťom takúto fázu vývoja?

Nepodporujte svoje deti v transsexuálnych tendenciách. Neoslovujte ich v inom rode a okamžite ich doveďte ku kvalitnému psychoterapeutovi, ktorý bude mať za cieľ odhaliť pravý dôvod toho, prečo sa dieťa necíti spokojné vo svojej sociálnej role.

Tým, že budete deti podporovať v tranzícii, im priťažíte, ohrozíte tým ich fyzické aj psychické zdravie. Vaše dieťa už nikdy nebude schopné viesť normálny život.

Lekári vám budú tvrdiť, že ak svoje dieťa nepodporíte, spácha samovraždu. Štatistiky však hovoria jasne a potvrdzujú, že pomer samovrážd rastie až v priebehu tranzície a po jej ukončení.

Ak budete deti podporovať v tranzícii, priťažíte im, ohrozíte tým ich fyzické aj psychické zdravie. Vaše dieťa už nikdy nebude schopné viesť normálny život.

Vaše zlomové rozhodnutie spustili neriešené pocity neprijatia. Zaujímal sa niekto o ich skutočnú príčinu a o vás ako osobu?

Nie, nikdy. Aj keď som sexuologičke povedal všetko o svojich depresiách, anorexii a nenávisti voči sebe samému, po pol hodine prvej schôdzky som odchádzal s diagnózou.

Ani psychologička, ktorá mala diagnózu potvrdiť, sa nikdy nezaujímala o pravú príčinu, pritom všetky dôvody ležali predo mnou na stole: šikana, nefunkčná rodina, spôsob výchovy mojej matky či úplne zjavné symptómy hraničnej poruchy. Nič z toho ju však nezastavilo pred určením diagnózy.

Moju hraničnú poruchu odhalil až nezaujatý psychiater pred dvoma rokmi.

Miesto odbornej pomoci ste šli do procesu tranzície. Čo potrebujú mladí, aby ich rozhodovanie nebolo len o emóciách, ale aj o rozume a faktoch?

Človek, ktorému psychicky nič nechýba, nebude mať potrebu sa skrývať za maskou a meniť celú svoju osobnosť s cieľom vyzerať ako niekto iný.

Mnoho mladých si neuvedomuje, že pohlavie sa jednoducho zmeniť nedá. Ani operácie, ani hormóny, ani to, ako o sebe hovoríte, z vás neurobí opačné pohlavie. Muž a žena, tam sa to končí. Existujú len dve pohlavia a tie sú dané hneď pri počatí.

Mladým je dôležité pripomínať, že transsexualita je trend ako každý iný, a uisťovať ich v ich vlastnej identite. Deti zo zdravého prostredia s jasne danými pravidlami výchovy pravdepodobne myšlienke transsexuality nikdy neprepadnú. Budú si isté samy sebou a nebudú mať dôvod o sebe pochybovať.

Na Slovensku súkromné kliniky ponúkajú tranzíciu spôsobom, ako keby malo ísť o jednoduchú jednodňovú chirurgiu. Mali ste dostatok pravdivých informácií o tom, čo všetko vás čaká po stránke medicínskej, časovej, finančnej, zdravotnej?

Pravdivé informácie v procese tranzície veľmi nezískate. Lekári a ďalšie trans osoby vám sľubujú slniečkovú budúcnosť, prirodzene potom aj vy sami začnete dúfať v nedosiahnuteľné výsledky.

Čas ani financie neboli predmetom klamstva – tranzíciu som dokončil po roku a pol a všetky úkony okrem prsných implantátov mi hradila poisťovňa. To je tiež ďalšia vec, ktorú si ľudia neuvedomujú. Povinné súvisiace zákroky sú platené z kasy verejného zdravotníctva, teda z peňazí občanov.

Čo sa týka zdravia, tam sa, naopak, klame veľa. Transsexuáli málokedy priznávajú zdravotné komplikácie spôsobené tranzíciou, pretože to potom vrhá na proces tranzície zlé svetlo. Inokedy zas lekári tvrdia, že komplikácie, s ktorými začnete zápasiť, nemajú nič spoločné s hormónmi a podstúpenými operáciami. Opak je však často pravdou.

Transsexuáli málokedy priznávajú zdravotné komplikácie spôsobené tranzíciou, pretože to potom vrhá na proces tranzície zlé svetlo.

Čo bolo najväčším šokom po operáciách?

To, ako veľmi mi lekári klamali o výsledkoch genitálnej operácie. Všetkým transsexuálom nasľubujú to isté, a to či už ide o vaginoplastiku, alebo faloplastiku. Nasľubujú vám prirodzený, nerozpoznateľný výsledok, čo je vážne veľmi ďaleko od pravdy.

Čo sa týka mojich ďalších operácií, ako je zníženie štítnej chrupavky a prsná augmentácia (zväčšenie prsníkov, pozn. redakcie), tam zas toľko komplikácií nebolo – okrem toho, že pri zákroku poškodili jeden z prsných implantátov, s ktorým som potom niekoľko rokov žil.

To, že celý praskol a začal ohrozovať iné telesné orgány, som zistil až potom, čo mi vlani chirurg implantáty vybral.

Viete spočítať a pomenovať klamstvá, ktoré ste zažili počas svojej cesty od muža k žene a od ženy k mužovi?

