Druhý dych (reportáž)

Komunita 111-tich nadšencov ich vynesie na vrch Minčol, poriadne sa zadýcha aj za nich a vráti sa späť. „My sme sem prišli za nášho kamaráta Lukáša Gondáša. Mal tu byť s nami, ale momentálne sa nachádza v pražskej nemocnici IKEM, kde riešia, či ho budú indikovať na transplantáciu. Jeho prípad je zložitý, lebo potrebuje transplantáciu srdca aj pľúc,“ hovorí Jonáš Ciesar o svojom 29-ročnom blízkom priateľovi, ktorý ho zavolal na výstup už minulý rok, vtedy bol cieľom vrch Ostredok. Po jeho boku je Matúš Bokor, ktorý dodáva, že Lukáš je bojovník a majú ho radi. Obdivujú na ňom, že napriek ťažkej diagnóze pľúcnej artériovej hypertenzie, pri ktorej vysoký krvný tlak v pľúcach zužuje a upcháva cievy, si svoj zdravotný stav nepripúšťa, kosí trávnik s „kyslíkom”, robí si doktorát, hoci ho teraz musel prerušiť. Dýcham, žijem. To je jeho motto. 

Pomedzi účastníkov túry na Minčol pobieha Tomáš Falb s fotoaparátom. Raz urobí záber, potom ho niekto pristaví a objíme. V rodinnej komunite, ktorá vznikla okolo Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou, to nie je žiadna novinka. Práve Tomáš vyberá vhodné turistické trasy, ktoré sa každý rok menia, pričom aktuálny výstup sa koná už ôsmy raz. Pred dvomi rokmi však Tomáš na podujatí chýbal, no napriek tomu každý skloňoval jeho meno. V tom čase zápasil o svoj život v umelom spánku po transplantácii pľúc. Teraz sa smeje, šíri okolo seba dobrú náladu, ešte nám zamáva na cestu a už kráčame na vrch Krížava. Spolu s ním zostáva na Martinských holiach viacero pacientov, ktorých tváre nás budú sprevádzať počas celej, viac ako 5-hodinovej cesty. Okrem Lukáša tu však chýba Lívia, no dôvod jej neprítomnosti je radostnejší. Práve dnes má svadbu.

Počas stúpania po žltej turistickej trase k vysielaču Krížava sa kompaktná skupina pretrhne, skúsení turisti napredujú rýchlejšie a tí menej trénovaní začínajú pri prevýšení 185 metrov na 1,7 kilometra na vlastných pľúcach cítiť, aké namáhavé je každodenné dýchanie pre ľudí s touto diagnózou. Jedným zo skúsených  „hobby” bežcov a triatlonistov je tridsiatnik Michal Gaplovský. Napriek mladému veku sa zúčastnil už prvého výstupu na Rysy v roku 2015, ako i ďalších výstupov a za komunitu sa pravidelne zapája do všetkých známych bežeckých podujatí vrátane behu Od Tatier k Dunaju, Vltava Run či MMM v Košiciach. Bežcov za osvetu o diagnóze je tu viac. Ako teraz, tak i na pretekoch majú vždy oblečené dresy s grafikou pľúc, vďaka čomu sa im darí lepšie šíriť osvetu o diagnóze. Podľa Michalových slov ho do skupiny pritiahol práve Tomáš Falb, jeho dobrý priateľ. Taktiež chodí pravidelne darovať krv, inak pracuje v oblasti IT. „Výstupy ma častokrát napĺňajú optimizmom, pozitívnou energiou a uvedomením, že my, zdraví, sa nemáme na čo sťažovať. Túto energiu zase vraciam združeniu tým, že mu každoročne venujem 2 percentá z dane,” dodáva Michal.

Pri vysielači sa nám konečne podarí lapiť dych, krátka prestávka na pitie a fotenie zavŕši pobyt na žltej trase. Odteraz sa ide po červenej. Cesta sa nakrátko zvinie do úzkeho pásu, v ktorom možno kráčať len za sebou. Čochvíľa sa však pred nami otvorí krajina, no zo zipsu drevín sa uvoľní len na chvíľu. Rovnako ako devätnásťmesačný chlapček zo sedačky, v ktorej ho doteraz niesol na chrbte otec. Zaujíma nás, čo tak sústredene robí na chodníku. „Jamu,“ odpovie s konárikom v ruke. 

