Zvyčajnú kardinálsku pozíciu na čele Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života dostala menovaním pápeža Františka sestra Simona Brambillová, MC. Je jedinou ženou vo Vatikáne na vysokom poste? Prečo pápežovi záleží na prítomnosti žien pri správe Cirkvi?
Synodálnejší ako synoda sama
Vymenovanie sestry Simony nie je pre tých, ktorí sledujú pontifikát pápeža Františka detailne, žiadnym veľkým prekvapením – aj keď je pravdou, že takýto odvážny krok nikto nečakal už tak rýchlo po zverejnení záverečného dokumentu synody.
Ten totiž vyslovene hovorí presne o takom kroku, ktorý práve zrealizoval pápež František: o potrebe začlenenia žien do spravovania Cirkvi, a to aj do vrcholných pozícií, v ktorých sa rozhoduje. Pápež sa k tejto téme vyjadruje už dlhodobo a dosť otvorene.
Rozmer služby žien s využitím ich špecifického génia nie je v Cirkvi dostatočne využitý.
Nakoniec, záverečný text synody sa začína úryvkom z evanjelia o veľkonočnom ráne, kde je jednou z hlavných postáv diania a zrodu novej Cirkvi práve Mária Magdaléna – žena. Prijať ju do partie učeníkov bol aj v tom čase vzhľadom na jej predchádzajúci pohoršujúci život veľmi odvážny počin. Pritom práve ona sa stala prvou ohlasovateľkou Vzkrieseného.
V živote a histórii Cirkvi však mala zásadný vplyv a miesto nielen táto žena. Aj sám pápež priznáva, že „ženy sú vernými a tvorivými vykladačkami Pánových zámerov“ a rozmer ich služby s využitím ich špecifického ženského génia nie je podľa neho v Cirkvi – na jej vlastnú škodu – dostatočne využitý.
Od slov k činom
Počet žien v blízkosti pápeža pritom narastal aj za pontifikátu Jána Pavla II. Je známe, že jednou z jeho najbližších spolupracovníčok bola práve Wanda Półtawská a nebola sama. Podobný okruh odborníčok mal okolo seba aj Benedikt XVI. Skutočný pracovný a pozičný boom pre ženy vo vatikánskych štruktúrach sa však začal až za pápeža Františka.
Ženy spolupracovali aj s predchádzajúcimi pápežmi. Skutočný pracovný a pozičný boom pre ženy vo vatikánskych štruktúrach sa však začal až za pápeža Františka.
Podľa štatistík, ktoré zverejnili vatikánske médiá, počet žien pracujúcich pre Vatikán mierne vzrástol na 23 %, hoci vo vedúcich pozíciách vatikánskych inštitúcií je ich len 5 %.
Jozef Bartkovjak, SJ, bývalý riaditeľ slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, hovorí, že ide často o odborníčky, ktoré dlhé roky pracovali pre Vatikán. Hoci aj podľa jeho slov bolo dlhé roky tradíciou, že dikastériám šéfoval vždy kardinál, práve pápež František s odvahou premiešal toto typicky mužské prostredie viacerými ženami.
Aj sestra Brambillová bola v roku 2019 vymenovaná za členku Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, od októbra 2023 bola už jeho sekretárkou. Táto profesorka psychológie a dlhoročná generálna predstavená sestier Misijného inštitútu Consolata so skúsenosťami z pastorácie mladých študentov v Mozambiku však nie je jediná, ktorú pápež František vyzdvihol do vedúcej pozície vo Vatikáne.
Ženský vatikánsky boom
Jozef Bartkovjak obratom menuje mnohé zo žien, ktoré sa stali tvárou oficiálnych štruktúr Cirkvi. A nejde pritom len o pozície v Dikastériu pre laikov, rodinu a život, kde to bežný človek prirodzene očakáva.
Pápež už v roku 2021 vymenoval francúzsku rehoľníčku, teologičku a filozofku Nathalie Becquartovú za podsekretárku Biskupskej synody. Tá sa stala prvou ženou s právom voliť v rámci tejto štruktúry tradične zloženej z biskupov. V tom istom roku pápež vymenoval saleziánsku sestru Alessandru Smerilliovú za druhú najdôležitejšiu osobu Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj.
K týmto dvom ženám pribudla sestra Raffaella Petriniová ako generálna sekretárka governorátu Vatikánskeho mestského štátu. Na základe najnovšieho rozhodnutia pápeža Františka sa od marca dokonca sestra Raffaella stane guvernátorkou, teda povedie celý tím guvernorátu. Dikastérium pre biskupov má vďaka rozhodnutiu tohto pápeža aj tri ženy, ktoré majú právo zúčastniť sa na procese vymenovania biskupov.
Nebolo by prekvapujúce, ak by ďalším krokom v zmene vedenia Dikastéria pre laikov, rodinu a život bolo práve vymenovanie ženy laičky.
Ďalšie nominácie len podčiarkli dôveru pápeža v ženy a v ich prínos pre Cirkev: riaditeľkou Vatikánskych múzeí sa ako prvá žena v ich histórii stala v roku 2016 Barbara Jattová. Gabriella Gambinová a Linda Ghisoniová zastávajú ako podsekretárky v Dikastériu pre laikov, rodinu a život jedny z najdôležitejších pozícií. Patrí k nim aj sestra Francesca Di Giovanniová, pôsobiaca v sekcii pre vzťahy so štátmi Štátneho sekretariátu Vatikánu.
Ak medzi členmi Dikastéria pre laikov, rodinu a život je veľká časť žien (manželiek, ale aj rehoľníčok), nebolo by prekvapujúce, ak by ďalším krokom v zmene vedenia tohto dikastéria bolo práve vymenovanie ženy laičky…
Možné je totiž všetko: tak ako Jozef Bartkovjak predpokladá, nový pro-prefekt Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života salezián kardinál Artime bude zo svojej pozície viac riešiť rehoľníkov, nová prefektka zas rehoľníčky, ktorých je napokon na svete viac ako ich mužských kolegov.
Pápež teda nielen oceňuje ženy, vníma ich jedinečnosť, priznáva ich deficit v spravovaní Cirkvi, ale aj promptne koná, aby ich dary už teraz slúžili v rámci možnosti všetkým. To, ako sa ním nechajú inšpirovať biskupské konferencie a cirkvi v jednotlivých krajinách, je otázkou a výzvou v jednom.
Slovensko však prekvapivý profrantiškovsky ladený krok už má v podobe hovorkyne Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska Kataríny Jančišinovej. V podobnej siutácii je aj Česká biskupská konferencia, ktorej hovorkyňou je rovnako žena laička Monika Klimentová. Tá sa nakoniec v novembri minulého roku dokonca stala hovorkyňou Rady európskych biskupských konferencií (CCEE).