Tínedžeri, ktorí nemyslia len na seba. Skrášlili prírodu, venovali sa Rómom aj seniorom

Rozvíjať kultúru bratstva a priateľstva, podporovať solidaritu, spravodlivosť, mier a lásku k vlasti blížneho ako k vlastnej – to bolo cieľom medzinárodného online Planetárneho laboratória Hombre Mundo 2022 určeného tínedžerom od 13 do 17 rokov.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Témami tohtoročného stretnutia boli životný štýl, ekológia, pandémia, život v spoločnosti, projekt Koniec hladu a tiež mier a jednota medzi národmi. Program pripravili mladí z celého sveta ako príspevok na ceste k zjednotenému svetu. 

Mladí sa rozprávali na Hombre Mundo 2022 o aktivitách, ktoré sa im podarilo vykonať v planetárnom laboratóriu vo svojich regiónoch. Zistili sme, ako sa angažovali mladí zo Slovenska, Rakúska a Ukrajiny.

Dievčatá pomáhali v rómskej letnej škole v Kecerovciach

„Minulé leto sme ja a niekoľko ďalších GEN 3 mali príležitosť ísť ako asistentky pomôcť do rómskej letnej školy v Kecerovciach. Bola to veľmi silná skúsenosť. Zistila som, že aj keď som si myslela, že som otvorená všetkým, stále som mala nejaké predsudky voči Rómom. Uvedomila som si, že sme všetci rovnakí, len vyrastáme v iných podmienkach,“ opisuje svoje pocity 14-ročná Natália Fedurcová. Pamätá si, ako sa cítila v prvý deň, keď s nimi musela zostať sama v triede. „Bola som v strese. Nevedela som, ako sa mám chovať. Predsa som mala byť v triede so svojimi rovesníkmi. Trochu ma to vystrašilo. Mala som obavy, ako sa ku mne budú správať, či ma prijmú medzi seba,“ priznáva.

Nakoniec to dopadlo dobre a keď prišiel čas rozlúčky, bolo jej smutno. Spomína si však na jeden zážitok. „Zostala som trochu zaskočená, ale v dobrom. Bola som užasnutá, ako ma každý z tejto komunity pozdravil, hoci ma nikto nepoznal. Nenašiel sa tam ani jeden človek, ktorý by to nespravil ako prvý. Či už to bola mamička s dieťaťom alebo starší páni. Donútilo ma to premýšľať, ako to funguje v mojom meste. Keď niekoho pozdravím, tak sa na mňa len zamračí, či sa s ním rozprávam,“ končí svoje rozprávanie Natália.

Pätnásťročnej Kláre, Andrei a Sidónii z malej dedinky Kamenica sa v letnej škole páčilo tiež, najmä to, ako ich všetci prijali, boli k nim priateľskí a ako každý šíril lásku a úsmev na tvári. Dievčatá ocenili aj to, ako deti pristupovali k učiteľkám.

Mladí z Hnutia fokoláre zorganizovali spoločné čistenie lesa na Devíne

Bratia Karasovci z Bratislavy sa už nemohli pozerať na množstvo odpadkov porozhadzovaných na miestach, kam zvyknú chodiť na prechádzky. Práve na Devíne čelili neustálemu znečisteniu okolitej prírody, a tak sa rozhodli pozvať aj ostatných, aby priložili ruku k dielu. Mladí ľudia z Hnutia fokoláre v spolupráci s mestskou časťou Devín sa vybrali vyčistiť miestny les. „Iniciovali sme to spolu s mojimi bratmi, keďže tam často chodievame na prechádzky a pohľad na to všetko znečistenie v takej peknej prírode bol dosť smutný,“ vysvetľuje mladý aktivista Jakub Karas, ako vôbec vznikol podnet na vyčistenie lesa. Priznáva, že táto lokalita mu prirástla k srdcu a keď videl, čo sa tu deje, nemohol sa nečinne prizerať.

Bratia napokon nečakali do dňa, keď sa konalo spoločné čistenie lesa, ale vybrali sa na miesto ešte predtým. Nemohli sa už pozerať na tie najväčšie smeti a jednoducho si povedali, že odnesú, čo sa bude dať. Zamerali sa na tie odpadky, ktoré boli najviac viditeľné. „Ešte pred spoločným čistením sme sa s bratmi rozhodli zobrať každý po dvoch vreciach a vyzbierať to, čo bolo najviac na očiach,“ pokračuje Jakub.

