Rešpekt, prosím! (komentár)

Keď sme boli deti, rodičia nás upozornili na to, že prstom sa nemá ukazovať na druhých. Lebo takéto gesto smerom ku konkrétnemu človeku v ňom môže vyvolať rôzne negatívne pocity. Či už išlo o veľký nos, výrazné obočie, či nízky vzrast. Inakosť vždy vzbudzovala u detí nekontrolované začudovanie. 

Vplyvom dobrej výchovy zostáva správanie tohto typu zabudnuté v detstve. Aj vďaka tomu vieme spolu fungovať ako spoločnosť. Súdržnosť jednotného, no rozmanitého celku je kľúčová pre budúcnosť krajiny, ktorej veľkosť sa zásadne meria tým, ako sa správa k menšinám. História nás kruto poučila, že po polarizácii spoločnosti a jej segregovaní na „nepriateľské“ skupiny dochádza k nenapraviteľným ľudským tragédiám a zákonitej stagnácii štátu, až jeho regresu.

Pokiaľ sa takéto nevhodné správanie nepodchytí v ranom detstve, prerastie do šikany na školách, v práci a nešťastím je, keď sa hlavná aktérka nenávisti voči vybraným ľudským terčom dostane k moci.

Z konania ministerky kultúry, ktorá svoje homofóbne i xenofóbne názory otvorene prezentuje pod hlavičkou oficiálnej stránky Ministerstva kultúry SR, nie je ťažké nadobudnúť pocit, že máme do činenia s fenoménom trápneho ukazovania prstom na ľudí líšiacich sa od štandardu. Pokiaľ sa takéto nevhodné správanie nepodchytí v ranom detstve, prerastie do šikany na školách, v práci a nešťastím je, keď sa hlavná aktérka nenávisti voči vybraným ľudským terčom dostane k moci.

Kultúrna obec a slušní obyvatelia tejto krajiny spisujú petíciu za odvolanie Martiny Šimkovičovej z postu ministerky kultúry, pretože nepochopila, že spoločnosť – a nie kultúra – je len jedna. „Vďaka“ agresívnemu slovníku časti súčasných politikov a rozdeľovaniu spoločnosti na dva tábory sme ako krajina dnes v zlej kondícii. Tradičné hodnoty sú univerzálne bez ohľadu na to, či sme konzervatívci alebo liberáli. Sú nimi rešpekt, úcta a tolerancia.