Robert Nanovic: Americký Slovák, ktorému sú zaviazané katolícke univerzity strednej a východnej Európy

Vaše Excelencie, Magnificencie, Spektability, Honorability;
ctení hostia;
drahí priatelia z Catholic Universities Partnership (CUP);
všetci, ktorí ste dnes prítomní na tejto akademickej slávnosti;
dámy a páni:

Hovorí sa, že nič sa nedeje samo od seba. Každý dom má svojho murára, každú jabloň niekto zasadil, za každým veľkým dielom stoja myšlienky a námaha konkrétnych ľudí.

Dnes, keď sme tu zídení v kruhu katolíckych univerzít zo strednej a východnej Európy, je mi preto cťou, že môžem vzdať hold a aspoň stručne predstaviť život a dielo človeka, vďaka ktorému naše univerzity získali nový rozmer na poli medzinárodného pôsobenia a zásluhou ktorého existuje aj naše Catholic Universities Partnership.

Týmto človekom je Robert Nanovic – pravý džentlmen, zakladajúci dobrodinec a člen Rady poradcov Nanovicovho inštitútu pre európske štúdiá na University of Notre Dame a od dnešného dňa aj Doctor honoris causa Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Robert Nanovic (alebo Róbert Ňaňovič – použijúc pôvodné rodné priezvisko) sa narodil v roku 1932. Bolo to približne dvadsať rokov po tom, ako sa jeho rodičia Mikuláš a Magdaléna presťahovali z juhozápadnej časti Slovenska do Pensylvánie. Prvý stupeň vysokoškolského štúdia Robert absolvoval v roku 1954 na University of Notre Dame a následne, v roku 1960, získal titul MBA (Master of Business Administration) na Lehigh University.

Po skončení univerzitných štúdii slúžil istý čas ako dôstojník v americkej armáde v Nemecku, avšak už onedlho sa vrátil do USA, kde pracoval na rôznych manažérskych pozíciách v priemyselných spoločnostiach ako Lehigh Coal and Navigation Company, Freeport Sulphur Company či General Tire and Rubber Company.

V roku 1972 založil spolu s Frankom Wilkensom vlastnú investičnú spoločnosť Wilkens and Nanovic Associates, vďaka ktorej začal realizovať aj viacero zo svojich filantropických aktivít, a to najmä v oblasti vzdelávania a kultúry.

Postupom rokov sa Bob Nanovic (ako je Robert Nanovic častejšie nazývaný) stal členom Rady poradcov na College of Arts and Letters na University of Notre Dame, členom správnych rád Portlandského múzea a Portlandského symfonického orchestra a taktiež členom výkonnej rady na jezuitskej strednej škole Cheverus High School.

V súčasnosti Bob Nanovic žije v USA a spolu s manželkou Elizabeth (nazývanou „Liz“) sa tešia z troch detí (Rebeky, Roberta a Kathryn), ako aj z viacerých vnúčat a pravnúčat.

Aká však bola cesta Boba a jeho manželky k podpore katolíckeho vzdelávania a akú úlohu v tom zohrala Katolícka univerzita v Ružomberku?

Pri hľadaní odpovede na tieto otázky sa môžeme odraziť od úvodného úslovia, ktoré hovorí o dôležitosti našich predkov, pričom osobitné miesto patrí najmä našim rodičom a tým, ktorým vďačíme za príklad vytrvalosti, obety a prajnosti. Pre Boba bol takýmto človekom určite jeho otec Mikuláš. Ten totiž už ako tínedžer (po tom, čo náhle zomrel Bobov starý otec Jozef) podporoval svojich troch mladších bratov v štúdiu. O akú podporu štúdia išlo? O podporu štúdia na University of Notre Dame. Niet sa preto čo čudovať, že v roku 1983 začal Bob Nanovic poskytovať štipendium núdznym a odkázaným študentom tejto univerzity, pričom dané štipendium nazval po svojom otcovi – štipendium Mikuláša Nanovica. To však bol len začiatok jeho dobročinných aktivít.

Ako sám spomína, s manželkou „sme nejaký čas uvažovali nad tým, čo by sme [ešte] mohli spraviť pre Notre Dame“. Kľúčový okamih prišiel v roku 1987, keď sa Bob a Elizabeth Nanovicovci zúčastnili plavby loďou na rieke Dunaj. Išlo o zájazd, ktorý zahŕňal každodenné prednášky Roberta Wegsa, profesora histórie na University of Notre Dame. V atmosfére podnetných prednášok a diskusií vzniklo rozhodnutie Nanovicovcov podporiť na University of Notre Dame vznik miesta, ktoré by sa venovalo európskym štúdiám. Nanovicovci boli presvedčení, že európska história, kultúra, tradície či literárne a umelecké diela môžu výrazne obohatiť študentov a učiteľov na University of Notre Dame, a tak v roku 1993 vzniklo Centrum pre európske štúdiá, z ktorého sa čoskoro stal známy Nanovic Institute for European Studies.

Nuž a kedy sa do tohto príbehu výraznejšie pridalo Slovensko?

Je pochopiteľné, že Bob Nanovic, ktorý sa vždy hrdo hlásil k svojim slovenským koreňom, mal vrelú túžbu navštíviť okolie Bratislavy a Trnavy, aby našiel rodný dom svojich rodičov. Takéto podujatie však bolo náročné uskutočniť v čase, keď sa Slovensko nachádzalo za takzvanou železnou oponou. Vhodná príležitosť prišla až v roku 2005, keď sa náš vtedajší prorektor Dalibor Mikuláš, ako aj vtedajší prodekan našej filozofickej fakulty Marian Kuna zúčastnili sympózia katolíckych univerzít na University of Notre Dame a následne aj ďalšieho sympózia v maďarskom Ostrihome. Tohto sympózia sa zúčastnil aj Bob Nanovic a išlo vlastne o prvú konferenciu CUP konanú v Európe. Jej téma vtedy znela The Position and Challenge of the Central-Eastern European Catholic Universities (Postavenie a výzva katolíckych univerzít strednej a východnej Európy).