Tých lží je obrovské množstvo, avšak najväčšia lož je vôbec to, že je možné zmeniť pohlavie. To nejde. S vaším telom nikdy nie je nič zlé, aj keď sa vás „experti“, ktorí v danom odvetví pracujú, snažia presvedčiť o opaku. Ďalšia lož je výsledok operácie: nikdy nie je taký verný, ako tvrdia chirurgovia.

To, že existujú „transdeti“, je jedna z najnebezpečnejších lží, pretože to oprávňuje rodičov bez informovaného súhlasu detí im doslova ničiť ich život.

Napadajú mi ešte idey nebinarity a existencie ďalších pohlaví, čo sú len snahy odlíšiť sa a trčať z davu alebo môže ísť o istý dysfunkčný obranný mechanizmus, vyvolaný traumou.

Prešli ste tranzíciou, neskôr detranzíciou. Prinieslo to aj nejakú pozitívnu skúsenosť?

Aj keď považujem tranzíciu za obrovskú chybu, dala mi naozaj veľa. Naučil som sa neriešiť to, čo si o mne ostatní myslia, a ísť si za tým, čo chcem. Tiež ma to posilnilo v schopnosti znášať fyzickú bolesť. Tej som si zažil po všetkých tých operáciách dosť, čo mi veľmi zvýšilo toleranciu a prah bolesti.

Získal som parťáčku do života, ženu, bez ktorej by som nikdy nepodstúpil detranzíciu a s ktorou vediem niekoľko firiem a projektov vrátane spolku Based Initiative, z. s.

Následná detranzícia mi toho dala ešte oveľa viac. Dala mi slobodu, sebaprijatie, upevnenie mojich životných hodnôt a možnosť pomáhať ostatným.

Tranzíciu podstupuje mnoho ľudí s túžbou byť šťastní. Stane sa tak?

Je dokázané, že obrovské percento ľudí začne po tranzícii svoje rozhodnutie ľutovať. Nedávno vyšla štúdia, ktorá potvrdila, že takzvaný „genderový nesúlad“ je len dočasnou záležitosťou.

Mnohí z tých, čo prešli tranzíciou, promujú svoj príbeh na sociálnych sieťach ako dokonalý. Je to z ich strany nezištné alebo sú za tým financie?

Môže to byť tak aj tak, zisk tam je v oboch prípadoch. Buď získate peniaze, alebo pozornosť, alebo oboje. A ak chcú liberálni jedinci niečo viac než čokoľvek iné, tak je to práve pozornosť.

Tieto videá či storky vidí mnoho detí či mladých ľudí v čase puberty, keď riešia otázku svojej identity. Ak to má nálepku „trendy“, nepredstavuje to riziko ďalších podobne ťažkých príbehov?

Trend hrá obrovskú rolu. Vidno to aj na štatistikách, kde vidíme za posledných dvadsať rokov stúpajúce počty transsexuálov.

Trans hnutie sa viditeľne rozšírilo hlavne počas covidu a potom, čo TikTok získal na popularite. Ten je plný trans influencerov a je desivé čítať komentáre pod ich videami. Ľudia im fandia a utvrdzujú v ich ilúzii.

To robili aj mne, keď som mal šestnásť. Je to stále tá istá rozprávka – človek sa nemá rád, dozvie sa o transsexualite, začne sa vidieť v jej príznakoch, opýta sa ostatných trans ľudí, tí ho podporia a je to.

Život bez vedomia spokojnosti samého so sebou je ťažký. Existuje vôbec vo vašom živote okamih, keď ste mali rád sám seba takého, aký ste?
Teraz som so sebou prvýkrát v živote spokojný, mám sa rád. Mám pri sebe blízke osoby, ktoré so mnou bojujú tento boj.

Chodím na psychoterapiu, viem už lepšie pracovať so svojou hraničnou poruchou a robím to, čo ma naozaj baví.

V minulosti to tak ale nebolo, depresiami trpím od jedenástich rokov. Z detstva mám prevažne negatívne zážitky a zostali mi len spomienky na moju nefunkčnú rodinu, s ktorou už teraz okrem babičky nie som vôbec v kontakte.

Stojíte na opačnej strane barikády ako pred pár rokmi a hovoríte nahlas pravdu o tranzíciách. Nie je to beznádejný zápas?

Nie je. Utvrdzujú ma v tom zmeny, ktoré sa dajú pozorovať už teraz. Mladí, dospelí a členovia ich rodín nás kontaktujú veľmi často s prosbou o pomoc.

V rámci nášho spolku Based Initiative, z. s., poskytujeme jedincom psychickú, psychiatrickú a legislatívnu asistenciu. O detranzíciách sa začína stále viac hovoriť. Som rád, že sa nám darí šíriť osvetu o zvrátenej realite pro-trans hnutia.

Daniel Black – narodil sa ako muž, pochádza z Havířova, je kaderníkom. Zviditeľnil sa svojou tranzíciou, ktorú podstúpil v 18 rokoch aj s úradnou zmenou pohlavia. Jeho psychické problémy sa tým však nevyriešili, ale ešte zhoršili. Neskôr prešiel detranzíciou s množstvom doživotných zdravotných dôsledkov. Dnes vďaka organizácii Based Initiative, z. s., ponúka skutočnú odbornú pomoc a sprevádzanie tým, ktorí sú v podobnej situácii, ako bol on.