- Vojna na Ukrajine
Ruský vodca Vladimir Putin a vedenie ruskej armády naďalej chvália balistickú strelu Orešnik, ktorou vo štvrtok zasiahli ukrajinské mesto Dnipro. Podľa vojenských analytikov z americkej neziskovej organizácie Inštitút pre štúdium vojny (ISW) však pravdepodobne ide o informačnú kampaň s cieľom zveličiť ruské kapacity a vyvolať tlak na Západ a Ukrajinu.
„Rusko ťaží z rétorických fanfár… a pravdepodobne dúfa, že obavy z odpálenia rakety Orešnik prinútia Západ, aby stiahol svoju podporu Ukrajine,“ dodáva ISW. Informuje o tom web Ukrajinská Pravda.
„Nevideli sme explózie, len kinetickú energiu z pádu z výšky niekoľkých stoviek kilometrov,“ konštatoval nemecký Bild, ktorý skúmal videozábery zo štvrtkového útoku Dnipro.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová vyzvala Nemecko, aby rozhodlo o dodávke rakiet dlhého doletu Taurus Ukrajine. Kyjev „nemôže čakať večne“, zdôraznila. Informuje o tom web Ukrajinská pravda. USA zrušili zákaz pre používanie amerických zbraní s dlhým dosahom na údery v hĺbke ruského územia.
Líder opozičnej Kresťansko-demokratickej únie Nemecka (CDU) Friedrich Merz, ktorý má veľkú šancu stať sa budúcim kancelárom po avizovaných predčasných voľbách, je naklonený dodávkam rakiet Taurus Kyjevu rovnako ako koaliční partneri vládnych nemeckých sociálnych demokratov. Nemecký kancelár Olaf Scholz však poskytnutie týchto rakiet Ukrajine odmieta.
Podľa denníkov Times of Israel a Financial Times Rusko naverbovalo stovky mužov z Jemenu, aby bojovali na Ukrajine, čo poukazuje na rastúce väzby medzi Moskvou a Iránom. Jemenskí muži cestujú do Ruska, kde sú poslaní na frontovú líniu. Novinám povedali, že do Ruska cestovali pod záštitou spoločnosti, podporovanej Hútijmi, a že im bolo prisľúbené zamestnanie s vysokým platom.
Litva bude podľa šéfa ukrajinského rezortu obrany Rustema Umerova financovať výrobu ukrajinských bezpilotných lietadiel s dlhým doletom. Podľa webu Ukrajinská pravda o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany. Umerov dodal, že ide o dlhodobú dohodu a na jej základe bola dohodnutá prvá tranža vo výške 10 miliónov eur.
„Litva vyčlení tieto prostriedky na výrobu ukrajinských zbraní dlhého doletu, najmä na projekt Paľanycia,“ konštatoval Umerov. Ministri obrany popri podpise memoranda označili za kľúčové priority na rok 2025 výcvik a vybavenie ukrajinských brigád, dodávky munície a systémov protivzdušnej obrany a posilnenie spolupráce v obrannom priemysle.
- Medzinárodné zatykače na lídrov Izraela
Medzinárodný trestný súd (MTS) vo štvrtok 21. novembra vydal zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a na bývalého ministra obrany Joava Galanta. Je to po prvý raz, čo súd takto koná voči politickým lídrom demokratickej krajiny. Izrael, ale aj USA, tento krok jednoznačne odmietli, EÚ ho chce rešpektovať a Irán či Palestínska samospráva ho privítali.
Rozhodnutie Medzinárodného trestného súdu predstavuje „temný deň pre spravodlivosť a ľudskosť“, vyhlásil podľa denníka The Times of Israel prezident štátu Izrael Isaac Herzog. “Toto rozhodnutie uprednostnilo terorizmus a zlo pred demokraciou a slobodou, a zmenilo samotný medzinárodný súdny systém na ľudský štít pre zločiny Hamasu proti ľudskosti,” povedal Herzog.