Nasleduje zostup po výmoľoch, posiatych kameňmi. V tomto úseku sme spolu so zdravotnými sestrami z ružinovskej nemocnice. Mirka Antalová, ktorá pracuje na pľúcnom oddelení, prekonáva prekážky s ľahkosťou. Hovorí o pacientoch, na ktorých jej záleží, aj o pozitívnom prístupe k životu. „Každý má aj horšie dni, no mne pomáha dobré slovo. Najviac ma poteší, keď mi pacient povie, že som mu pomohla či spríjemnila deň,“ usmieva sa. 

Ďalšia zdravotná sestra Zuzana Varjasiová kráča s pomocou turistických palíc. Na výstup sa podujala napriek tomu, že v minulosti mala úraz päty a absolvovala komplikovanú operáciu. Putuje vlastným tempom a v dobrej nálade. Až neskôr, z pohodlia domova, sa dozvedáme, že aktuálne je nominovaná na ocenenie TOP sestra. Konečne sa dostávame na hrebeň s príznačným názvom Dlhá lúka. Okolo nás pobieha borderská kólia Buddy, ktorá je v siedmom nebi. Evidentne sme v jej predstavách črieda, ktorú treba zahnať dokopy. 

„Mnohých pacientov poznám osobne. Keď ich zaradia do predtransplantačného programu, robím s nimi dychové cvičenia,“ hovorí rehabilitačná sestra Zuzka Jurická. Okrem pľúcnej artériovej hypertenzie dokáže pľúca závažne poškodiť aj cystická fibróza a idiopatická pľúcna fibróza. Na chvíľu sa zastavíme na jednej z očarujúcich vyhliadok na krajinu. Zatiaľ čo vpravo svieti slnko, zľava prichádza hmla a prederie sa pomedzi nás. Pokračujeme ďalej k sedlu Prašivá. 

Po dvoch hodinách stojíme na úpätí vrchu Minčol a čudujeme sa, že na 600 metroch ide o prevýšenie 104 metrov. Ešte raz skontrolujeme, či sa internet nemýlil, keď túto trasu označil za nenáročnú. Je to tam čierne na bielom, a tak sa púšťame do strmého stúpania. V určitom bode dvaja cyklisti odkladajú svoje bicykle do krovia a pokračujú po svojich. Po približne dvadsiatich minútach sme hore, pohľadom sa dotkneme mohutného dvojkríža, pri ktorom už veselo konverzujú rýchlejší turisti. Na rozdiel od nás nie sú zadýchaní ani spotení. Na vrchol štítu vyniesli vlajku združenia. 

Keďže vrchol nemá lesný porast, panoráma má 360 stupňov. Na severe vidno hrebeň Úplazu, v diaľke za ním vrchy Krivánskej Fatry. Na východe sa pozorovateľovi otvára Turčianska kotlina, ale aj siluety Veľkej Fatry i Západných Tatier. Na juhu sa naskytne výhľad na Martinské hole s vrchom Krížava a na západnej strane sa odkrýva výhľad na Rajeckú kotlinu a Strážovské vrchy. Do toho zaznie pieseň Na Kráľovej holi v podaní folklórneho súboru Brezovica, ktorého členovia chodia na akciu Vystúpim za teba pravidelne. Radosť strieda dojatie.

Návrat na Martinské hole obohatia ďalší účastníci, ktorí o pľúcnej artériovej hypertenzii ešte ráno nič nevedeli. Kamaráti Jonáš a Matúš porozprávali na vrchole partii mladých ľudí o svojom priateľovi Lukášovi Gondášovi, ktorý sa po celý čas v pražskej nemocnici tešil z fotografií a videí z výstupu, a oni sa symbolicky pridali ku komunite. Cestou dole nás stretol i dážď, ktorý sa podchvíľou premenil na jemné krúpy, a tak sme časť cesty prešli v pršiplášti. Po náročnejšom výstupe po výmoľoch sme sa konečne dostali na Krížavu, kde sme stretli aj učiteľku z materskej školy Moniku Trnkovú. Okrem nej sa na výstupe už tradične zúčastnili sestry aj lekári z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, ako aj z Detského kardiocentra. Všetci sme napokon dokráčali do cieľa pre dobrú vec. Okrem výborného pocitu nás pred bránami hotela čakali známe usmievavé tváre zo Združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou a na krk nám zavesili medailu. My sme si ju možno zaslúžili v sobotu, ale im by mala patriť každý deň ich života.