Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Nový americký prezident sa ešte pred nástupom do funkcie koncom januára uviedol silnými rečami a konfrontačnými plánmi. Zavedenie vysokých ciel voči Číne, Európskej únii, ale aj Mexiku alebo Kanade leží na stole, ale nikto nevie, či sa naozaj aj udeje.
Ekonómovia väčšinou predpokladajú, že Donald Trump si chystá vyjednávaciu pozíciu, z ktorej chce obchodných partnerov tlačiť do ústupkov. Prvý gól už dosiahol dohodou s Volodymyrom Zelenským o dodávkach plynu Ukrajine.
Nahradia ruský plyn, ktorý Ukrajina od 1. januára prestala odoberať aj tranzitovať do strednej Európy. Azda dobrá inšpirácia pre Roberta Fica, na ktorú svetovú stranu by mali smerovať jeho pracovné cesty, ak chce Slovensku zabezpečiť dostatok plynu a tepla. Na východ to nebude.
Celkovo však nástup nového amerického prezidenta môže viesť k ekonomickej neistote, pretože hrozia obchodné vojny. Tie by zdražili dovozy, vyvolali infláciu a chudobu najmä v menej rozvinutých krajinách sveta.
Treba sa však pozrieť aj na historickú skúsenosť. Prvé pôsobenie Donalda Trumpa v kresle prezidenta prinieslo znižovanie daní, ekonomický rast a celkovú prosperitu nielen v USA, ale aj v iných regiónoch sveta. Zastavili sa niektoré vojny, autoritárske režimy ustúpili a veci sa posunuli dobrým smerom. Podobný pohyb možno čakať aj tento rok.
Po časoch vysokej inflácie, spôsobenej najmä prudkými výkyvmi cien energií prišlo upokojenie. Inflácia sa učlovečila, centrálne banky sa pustili do znižovania úrokov. Oveľa váhavejšie Európska centrálna banka, americký Fed bol ako zvyčajne smelší. Pomohlo to znižovať úroky z hypoték aj firemných úverov.
To je naozaj nevyhnutné, pretože najmä európska ekonomika a stavebníctvo trpí slabým dopytom po nehnuteľnostiach, autách a investičných statkoch. ECB sa preto chystá znížiť úroky v roku 2025 ešte niekoľkokrát. Hypotéky pod 1 percento však nečakajme, budeme radi, ak sa priblížia k 2 percentám.
Americké úroky by sa mali naopak znižovať pomalšie, aj pre neistotu na trhu a vyššiu infláciu ako v Európe. Ekonomika v USA napriek tomu beží na vyššie otáčky ako v Európe. Celá situácia prinesie posilnenie amerického dolára voči euru zrejme až nad hranicu 1:1.
Koncom roka 2024 sa ešte za jedno euro platilo 1,04 USD, ale nedávno boli časy, keď to bolo aj 1,20 dolára. Nuž, časy sa menia – európskym firmám to zlacní vývozy do USA a pomôže rozhýbať výrobu. Naopak, pre Európu to zdraží ropu, plyn a nielen americké, ale aj čínske, japonské alebo kórejské výrobky.
Akciám na celom svete by situácia mala priať, najmä v Amerike. Už rok 2024 mali skvelý, rok 2025 môže byť ešte lepší. Prinesie to zisky aj slovenským sporiteľom v 2. pilieri alebo podielových fondoch. Je to prísľubom vyšších dôchodkov, keď štátny dôchodkový systém bude trpieť deficitmi a starnutím obyvateľstva.
Už 1. januára sa zastavil tranzit zemného plynu cez územie Ukrajiny a tým aj jeho dovoz z Ruska na Slovensko. Prúdiť už môže len juhom cez Turecko, ktoré však má pomerne naplnené kapacity. Nová situácia zmení pomery plynárenského trhu v celej Európe.
Ťažiť z toho môže najmä Nórsko, ale aj Holandsko, Veľká Británia a ďalšie krajiny, ktoré plyn ťažia a exportujú. Prípadne výrobcovia, distribútori a dodávatelia technológií elektriny, ktorá by mala plyn postupne nahradiť. Najmä jej jadrové a obnoviteľné zdroje, ktoré aj Slovensko využíva oveľa menej, ako by mohlo.
Tento rok sa do siete pripojí 4. blok elektrárne Mochovce. Vďaka nemu bude mať Slovensko výrazný prebytok elektriny, ktorú môže exportovať i využívať na kúrenie, či ohrev teplej vody oveľa viac, ako doteraz. Pripravujú sa tiež veľké investície do ukladanie elektriny v batériách, vode alebo vodíku.
V dejinách to vždy tak bolo, že výpadok alebo zdraženie energetických nosičov prinieslo nástup iných technológií, ktoré ich nahradili. Stalo sa to tak v prípade uhlia, neskôr ropy, bude to tak aj v prípade zemného plynu.
Žiaľ, Slovensko v prípade rozvoja nových technológií hlúpo a trestuhodne mešká. Stačí spomenúť len desaťročia pripravovaný geotermálny zdroj tepla pri Košiciach, ktorý už roky mohol lacno vyhrievať veľkú časť druhého najväčšieho slovenského mesta. Zatiaľ ostalo len pri rečiach a projektoch.