Izraelská opozícia jednoznačne odsúdila toto rozhodnutie medzinárodnej trestnej autority OSN. „Izrael sa bráni proti teroristickým organizáciám, ktoré útočili, vraždili a znásilňovali našich občanov,“ vyhlásil líder opozície Jair Lapid. „Izrael sa nebude ospravedlňovať za ochranu svojich občanov. Je to naša národná a morálna povinnosť,“ povedala ministerka dopravy Miri Regevová.
Berlín už dal najavo, že by premiéra Benjamína Netanjahua nezatkol. Dôvodom tohto postoja Nemecka je nacistická minulosť krajiny, informoval v piatok denník The Telegraph. Viacerí politici v susednom Česku krok Medzinárodného súdneho dvora (MTS) odmietli. Podpredseda Poslaneckej snemovne za ľudovcov Jan Bartošek v statuse na sieti X vyzval, aby “pozastavili finančný príspevok ČR pre MTS.“
Šéf iránskych Revolučných gárd generál Hosejn Salámí v prvej oficiálnej reakcii Iránu podľa arabnews.com označil zatykač MTS za „vítaný krok“ a „veľké víťazstvo palestínskeho a libanonského hnutia odporu.“ Palestínska samospráva rozhodnutie podľa Reuters privítala a vyzvala členov súdu, aby ho vykonali, informovala palestínska tlačová agentúra WAFA.
Absurdnosť rozhodnutia MTS dokresľuje skutočnosť, že vydal zatykač aj na vojenského veliteľa Hamasu Mohammeda Deifa, ktorý však bol podľa Izraela už v júli zlikvidovaný. Zároveň treba doplniť, že hlavný prokurátor MTS Karim Khan, ktorý stojí za zatykačmi na lídrov Izraela podľa BBC čelí vyšetrovaniu za údajné sexuálne zneužívanie.
Nepriateľom sa Izrael nepodarilo poraziť na bojisku v opakovaných vojnách, od prvých hodín jeho vyhlásenia v roku 1948. Nedarí sa im zničiť Izrael ani zákerným terorizmom, keď sa Hamas skrýva za civilistov. Posledné roky preto skúša delegitimizáciu Izraela cez inštitúcie ako je OSN a EÚ.
- Občianská koalícia nominuje na prezidenta Poľska starostu Varšavy
Za svojho kandidáta pre budúcoročné poľské prezidentské voľby Občianska koalícia poľského premiéra Donalda Tuska vybrala starostu Varšavy Rafała Trzaskowského. Trzaskowski v primárkach porazil ministra zahraničných vecí Radka Sikorského. Trzaskowski získal takmer 75 % hlasov a Sikorski mierne nad 25 %.
- Zalužnyj: Rusi by protivzdušnú obranu EÚ vyčerpali za 2-3 mesiace
Európske krajiny nie sú pripravené na dlhú vojnu s Ruskom, tvrdí ukrajinský veľvyslanec vo Veľkej Británii a bývalý šéf ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. Povedal to v rozhovore pre web Ukrajinská Pravda. Napriek tomu, že európske štáty majú dostatočný počet stíhačiek F-16, ruské útoky by podľa neho sieť protivzdušnej obrany úplne vyčerpali za 2 až 3 mesiace.
- Prvá schôdzka šéfa NATO s Trumpom
Šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte sa v piatok stretol s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. „Diskutovali o celom rade bezpečnostných problémov,“ konštatuje vyhlásnie NATO. Trump už roky vyjadruje skepticizmus voči NATO a sťažuje sa na príliš nízke výdavky členských krajín na obranu. Rutte sa generálnym tajomníkom NATO stal v októbri tohto roka.
- Donald Trump skladá budúcu administratívu
Najkontroverznejšou nomináciou Trumpa bol Matt Gaetz, ktorý napokon nomináciu na ministra spravoslivosti stiahol pre obvinenia z obchodovania so sexom. Rezort energetiky má dostať kritik boja proti klimatickým zmenám Chris Wright. Najmenej spornou je nominácia manažéra hedžových fondov Scotta Bessenta za ministra financií, ktorý sľubuje znižovanie deficitu.
