Joseph Ratzinger bezpochyby patril medzi najvýznamnejších teológov minulého storočia a právom sa radí medzi osobnosti, ako napríklad de Lubac, Congar, Rahner či von Balthasar, ktorí pracovali na obnove Cirkvi počas II. vatikánskeho koncilu, ale aj po ňom. Reformu interpretoval v duchu Tradície bez toho, aby bol tradicionalistom. Bol teológom, ktorý vykonával svoju službu „na kolenách“ a neprestával byť pozorným voči výzvam doby.
Počas svojho dlhého života Benedikt XVI. napísal a zanechal nám nespočetné množstvo spisov, v ktorých odzrkadľuje svoj vzťah s Kristom, prehlbuje chápanie viery a rozvíja Tradíciu. Vo svojich encyklikách sa venoval láske, nádeji, pravde a viere. Poukázal na to, že kresťanstvo je predovšetkým Osobou, Kristom, a viera je vzťahom s touto Osobou, ktorý sa realizuje v láske. Ratzinger vždy zdôrazňoval, že viera musí ostať v dialógu s rozumom, s vedou, s kultúrou, so spoločnosťou. S očistou Cirkvi prišiel v čase, keď začala vychádzať aj z jej prostredia na povrch „špina“.
Ratzinger vždy zdôrazňoval, že viera musí ostať v dialógu s rozumom, s vedou, s kultúrou, so spoločnosťou.
Jeho slová a gestá ostali často nepochopené alebo sa zle interpretovali. Dostával prívlastky ako konzervatívny či antireformný. Po oznámení svojej rezignácie z pápežského úradu sa začali množiť rôzne špekulácie, týkajúce sa dôvodov tohto kroku a neskôr aj úlohy, ktorú emeritný pápež zohrával v ústraní. Všetky tieto reči však boli len podávaním skresleného pohľadu na osobu Benedikta XVI., prípadne z neho robili nástroj kritiky a boja proti pápežovi Františkovi.
Benedikt XVI. bol skromným človekom. Zdôrazňoval primát duchovna a vlastnú osobu dával do úzadia. Odstránením tiary z pápežského erbu a historickou rezignáciou svoj postoj len potvrdil a poukázal na to, že pápežstvo je len úrad, poslanie, a teda že tým, kto skutočne vedie Cirkev, nie je človek, ale Duch Svätý. Svojím prístupom tak dal lekciu všetkým karieristom v Cirkvi, prispel k zmene vnímania pápežského úradu a otvoril nové obdobie pre Cirkev 21. storočia.
Benedikt XVI. bol skromným človekom. Zdôrazňoval primát duchovna a vlastnú osobu dával do úzadia.
Svojou osobou a štýlom, akým vykonával pápežský úrad a neskôr prežíval roky v ústraní, dotvára krásnu mozaiku Cirkvi a prežívania kresťanskej viery, ktoré nie je uniformné a neredukuje sa na jeden spôsob.
S vďakou a úžasom hľadíme na Benedikta XVI. a jeho dielo, ktoré poznačilo novodobé dejiny Cirkvi.