Odliv mozgov je silná káva

Okrem národného dosahu spôsobuje odliv mozgov aj tiché rodinné tragédie. Rodičia zostávajú prechodne bez detí, no mnohé z nich sa už nevrátia domov natrvalo. Matky sú odsúdené na večné čakanie, prázdne miesto pri stole i v spoločnosti však nedovolíme vyplniť migrantom zo zahraničia. Postará sa o to pevná ruka štátu bez vízie a stratégie. Cudzie nechceme a naše zase nechce nás. Tak sa v Činohre SND zrodila divadelná hra Odliv v réžii Lukáša Brutovského, ktorá nastavuje zrkadlo fenoménu útekovej stratégie mladej generácie. 

Každý piaty

O novodobom vysťahovalectve mladej šikovnej generácie vypovedajú všetky generácie. Hoci odliv prichádza až pod okno našich domovov a následne nás necháva na suchu, sme spolu na jednej lodi. Zatiaľ čo skupinu študentov vidíme v neoprénových oblekoch a plaveckých čiapkach na hlavách, k publiku sa prostredníctvom monológu prihovárajú herečky a herci v slávnostnom oblečení. Divákovi tak dovoľujú uvažovať o téme na pozadí historických súvislostí, doplnených hudbou a interaktívnymi médiami. Po celý čas sa mieša súčasnosť s históriou, pričom paralely siahajú k solúnskym bratom, Svätoplukovi i národným buditeľom.

Podľa štatistík Inštitútu vzdelávacej politiky odchádza do zahraničia študovať každý piaty vysokoškolák, pričom ide približne o 32-tisíc mladých ľudí. Zhruba 70 percent z nich študuje v Česku. Za týmto údajom sa skrýva viac než 20-tisíc študentov, ktorí u našich západných susedov tvoria približne 8 percent vysokoškolákov. Nasledujú krajiny ako Dánsko, Holandsko, Veľká Británia, pokles zaznamenáva Rakúsko a Nemecko. Problematické je, keď sa mladé mozgy nevrátia po štúdiu na Slovensko. 

Budúcnosť krajiny

Zaiste, nejde o nový fenomén. Takmer všetci naši národní buditelia vrátane Ľudovíta Štúra, Jána Kollára či Jozefa Miloslava Hurbana taktiež študovali v zahraničí. V 19. storočí na území dnešného Slovenska neexistovali samostatné univerzity so statusom, aký by sme dnes považovali za štandardný. V tomto období bola väčšina vysokoškolského vzdelania zameraná na gymnáziá, ktoré poskytovali prípravu pre štúdium na univerzitách v iných krajinách, často v mestách ako Viedeň, Budapešť, Praha či Jena. Ibaže vtedajší absolventi sa po získaní diplomu vrátili domov a tu formovali európsku kultúru i politický vývoj.

Zrejme by nebolo fér osočovať všetky súčasné slovenské univerzity zo zlej úrovne. Nebola by to pravda. K tomu, že zo Slovenska odchádza študovať stále viac ľudí do zahraničia, výrazne prispievajú i slabé príležitosti uplatnenia sa v regióne. Najviac študentov v zahraničí je totiž z východného Slovenska, kde si ťažšie hľadajú prácu. Pre časť študentov je voľba zahraničnej univerzity jasná preto, lebo u nás buď svoj vysnívaný študijný odbor nenájdu v ponuke, alebo im zahraničná univerzita ponúka formy štipendia, podporných klubov, sprevádzajúcich osôb či iných programov podporujúcich ich osobný rozvoj či duševné zdravie. 

K odlivu mozgov prispieva polarizácia spoločnosti, ktorá útočí na ostrakizované menšiny. Časť ľudí z týchto komunít odchádza preč, lebo sa tu necíti byť prijatá alebo v bezpečí. Ďalším ukazovateľom môže byť aj nerovnosť príležitostí na pracovisku i platových podmienok, keďže ženy na rovnakej pracovnej pozícii stále zarábajú o takmer 19 percent menej ako muži. Na Slovensku študuje približne 10-tisíc zahraničných študentov, no zväčša sme pre nich len prestupná stanica. Naša krajina je tak v negatívnej bilancii 20-tisíc študentov. 

V aktuálnej inscenácii Odliv môže vnímavý divák dostatočne preskúmať tento spoločenský jav z rôznych uhlov pohľadu. V hlavných úlohách sa predstavia Emília Vášáryová, Anna Javorková, Jana Oľhová, Barbora Andrešičová, Emil Horváth, František Kovár, Gregor Hološka a päť študentov VŠMU reprezentujúcich generáciu exodu.