Rok 2025 bude v Európe rokom aj naďalej slabého ekonomického rastu. Úrokové sadzby sa budú znižovať, stále to bude však len málo na jeho výraznejšie oživenie. Európu totiž ťaží bremeno slabej konkurencieschopnosti. Vysoké ceny energií, vysoké mzdy vo vyspelých krajinách či zbytočne vysoké emisné poplatky alebo pokuty za nezníženie uhlíkovej stopy.
To všetko v Ázii či Amerike nepoznajú a tak môžu na európsky trhu posielať obrovské nákladné lode plné surovín a výrobkov za nižšie ceny, ako sa vyrábajú v Európe. Nejde len o elektroniku, chémiu, oceľ, plasty alebo umelé vlákna. Typickým príkladom sú autá, ktoré sa však dnes v podstate stávajú tiež elektronikou.
Európska únia tlačí tunajšie automobilky do obmedzovania produkcie áut so spaľovacími motormi, zastavenia ich vývoja. Európske automobilky musia platiť pokuty za to, že nepredajú dostatok elektromobilov v pomere ku klasickým autám. Zákazníci však elektromobily nechcú, pretože sú stále oproti spaľovacím autám výrazne drahšie a nepraktickejšie. Na trhu sa presadzujú prakticky iba hybridy.
V roku 2025 teda možno očakávať odsunutie zákazu predaja spaľovacích áut z roku 2035 aspoň o 5 rokov a tiež zmiernenie alebo radšej zrušenie pokút za nedostatočné predaje elektrických áut. Na druhej strane si aj automobilky musia uvedomiť, že zákazníci nechcú elektromobily za dvojnásobné ceny.
Pokiaľ neprídu na trh s aspoň mestskými autami za rozumnú cenu, trh ich neprijme a nebudú sa predávať. Je nepochopiteľné, že ho najprv zaplnili drahými elektromobilmi, o ktorých bežný motorista môže iba snívať a príchod lacnejších modelov nechali na roky, ktoré iba prídu. Prenechali tak trh čínskym kórejským a japonským konkurentom, ktorí ho neváhajú dobýjať.
Budúci rok sa chystá „nová priemyselná politika“, s ktorou by mala prísť nová Európska komisia. Bude to len súbor dobre znejúcich, ale nič nehovoriacich fráz bez náplne, ako to zvyčajne býva? Ale naozajstný akčný plán obnovy konkurencieschopnosti, aký mala Európa mať už aspoň 10 rokov? Necháme sa prekvapiť.
Rast slovenského priemyslu a celej ekonomiky je silno naviazaný na nemecký a český priemysel. Tento rok budú naďalej trpieť slabým dopytom najmä oceliarne a výrobcovia investičných celkov.
Automobilky by mali prežiť celkom dobrý rok vďaka novým modelom, ktorých výroba sa vlani iba rozbiehala. VW Passat a Škoda Superb v Bratislave, Citroen C3 a C3 Aircross, či Opel Frontera v Trnave, nový model Sportage v Žiline. To všetko by im malo pomôcť neprepúšťať, ale skôr tvoriť nové pracovné miesta.
Pracovný trh je naďalej hladný po nových zamestnancoch, hoci firmy sa k uchádzačom často správajú úplne inak, ako hovoria. Bude ich to preto tlačiť k vyberaniu si aj spomedzi menej zaujímavých skupín a ich zaškoľovaniu. Bude prichádzať aj viacero pracovníkov zo zahraničia.
Inovácie sa zabrzdia pre viacero nerozumných opatrení vlády od zavedenia dane z pohybu na účte pre firmy cez zvýšenie DPH až po spomalenie prideľovania a vyplácania eurofondov, či oneskorovania verejných investícií do dopravných stavieb. Hádky vo vládnej koalícii a zdražovanie zrejme v roku 2025 povedú k predčasným voľbám.
To všetko prinesie nepokoj, ktorý zneisťuje investorov a spomaľuje ich rozhodnutia. Viacero firiem z oblasti digitálnej ekonomiky a fintechov sa už rozhodlo odísť zo Slovenska, ďalšie to zvažujú. Orientácia vlády na Rusko a jej faktické spochybňovanie euroatlantickej orientácie môže Slovensko poškodiť na dlhé roky.
Verme, že pre Slovensko to bude iba krátka epizóda, na ktorú bude dlho bolestne spomínať. Tento rok prinesie odpoveď na otázku, či je väčšina občanov stotožnená s hodnotami Západu a je pripravená aj sa za to postaviť. Inak môže krajina zablúdiť na ceste demokracie podobne ako Maďarsko alebo Bielorusko a nakoniec riskovať aj svoju samostatnosť a územnú celistvosť.
Tam už sa otázky ekonomickej prosperity a rastu prepadávajú do úzadia a v hre je často prežitie celých národov a krajín. Verme, že sa Slovensko z tejto cesty rýchlo vráti späť na trasu, ktorou sa posledných 25 rokov viac alebo menej rozhodne uberalo.
Ilustračné foto – Peter Kremský a SITA
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