Neskôr pozvali ďalších z Hnutia fokoláre – mladých ale aj rodičov na spoločné čistenie. Stretli sa pod Hradom Devín, dobre oblečení, keďže už bolo dosť chladno, a odhodlaní vyzbierať čo najviac odpadkov. „Doneste si oblečenie vhodné do chladnejšieho počasia a zároveň také, aby vám ho nebolo ľúto, ak ho trochu zašpiníte, a určite aspoň dva páry gumených rukavíc (pre istotu),“ napísali v pozvánke.

Čistenie lesa v Devíne. Foto: Jakub Karas
Povinnosť a rešpekt k prírode

V nenápadnom lesíku na brehu Moravy sa podľa Jakuba vyskytujú tri z piatich druhov hadov (okrem vretenice a ešte jedného druhu užovky), ktoré žijú na Slovensku, vrátane nášho asi najvzácnejšieho hada. Nájsť tu môžeme aj jašterice, žaby a mnoho druhov vtákov. „Táto oblasť nám je taká blízka a taká vzácna, že sme cítili povinnosť aspoň niečo málo pre ňu urobiť,“ približuje Jakub.

Ľudia sú schopní v lese nechať naozaj čokoľvek. Nemusí to byť len obal zo sladkostí či prázdna fľaša. Na týchto miestach často skončia aj veci z domácnosti či nábytok. Množstvo ľudí sa snaží takto zbaviť aj stavebného a iného veľkého odpadu. Aj Jakub potvrdzuje, že okrem bežných odpadkov narazili aj na tie väčšie. „Väčšinou použité servítky alebo plastové či sklenené fľaše, ale našli sa aj veci ako stan, topánky, starý nafukovací matrac, dokonca aj rozkladacia stolička,“ vymenúva.

Vyzbierali toho naozaj dosť, napriek tomu by sa v lese stále ešte niečo našlo. Nakoniec vyzbieraný odpad vytriedili. „Odpad sme triedili na sklo, plasty a komunálny odpad,“ hovorí Jakub a na záver dodáva, že podujatie ukončili spoločným obedom – pre všetkých bola pripravená teplá polievka.

Okolie lesíka na Devíne. Foto: Jakub Karas
V Rakúsku vysadili viac ako 2000 stromov

Za mladými Slovákmi nezaostali ani ich rovesníci z Rakúska. Tiež sa rozhodli urobiť niečo pre planétu a svoje okolie. Trápila ich zmena klímy, a preto sa rozhodli pomôcť so zalesňovaním. Stretli sa s priateľmi a susedmi a spolu s lesnými pracovníkmi vysadili 2315 stromčekov. „Peniaze, ktoré sme pri tomto projekte použili na nákup stromčekov, sme získali z turnaja Fair Play vo Viedni. Témou bolo ‚Fair play proti klimatickým zmenám‘. Zúčastnilo sa na ňom asi 120 hráčov a 100 pomocníkov. Z vyzbieraných peňazí sme kúpili 1500 stromčekov,“ opisuje aktivitu jedna z mladých účastníčok.

A kto stál za týmto projektom? Zorganizovala ho rodina Pühringerovcov z Mittertrefflingu a prizvala na pomoc mladých. Miestni obyvatelia, ktorí tu vlastnia lesy, čelia problémom s kôrovcami. Keďže poškodené stromy padajú, k tomu je sucho, bolo potrebné niečo urobiť. „Napadlo nám, že sa spojíme a vysadíme stromy. No a mladým to šlo dobre. Tešili sa a boli veľmi spokojní,“ hovorí Johanna, ktorá pochádza z tejto oblasti.

Na Ukrajine navštívili imobilných seniorov

Zmobilizovali sa aj mladí aktivisti z Kyjeva, Ľvova a Mukačeva, ktorí sa stretli v Storožnici, čo je slovenská farnosť blízko Užhorodu. Pozvali mladých a deti zo svojej, ale aj z okolitých farností. Okrem hier a pečenia koláčov sa rozhodli vyrobiť priania pre starších imobilných ľudí. Chceli ich tým potešiť a chvíľu sa s nimi porozprávať. Ďalej sa rozhodli zorganizovať workshop o ekológii, ktorý zavŕšili zberom odpadkov po okolí.

Počas Hombre Mundo sa pripojili k ostatným mladým po celom svete, aby sa spolu pomodlili za mier.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články