Vplyv globálneho otepľovania vidieť všade. Najviac zraňuje tých najchudobnejších

Ekonomika životného prostredia ide ruka v ruke s tým, ako zmierniť prírodné katastrofy. Práve klimatické zmeny, dosahy globálneho otepľovania na hladinu morí, povodne a obdobia invázneho sucha trápia Sisi Meng. 

Globálne otepľovanie, zmena klímy a zvýšená miera environmentálnych katastrof. Toto všetko sú horúce témy, o ktorých sa hovorí stále viac na viacerých úrovniach počas posledných rokov. Práve zmena podnebia vplýva na už spomínané katastrofy, tých je neustále vyšší počet. Ich následky potom môžeme vidieť nielen v stratách na ľudských životoch, ale celkovo sa odzrkadľujú v rámci celého hospodárstva, napríklad v procese výroby potravín, ohrozené sú však aj ekosystémy a vidieť to i na poklese biodiverzity.

Globálne otepľovanie spôsobuje niekoľko problémov, medzi ktoré patrí zvyšovanie hladiny morí a oceánov, väčšie vlny horúčav a obdobia intenzívneho sucha. Určite treba ešte spomenúť povodne, vyšší počet, intenzitu búrok a hurikánov. Toto všetko vplýva a aj ďalej bude vplývať na život ľudí po celom svete. Navyše sa to najviac dotýka ľudí, ktorí žijú v tých najzraniteľnejších a najchudobnejších častiach sveta.

Navyše sa to najviac dotýka ľudí, ktorí žijú v tých najzraniteľnejších a najchudobnejších častiach sveta.

Františkova ekonomika môže priniesť nový rozmer

Práve hurikánmi, zvyšovaním hladín morí a ich dôsledkami na život populácie sa zaoberá aj Sisi Meng, ktorá aktuálne hosťuje na univerzite Keough School of Global Affair dell’Università di Notre Dame, ktorá sa nachádza v Indiane. „Verím, že dnes existuje veľa príležitostí na implementáciu významných a ráznych návrhov v otázkach životného prostredia. Potrebný je však systémový, interdisciplinárny a globálny prístup. Treba spojiť medzinárodné úsilie v oblasti spolupráce životného prostredia a lokálne otázky environmentálneho riadenia. Verím, že Františkova ekonomika nám tiež pomôže v tomto zmysle,“ hovorí na úvod Sisi Meng. Sisi sa môže pochváliť doktorátom z ekonómie, ktorý získala na univerzite na Floride, pričom politickú ekonómiu predtým študovala na univerzite v Illinois.

Sisi vysvetľuje aj svoj výskum, ktorý sa zameriava na ekonomiku životného prostredia a prírodných zdrojov so zameraním na ekonomické aspekty, prispôsobenie sa zmenám a zmiernenie prírodných rizík. A prečo sú klimatické riziká nebezpečné? Predstavujú totiž hrozbu pre viacero systémov naraz – majú dosah na finančnú, sociálnu a dokonca i politickú sféru. Navyše ich v roku 2019 Svetové ekonomické fórum zaradilo do štyroch z TOP piatich globálnych rizík. Ekonomiky už teraz čelia akútnym účinkom klimatických rizík – od deštrukcie, ktorú spôsobujú extrémne poveternostné javy, až po zhoršovanie životného prostredia.

Čo chce priniesť do diskusie Sisi? „Moja výskumná práca má byť príspevkom do diskusie o najefektívnejších environmentálnych a sociálnych politikách na ochranu blahobytu zraniteľnej populácie. Moje štúdie sa zameriavajú na ekonomické problémy, ľudské správanie a interakciu s prostredím,“ vysvetľuje svoje zanietenie Sisi.

Napriek väčšiemu inštitucionálnemu zameraniu a zvýšenému povedomiu v oblasti riadenia rizík zostáva celá populácia a komunity obzvlášť zraniteľné vzhľadom na prírodné javy. Preto je nevyhnutné, aby verejné a súkromné ​​inštitúcie, ako aj jednotliví aktéri systému vážne zvážili riadenie klimatických rizík.

Získať informácie z minulosti má zmysel

Sisi Meng má však široký záber záujmov. Venuje sa témam energetiky, poľnohospodárstva, rozvoja, socioekonomiky a geografie. Fascinujú ju prírodné katastrofy a všetko, čo súvisí s hladinami morí a hurikánmi. Je toho naozaj veľa. Meng taktiež prízvukuje, aký dôležitý je výskum, štúdium a zbieranie dát. Chce priniesť osvetu v podobe dôslednej teoretickej a empirickej analýzy, ktorá by v budúcnosti mohla zlepšiť rozhodnutia, ktoré súvisia s klímou, a následne zlepšiť sociálne blaho.

Všetky prírodné katastrofy majú niektoré spoločné znaky.

„V súčasnosti pracujem na niekoľkých projektoch, medzi ktoré patrí štúdium reakcií domácností na adaptačné opatrenia pri zvýšení hladiny mora, odolnosť kritickej infraštruktúry po hurikánoch a sociálno-ekonomické následky v pobrežných oblastiach,“ približuje Sisi, podľa ktorej majú všetky prírodné katastrofy niektoré spoločné znaky.

Aké? „Ohrozujú život, ničia tovar a infraštruktúru. Líšia sa však typom nebezpečenstva, ktorému sú ľudia vystavení, a predovšetkým vyžadujú rôzne druhy ľudských zásahov a zmierňovacích aktivít. Počas doktorandského štúdia som študovala napríklad aj dosah hurikánu Sandy z roku 2012 na život rodín v postihnutých oblastiach Floridy,“ uvádza Sisi.

Podľa Sisi ide o empirické štúdie založené na dôkazoch, ktoré poskytujú dôležitý vstup do návrhu efektívnych adaptačných plánov a politík zmierňovania rizík vyvolaných zmenami v podnebí. „Aj keď sa niektoré sektory hospodárstva a geografie týmito otázkami zaoberali, stále je obmedzený teoretický rámec a málo empirických dôkazov. A tak na vyplnenie týchto medzier je potrebné včasné a interdisciplinárne štúdium,“ hovorí na záver Sisi Meng.

Čo z toho nakoniec vyplýva? Práve reálne skúsenosti majú pomôcť v ďalších krokoch, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sme životnému prostrediu pomohli. Prehľad, dáta, dôkazy z praxe zohrávajú dôležitú úlohu. Umožňujú totiž inštitúciám, orgánom s rozhodovacími právomocami a spoločnostiam na celom svete zaoberať sa škodami na životnom prostredí a predovšetkým formulovať a implementovať účinné intervenčné a preventívne politiky a stratégie.

Zdroj: edc-online.org