Cestou z tohto sympózia v Maďarsku (smerujúc na návštevu poľského Lublinu, kde sa konalo sympózium/konferencia CUP o rok neskôr) sa Bob Nanovic zastavil aj na Slovensku. Rodičovský dom už síce stáť nenašiel, avšak to, čo našiel, bola mladá, rozvíjajúca sa Katolícka univerzita v Ružomberku plná srdečných ľudí. Vtedajší rektor Boris Banáry ho ponúkol tradičnou slovenskou slivovicou a ako darček dostal slovenskú drevenú valašku.

A nebolo to, našťastie, poslednýkrát, čo Bob Nanovic navštívil Ružomberok. Naopak, do nášho mesta sa Bob Nanovic s radosťou vracal opakovane, pričom sa spolupráca našej Katolíckej univerzity s jeho inštitútom čoraz väčšmi prehlbovala. Už o dva roky neskôr, v roku 2007, sa konferencia CUP uskutočnila tu, v Ružomberku, a niesla názov Challenges to the Catholic University in the Present Times (Výzvy katolíckych univerzít v súčasnosti). Bob Nanovic si toto podujatie nenechal ujsť.

Dnes, keď sa konferencia CUP koná po 16 rokoch opätovne v Ružomberku, tu, žiaľ, nemôže byť prítomný osobne, no my môžeme ďakovať za úžasnú a mnohoaspektovú akademickú podporu, ktorá sa nám prostredníctvom jeho inštitútu dostala.

Konkrétne išlo o viac než dvadsať výskumných pobytov na University of Notre Dame, vďaka ktorým mohli naši doktorandi úspešne dopísať svoje dizertačné práce či naši učitelia realizovať svoje výskumné aktivity. Štrnásť vedúcich zamestnancov našej univerzity sa zúčastnilo letného seminára o líderstve a ďalšie desiatky našich zamestnancov a študentov participovali na projektoch, letných školách a ďalších medzinárodných aktivitách. Naozaj, spolupráca s Nanovic Institute for European Studies mala priamy či sprostredkovaný dosah na stovky študentov, a to ešte nehovorím o obdobnej podpore ďalších univerzít združených v CUP – spomedzi zakladateľských univerzít ide popri Katolíckej univerzite v Ružomberku aj o Katolícku univerzitu Petra Pazmáňa v Budapešti, Katolícku univerzitu Jána Pavla II. v Lubline a Ukrajinskú katolícku univerzitu, ku ktorým sa postupne pridali aj Chorvátska katolícka univerzita a Univerzita Sulkhan-Saba Orbelianiho v Gruzínsku. Študenti a učitelia zo všetkých týchto (a čiastočne aj ďalších) univerzít už takmer dvadsať rokov čerpajú zo štedrosti Nanovicovcov a z profesionálneho akademického prístupu, ktorý ponúka ich inštitút.

Samozrejme, keby šlo len o akademický rozmer, bolo by to málo. Potomok slovenských katolíkov, Bob Nanovic, bol vždy presvedčený o potrebe kresťanskej viery pre integrálny rozvoj ľudskej osobnosti. Viery, ktorá sa prejavuje v skutkoch lásky k Bohu i blížnemu. Ak si môžem pomôcť slovami, ktoré mi prednedávnom povedal James McAdams, dlhoročný riaditeľ Nanovicovho inštitútu (a dovolím si povedať, že aj otec nášho CUP): „Catholic Universities Partnership nie je len akademickým spoločenstvom. Catholic Universities Partnership bolo od začiatku založené na osobných vzťahoch, z ktorých vznikali vzájomné priateľstvá. Priateľstvá, ktoré sa aktualizovali pri spoločnej diskusii, pri dobrej večeri, ale aj pri spoločnom slávení Eucharistie. Catholic Universities Partnership je unikát, ktorý si treba chrániť a za ktorý treba ďakovať.“

Drahý pán Nanovic (alebo ak môžem: drahý Bob),

verím, že sa tieto slová k Tebe dostanú a že mi odpustíš, ak niektoré historické údaje nezazneli úplne presne. Zároveň dúfam, že to, čo zaznelo presne, boli slová mojej vďaky. Chcel som nimi vzdať hold nielen Tebe, ale aj celej generácii vytrvalých, poctivých a dobrosrdečných ľudí, medzi ktorých určite patríš Ty a Tvoja manželka Elizabeth.

Ako som uviedol na začiatku, nič sa nedeje samo od seba. A nebyť ochoty, námahy i financií, ktoré ste vložili do inštitútu pre európske štúdiá, stovky študentov by dnes pravdepodobne nevedeli o veľkom kultúrnom a duchovnom bohatstve európskej kresťanskej civilizácie. A čo je taktiež dôležité, tu v strednej a východnej Európe by sme nemali ten úžasný dar, akým je Catholic Universities Partnership.

Nech Vás Pán za to odmení svojimi milosťami a nech za Vás oroduje Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.

Naozaj vrelá vďaka, nový Doctor honoris causa Katolíckej univerzity v Ružomberku!

Príhovor uverejňujeme v rámci vzájomnej spolupráce portálu nm.sk a Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Z konferencie Významné osobnosti katolíckych univerzít a ich príbehy pripravujeme aj ďalšie texty.