Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
„Samotná výmena prebehla veľmi rýchlo. Len pár minút, ako v Spielbergovom filme Most špiónov.“ Týmito slovami opísal najväčšiu výmenu väzňov medzi Ruskom a USA od konca studenej vojny ruský advokát Iľja Novikov. Zároveň dodal, že to nie je víťazstvo dobra nad zlom, pretože za slobodu jedných zaplatia životom druhí.
Blesková a prísne tajná operácia sa týkala 26 väzňov zo siedmich krajín. Čo sa na prvý pohľad javí ako úspešný diplomatický počin, má v skutočnosti viacero úskalí. Práve o nich, ale aj o tom, čo o vymenených väzňoch vieme, sme sa rozprávali s politológom Grigorijom Mesežnikovom.
O tom, že sa niečo chystá, sa šuškalo už niekoľko týždňov. Situácia nabrala rýchly spád najmä po tom, ako z ruských väzníc a trestaneckých kolónií začali záhadne miznúť disidenti. Jedným z nich bol aj americký reportér denníka The Wall Street Journal Evan Gershkovich.
Načasovanie výmeny podľa Mesežnikova zrejme súvisí práve s ním. „Ruská tajná služba ho zadržala v marci minulého roka ako vôbec prvého amerického korešpondenta obvineného zo špionáže od čias studenej vojny.
Vymerali mu 16 rokov odňatia slobody, čo USA ostro kritizovali a boli pripravené spraviť všetko pre jeho záchranu,“ vysvetlil politológ. Prvé diplomatické rokovania o možnej výmene medzi Ruskom a USA sa začali práve po Gershkovichovom zadržaní v roku 2023.
Mesežnikov by nebol prekvapený, keby smrť Navaľného s možnosťou výmeny väzňov nejako súvisela.
Za touto výmenou vidí Mesežnikov aj osobný motív Vladimira Putina. Jeho cieľom bolo dostať na slobodu Vladimira Krasikova, ktorý mu bol osobne blízky.
„Existuje podozrenie, že podobných zločinov, ako páchal Krasikov na území členských krajín EÚ, keď na objednávku zavraždil gruzínskeho občana Zelimchana Changošviliho, údajného nepriateľa ruského štátu, bolo v minulosti zrejme viac. Putin sa obával, že Krasikov by to mohol prezradiť západným lídrom.“
Ako Mesežnikov vysvetlil, pre Američanov bol Gershkovich asi rovnako dôležitý ako pre Putina Krasikov. No pôvodnou úvahou bolo zrejme vydať Krasikova za Navaľného, „čo je vo svojej podstate bizarné, pretože sú to obaja ruskí občania“.
Mesežnikov by nebol prekvapený, keby smrť Navaľného s možnosťou výmeny nejako súvisela. Putin sa prepustenia Navaľného skutočne obával, pretože v ňom videl ohrozenie, a dal ho radšej zlikvidovať, skôr ako by došlo k výmene.
„Toto je moja úvaha, ktorá nemusí byť plne v súlade s realitou, keďže stále nevieme o všetkých okolnostiach Navaľného úmrtia, ale minimálne je zaujímavá tá časová následnosť,“ vysvetlil politológ.
Ako Mesežnikov poznamenal, ani jeden z tých, ktorí boli v Rusku zadržaní, nebol špiónom. Boli to predovšetkým významní predstavitelia ruského verejného života, ktorí sa odvážili prinášať pravdivý obraz rusko-ukrajinskej vojny.
„Na jednej strane [výmeny] boli skutoční ruskí špióni, podvodníci a hackeri, ktorí sa dopúšťali kriminálnych činov na území západných štátov, na strane druhej to boli nevinní ľudia.“
Okrem už spomínaného Evana Gershkovicha bola medzi prepustenými aj žurnalistka Alsu Kurmaševová, disident Vladimir Kara-Murza, bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan, ako aj traja Navaľného spolupracovníci Vadim Ostanin, Xenija Fadejevová a Lilija Čanyševová.
Ako sledujem situáciu na Blízkom východe, tak je to ako cez kopirák.
Ako Mesežnikov doplnil, otca jedného z prepustených, opozičného politika Vladimira Kara-Murzu, poznal osobne. „Bol to tiež disidentský typ, no z hľadiska politického angažovania je jeho syn jednoznačne ťažší kaliber. Otec bol výborný publicista, novinár a moderátor, no nikdy nemal taký politický výtlak.“
Podľa akého kľúča si ruský režim vyberal väzňov, si Mesežnikov netrúfa povedať. Zároveň si myslí, že výber prebiehal do poslednej chvíle. Ako príklad spomenul politického väzňa Iľju Jašina, ktorého prepustenie považuje za malý zázrak.
Jašin sa o tom dozvedel prakticky až v lietadle. „Predstavte si situáciu, že sedíte vo väzení a jedného dňa vás posadia na lietadlo vo väzenskom mundúre a vy ani neviete, kam idete a čo s vami bude,” opísal politológ okolnosti prepustenia známeho ruského opozičníka.