- Paríž: Tisíce demonštrantov žiadalo rodovú rovnosť
Tisíce ľudí demonštrovali v sobotu v Paríži a ďalších francúzskych mestách proti vraždám žien a sexuálnemu a sexistickému násiliu. V Paríži pochodovali veľké zástupy žien a mužov mávajúc fialovými transparentmi, ktoré odsudzovali rodovo podmienené násilie a obhajovali reprodukčné práva žien. Vyjadrili obavy z možného zhoršenia práv žien po víťazstve Donalda Trumpa v USA.
- V Barcelone demonštrovali za nižší nájom bytov
Desaťtisíce ľudí pochodovali v sobotu centrom Barcelony na protest proti raketovo rastúcim nákladom na prenájom bytu v obľúbenej turistickej destinácii. Demonštranti prišli s transparentmi „Menej bytov na investovanie a viac domov na bývanie“. Organizátori uviedli, že na proteste sa zúčastnilo viac ako 100-tisíc ľudí. Barcelonská polícia hovorí o 22-tisíc účastníkov.
- Automobilová divízia Boschu zníži počet zamestnancov o 5 500
Nemecký Bosch plánuje znížiť počet pracovníkov svojej automotive divízie o 5 500. Za dôvod firma v piatok označila stagnáciu globálneho predaja automobilov. Približne 3 500 pracovných miest chce Bosch zrušiť do konca roka 2027, z toho približne polovicu v Nemecku. „Trh s technológiami budúcnosti sa nevyvíja tak, ako sa pôvodne očakávalo,” dodala firma.
- Azerbajdžan vylepšuje svoj obraz po vojne s Jerevanom
Pomáha mu v tom svetový samit o klíme COP29, ktorý začal v Baku minulý pondelok. Podľa rakúskeho Der Standard prišiel v pravý čas. Vojna o Náhorný Karabach v roku 2020 a opätovné dobytie regiónu v roku 2023 viedli k stovkám obetí a poškodili už aj tak pošramotený imidž krajiny. Pre EÚ však ide o dôležitého dodávateľa ropy. Jej objem pre Európu sa má zdvojnásobiť.
- Prímerie v Libanone…
Vysokopostavený izraelský predstaviteľ podľa Times of Israel povedal, že existuje značná šanca, že sa dosiahne dohoda o prímerí v Libanone, podľa ktorej by sa Hizballáh stiahol severne od rieky Litani a libanonská armáda by prevzala zodpovednosť za južný Libanon. Osobitný vyslanec USA Amos Hochstein po návšteve Libanonu uviedol, že sa dosiahol „ďalší pokrok“.
- …a dohoda o vrátení rukojemníkov Hamasu?
Po mesiacoch bezvýchodiskovej situácie je po prvýkrát po dlhom čase veľká šanca na dosiahnutie dohody s Hamasom na vrátení rukojemníkov, povedal novinárom podľa Times of Israel nemenovaný predstaviteľ Izraela. Teroristická skupina v Gaze je pod veľkým tlakom, ale odmieta sa vzdať, no má potenciálny záujem o dohodu.
- Pokus o zablokovanie vývozu zbraní USA pre Izrael nevyšiel
Americký Senát väčšinou 4:1 zastavil pokus Bernieho Sandersa o zablokovanie predaja zbraní z USA do Izraela. Líder republikánov Mitch McConnell podľa CNN poznamenal: „Tí, ktorí oplakávajú nezmyselné ľudské utrpenie, by nemali mať problém pripísať vinu teroristom, ktorí využívajú civilistov, školy, nemocnice a mešity ako krytie.“
- USA budú mať v Izraeli nežidovského veľvyslanca
Posledným nežidovským veľvyslancom USA v Izraeli bol James Cunningham za prezidenta George W. Busha. Donald Trump na tento post nominoval kresťana Mike Huckabeeho, píše server israel365news. Známy je Huckabeeho výrok: „Boh túto zem vyčlenil pre svoj ľud už pred 3800 rokmi… ‚Tí, ktorí požehnajú Izrael, budú požehnaní, a tí, ktorí zlorečia Izraelu, budú zlorečení’”.