Vianočný slovník: Repertoár sviatočných jedál

Čo na jazyku, to na tanieri. Foto: Pixabay
Čo na jazyku, to na tanieri. Foto: Pixabay
Vianoce oficiálne začíname sláviť 24. decembra a presne vtedy si doprajeme aj večeru s prívlastkom štedrá. Ako už názov napovedá, ide o dedičstvo predkov, ktorí zvyčajne nemali hojne prestretý stôl. Aj preto si po celodennom pôste dopriali viacchodové menu. Išlo o tri jedlá v chudobnejších regiónoch a až o šesť až deväť jedál v tých bohatších. Sviatočné pokrmy mali pritom svoju symboliku.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Oblátka

Repertoáru Vianoc dominuje evergreen v podobe oblátok. Majú náboženský základ, a preto na nich možno nájsť motívy symbolizujúce kresťanskú vieru. Veriacim pripomínajú omšový chlieb. Tradične sa piekli pomocou ťažkých nástrojov v podobe klieští.

Málokto však už dnes vie, že ich začali piecť učitelia v cirkevných školách na prelome 19. a 20. storočia. Išlo o proces, ktorý bol podmienený získaním obilia na ich výrobu, ktoré mali zase na starosti žiaci chodiaci od dverí k dverám s koledami. Názov oblátka znamená doslova podávaná hostia a je odvodený z latinského offerre oblãta. Počas štedrej večere ju jedávame s medom a cesnakom, symbolizujúcimi zdravie. 

Oblátky majú náboženský základ. Foto: Pixabay
Vianočná polievka

Na slávnostnom stole nesmie chýbať hustá polievka – a zďaleka to nemusí byť len kapustnica, ktorá sa navyše pripravuje na viacero spôsobov. V závislosti od regiónu môže byť s hubami, smotanou, sušenými slivkami, ale aj klobásou či údeným mäsom.

Jej základ však tvorí kapusta, ktorej názov vychádza z latinského caput, teda hlava. Za dnešný ustálený tvar slova môže najmä dar kyslej kapusty, ktorá vzniká jej naložením, starolatinsky composta. Takže keď si budete pochutnávať na kapustnici, tak vedzte, že jej názov je kombináciou dvoch slov a doslova znamená nakladaná hlava.

Medzi ďalšie tradičné vianočné polievky patria strukovinové, hríbové a rybacie polievky, ktoré boli predchodcami kapustnice a stále hrajú prím v určitých častiach Slovenska. 

Kapustnica bez mäsa? S klobásou? So sušenými slivkami? Receptov je množstvo. Foto: Pixabay
Ryba

Aké by to boli Vianoce bez ryby na tanieri? A je jedno, či sa na ňom ocitne kapor, treska, losos, tuniak, dokonca i žralok, tento pokrm je považovaný za pôstne jedlo. V našej spoločnosti je zaužívané tvrdenie, že nejde o mäso. Cirkev už osemsto rokov dovoľuje počas pôstu konzumovať ryby. Kedysi bolo bežné, že sa jedli nielen čerstvé, ale i kyslé alebo sušené. Ale pozor, ryby netvorili samostatný pokrm, zväčša sa dávali do polievky a nie každý si ich mohol dopriať.

Slovo ako také pochádza z praslovanského ryti, označujúceho vodné tvory, ktoré sa zavŕtavajú do bahna. Na Slovensku získali nevídanú popularitu vyprážané podkovy z kapra a rybie filé, ale táto tradícia je pomerne mladá, keďže pochádza z druhej polovice 20. storočia.

Kedysi ryba nebola hlavné jedlo, dávala sa do polievky. Zdroj: Pixabay
Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články