Mesežnikov vidí za prepustením väzňov viacero odkazov. Jedna interpretácia je podľa neho čisto propagandistická, namierená na domáce obyvateľstvo. „Ruské médiá začali ospevovať Putina a týchto ľudí ako novodobých hrdinov.“
Smerom k Západu, ako Mesežnikov spresnil, demonštruje Putin svoju ústretovú tvár politika, s ktorým sa dá dohodnúť. „Ako sledujem situáciu na Blízkom východe, tak je to ako cez kopirák. Súčasťou biznis modelu Hamasu boli násilné únosy izraelských občanov, ktorých následne vymieňali za väčšie množstvá svojich teroristov, ktorých Izrael zadržiaval v rámci protiteroristických operácií. A potom to prezentovali ako svoj hrdinský čin.“
Treba sa pripraviť na to, že Rusi budú znovu chytať svoj „výmenný fond“ a poľovať na cudzincov.
Podľa Mesežnikova svedčí táto analógia o tom, ako hlboko klesol dnešný ruský režim, keď používa podobnú taktiku ako teroristická skupina.
Tretí odkaz, ktorý Putin vysiela, je z Mesežnikovho pohľadu zameraný na Rusov, ktorí pôsobia na Západe ako špióni. „Putin tým dáva jasný signál – nebojte sa, keď vás chytia na Západe ako špiónov, zabijakov alebo hackerov, my vás tam nenecháme. Nachytáme západniarov a vymeníme ich za vás.“
Treba sa pripraviť na to, že Rusi budú znovu chytať svoj „výmenný fond“. To znamená, že budú poľovať na cudzincov a využívať situáciu, aby im buď niečo (napríklad drogy alebo sfalšované dokumenty) podhodili, alebo ich neprávom obvinili.
Mesežnikov si myslí, že cudzí štátni príslušníci sú rozhodne vo väčšom bezpečí, pretože nepredstavujú z pohľadu Ruska také nebezpečenstvo. Chytili ich špeciálne iba nato, aby ich mohli vymeniť za svojich agentov.
V inej pozícii sú ľudia ruského pôvodu, najmä opozičníci a disidenti, ktorí by mali byť ostražití. Môže sa totiž stať, že znovu na nich niekoho pošlú, aby ich zlikvidovali.
Mesežnikov pripomenul prípad Sergeja Skripaľa, ktorý spolupracoval s britskou tajnou službou a ktorého tiež vymenili a následne sa pokúsili zlikvidovať. „Myslím si, že Kara-Murza a Jašin sú v podobnej situácii a sú v priamom ohrození.“
O to prekvapivejšie je, že ako Jašin, tak ani Kara-Murza sa netaja tým, že hneď ako to bude možné, by sa do Ruska vrátili. Mesežnikov si myslí, že by to bola z ich strany obrovská chyba, ktorá by išla proti logike samotnej výmeny.
Politológ vysvetľuje postoj ruských opozičníkov tzv. martýrskym syndrómom.
„Západ pristúpil na výmenu kriminálnikov a špiónov a namiesto toho, aby sa prejavila vďačnosť za získanú slobodu, sa na to akoby vykašlú a vrátia sa. Podľa mňa by to bol morálny problém.“
Politológ vysvetľuje postoj ruských opozičníkov tzv. martýrskym syndrómom. „V Rusku v 19. a na začiatku 20. storočia nebolo nič prekvapujúce, že ľudia išli do basy alebo na nútené práce.
Takéto martýrstvo vzniklo v časoch, keď bol režim represívny, dokonca ešte pred nástupom komunizmu. Súčasťou politickej kultúry je, že proti represívnemu režimu treba ísť aj na barikády. Za cenu vlastnej neslobody.“
Zároveň si myslí, že ich dosah na Rusko môže byť v exile momentálne väčší, ako keby sa vrátili domov. „V Rusku by podľa mňa nikto z nich neprežil. Na Západe by predsa len mohli aspoň sprostredkovane komunikovať s Ruskom a budovať nejaké štruktúry.“
Mesežnikov varuje, že cestovanie cudzincov do Ruska môže byť v súčasnosti riskantný krok. „Ak ste občanom USA alebo Európskej únie, necestujte tam. Ak to nie je nevyhnutné, určite sa Rusku radšej vyhnite.“
Ľahko sa môže stať, že vám podhodia nejaké drogy a niečo na vás narafičia. Každý cudzinec, ktorý sa dostane do zorného uhla ruských tajných služieb, je v ohrození. Nikdy neviete, či to nemôže padnúť na vás.
S týmto režimom nie sú žarty. Viete, koľko úsilia museli USA vynaložiť, aby týchto ľudí získali späť?
Ako ďalej politológ upozornil, Rusko si vedie aj svoje „black listy“ nepohodlných občanov. Môžete sa na ňom ocitnúť bez toho, že by ste o tom vedeli. V takom prípade vás buď nepustia do krajiny, alebo vás pod nejakou zámienkou chytia, pretože ste zaujímavý „výmenný artikel“.
Jediná nádej, ktorá vám potom ostane, je čakať, že sa vaša rodná krajina o vás postará. Ale môže to trvať roky. „S týmto režimom nie sú žarty. Viete, koľko námahy a úsilia museli USA vynaložiť, aby týchto ľudí získali späť? Enormná snaha, ktorá mala veľmi vysokú cenu,“ zakončil Mesežnikov.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
