Zlo v Harrym Potterovi a iných rozprávkach. Ako podať túto tému deťom?

Pred niekoľkými rokmi som spáchal zásadnú chybu.

Keď sme spoločne s mojou malou sesternicou prechádzali okolo budovy Krajského súdu v Košiciach, prítomnosť policajných áut a pások som nahlas okomentoval slovami, že niekto v tej budove asi znovu nahlásil bombu.

Slovo „bomba“ sa vzápätí dostalo na popredné miesta v hitparáde najpoužívanejších slov sesternice. Chcela vedieť všetko: Čo je to bomba? Čo bomba robí? Ako sa tam dostala? Odpovedanie na tieto otázky pripomínalo scény z akčných filmov, v ktorých sa hrdina snaží vyhnúť všetkým laserovým senzorom pohybu.

Už ako mladý tínedžer som tak dostal cennú lekciu: deti majú prah citlivosti pri rozhovore o utrpení a smrti úplne inde ako dospelí a treba na to brať ohľad.

Niet pochýb o tom, že nad tým istým problémom premýšľajú aj autori detských knižiek, seriálov a filmov. Mali by sme deťom ukázať zlé postavy a prejavy zla? Ak áno, v akej forme?

Chestertonovo riešenie

Spisovateľ G. K. Chesteron vo svojej knihe Ohromné maličkosti ponúkol jasnú odpoveď: „Rozprávky nedávajú dieťaťu prvú predstavu o strašidle. Rozprávky dávajú dieťaťu prvú jasnú predstavu o možnej porážke strašidla. Dieťa pozná draka dôverne od chvíle, keď má predstavivosť. To, čo mu rozprávka poskytuje, je svätý Juraj, ktorý draka zabije.“

Dieťa o existencii zla už vie vďaka svojim skúsenostiam a predstavivosti. Príbehy mu dajú prototyp boja proti tomuto zlu. Chesterton obdivoval najmä príbehy písané podľa klasickej štruktúry so svätým Jurajom (dobrým protagonistom), princeznou a drakom (zlým antagonistom), pretože tie poukazujú na konečné víťazstvo dobra.

Čím sú deti menšie, tým jednoznačnejšie toto rozdelenie na dobré a zlé postavy musí byť, pretože malé deti nemajú rozvinutý cit pre nuansy. Preto som už počul napríklad kritiku ruského seriálu Máša a medveď. V ňom existujú morálne ambivalentné postavy (napríklad vlky), o ktorých nie je jasné, na ktorú stranu patria, čo môže deti zmiasť.

Dobro a zlo nie sú rovnocenné

Takisto si treba dať pozor na to, v akom vzťahu sú dobro a zlo vykresľované. Ak sú vykreslené ako dve rovnocenné sily, ktoré proti sebe bojujú, ešte to neznamená, že ten príbeh nemôže byť dobrý, ale toto vykreslenie nie je v súlade s kresťanskou metafyzikou, v ktorej zlo nemá podstatu a existuje iba ako nedostatok dobra.

Ako prekvapivý príklad, ktorý v tejto súvislosti spomenula detská spisovateľka Nancy C. Brownová v prvej epizóde podcastu The Votive Podcast, môže pôsobiť knižná séria o Harrym Potterovi.

Aj keď sa s týmito knihami v kresťanských kruhoch kvôli použitiu mágie niekedy spája pozdvihnutie obočia, je potrebné uznať, že táto séria do určitej miery správne chápe zlo. Zahrávanie sa so zlom Voldemorta stojí jeho ľudskosť, čo poukazuje na parazitickú povahu zla.

A na rozdiel napríklad od filmovej Duny v tejto sérii aj existuje dobro a láska, ktoré majú nad zlom ontologickú prevahu a prejavujú sa napríklad v sebaobetovaní za svojich blízkych.

Iste, niektoré aspekty tohto diela sú problematické, napríklad užitie mágie (v podobe neviditeľného plášťa) bez toho, aby to malo nejaké vedľajšie účinky (ktoré má napríklad použitie prsteňa v Pánovi prsteňov).

Ale aj tu platí, že je lepšie, keď si ten film s dieťaťom pozrú rodičia a porozprávajú sa o týchto nedostatkoch, ako keby ho malo pozerať potajomky a bez sprievodného komentára.

Podcastové odporúčanie

Aj o tejto téme sa v prvom diele spomínaného podcastu The Votive Podcast v rozhovore s Haley Stewartovou rozprávala spisovateľka Nancy C. Brownová. Tá má na svojom spisovateľskom konte napríklad detskú knižku, ktorou hlavnou postavou je už spomínaný G. K. Chesterton.

The Votive Podcast má zatiaľ iba jednu epizódu, ale sľubuje zaujímavé rozhovory o umení, ktoré „evanjelizuje srdcia a mysle malých čitateľov“.

Tento podcast produkuje evanjelizačná spoločnosť Word on Fire, ktorá je známa špičkovou kvalitou svojich mediálnych výstupov. Ak ste teda rodič, ktorý vie po anglicky a verí v to, že krása dokáže spasiť svet, moje odporúčanie pre vás je jasné.