Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Spočiatku bol však považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. Strom (jeho drevo) sa stal symbolom Kristovho života (ktorý bol položený do drevených jaslí a zabitý na drevenom kríži), zelené konáre symbolizovali večný život, jablká (ktorými sa vianočný strom často ozdoboval) mali pripomínať prvotný hriech Adama a Evy, na ktorých sviatok sa slávi aj Štedrý deň.
Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. V Anglicku mala v 19. storočí na popularizáciu vianočného stromčeka veľký vplyv kráľovná Viktória a princ Albert (pôvodom z Nemecka), ktorý si dal v roku 1846 postaviť vyzdobený strom v kráľovskej rezidencii vo Windsore.
V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí. V USA získal vianočný stromček popularitu v 19. storočí. Prvá zmienka o vianočnom stromčeku sa objavila v roku 1832 v Pensylvánii. V Česku je tradícia vianočného stromčeka pevne zakorenená a prvý ozdobený stromček sa objavil v Prahe v roku 1812 v domácnosti nemeckého vyslanca.
Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi. Prvé darčeky sa pritom začali dávať pod stromček až začiatkom 20. storočia.
Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu.
Dekorovanie vianočných stromčekov je dnes jednou z najradostnejších tradícií, ktorá spája rodiny a prispieva k vytvoreniu vianočnej atmosféry. Ako však vyzerala výzdoba vianočných stromčekov v začiatkoch a ako sa stáročiami vyvíjala?
Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšímii. Do polovice 19. storočia sa ozdoby vyrábali často ručne z papiera, dreva, hliny a iných prírodných materiálov.
V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími. V 20. storočí sa zdobenie stromčekov stalo komerčným fenoménom s predajom širokej škály vianočných ozdôb. Súčasné moderné trendy výzdoby zase ponúkajú nové materiály a štýly, od minimalistických dizajnov po tradičné ručné práce.
S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. Postupne sa začali používať nové materiály vrátane hliníka a celuloidu, ktoré umožnili výrobu trvácnejších umelých stromčekov.
V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť. Postupom času sa technológie zlepšovali a umelé stromčeky sa stávali ešte realistickejšími.
A ako sú na tom umelé stromčeky dnes? S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie a hľadať ekologickejšie alternatívy. Stúpajúci záujem o udržateľnosť a návrat k tradíciám tak vedie k hľadaniu alternatív k umelým stromčekom, a teda aj k opätovnému návratu k živým stromčekom alebo stromčekom v kvetináči, ktoré sa môžu použiť opakovane.
S nárastom povedomia o environmentálnych problémoch začínajú v posledných rokoch spotrebitelia kriticky posudzovať vplyv umelých vianočných stromčekov na životné prostredie.
V prospech živých stromčekov pritom hovoria aj mnohé výskumy. Podľa britskej organizácie The Carbon Trust je uhlíková stopa živých vianočných stromčekov výrazne nižšia než u umelých variantov. Tento rozdiel vzniká v dôsledku energeticky náročného výrobného procesu umelých stromčekov, zatiaľ čo živé stromčeky počas svojho rastu pohlcujú CO2 a uvoľňujú kyslík. Pre tých, ktorí chcú chrániť prírodu, je teda možnosť voľby živých stromčekov stále dostatočne udržateľná. Dôležité však je aj uvedomenie si možnosti recyklácie stromčekov po skončení vianočných sviatkov a podpora ekologického pestovania.
Pre tých, ktorí by teda chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov (ktorých máme už aj na Slovensku), čím sa minimalizuje ekologická stopa spojená s dlhou cestou umelých stromčekov z ďalekých krajín. Zároveň sa odstráni obava z odlesňovania, pretože väčšina vianočných stromčekov sa pestuje na špecializovaných plantážach.
Počas vianočných sviatkov nám stromček neprináša len vizuálny pôžitok, radostnú náladu a spojenie s tradíciou, ale predstavuje aj hlboký symbol spojenia s prírodou a zodpovedného rozhodovania.
1. Jeden hektár vysadených vianočných stromčekov (cca 7 000 stromčekov) dokáže denne vyprodukovať dostatok kyslíka až pre 45 ľudí. Jeden hektár vypestovaných vianočných stromčekov na seba navyše naviaže počas niekoľkoročnej fázy rastu až 150 ton CO2 a za rovnaký čas vyprodukuje až 105 ton kyslíka.
2. Ročne sa celosvetovo zasadí približne 90 až 100 miliónov vianočných stromčekov. V Európe sa ich pritom predá odhadom až 60 miliónov.
3. Najväčším producentom živých vianočných stromčekov je Dánsko, ktoré je tiež ich významným exportérom predovšetkým do krajín Európskej únie. Ďalšími krajinami s významnou produkciou živých vianočných stromčekov sú Nórsko, Nemecko, Kanada a Spojené štáty.
Pre tých, ktorí by chceli byť „enviro-neutrálni“, je najlepšou alternatívou živý stromček od lokálnych pestovateľov.
4. Živé vianočné stromčeky rastú približne 6 až 10 rokov, než sa dosiahne ich ideálna veľkosť.
5. Najvyšší odrezaný vianočný strom mal 67,36 m a bol vztýčený v roku 1950 v obchodnom centre v Seattle v Spojených štátoch amerických.
6. Každý rok od roku 1947 darujú obyvatelia nórskeho Osla vianočný stromček obyvateľom mesta Westminster ako prejav vďaky za pomoc Anglicka Nórsku počas druhej svetovej vojny.
7. Po sviatkoch je možné živý vianočný stromček recyklovať, napríklad jeho použitím na výrobu mulču alebo drevenej štiepky, čím sa minimalizuje jeho ekologický dosah.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
