Najjednoduchšie a najprirodzenejšie bolo zisťovať spätné väzby priamo pri stole v jedálni. Ako prvá hovorila o svojich dojmoch a víziách zo synodálneho stretnutia Veronika, patriaca do farnosti Svätej Rodiny v Petržalke:
Synodálne stretnutie v Nimnici bolo pre mňa veľmi inšpirujúce, pretože nás pozýva k tomu, čo hovorí aj Svätý Otec František: byť otvorenou Cirkvou, vedieť sa navzájom prijímať v rozdieloch a bohatstve rozmanitosti. Toto som teraz v Nimnici zažila naplno. Niekto z otcov biskupov – otec biskup Forgáč alebo otec biskup Lach – to pomenoval zo zážitku synody v Ríme ako krásnu univerzálnosť Cirkvi. Uvedomila som si, že túto univerzálnosť Cirkvi zažívam tu v Nimnici. Sú tu rozmanití, rôzni ľudia, laici, rôzne hnutia, biskupi a kňazi, gréckokatolíci, rehoľníci… To všetko je pre mňa veľmi povzbudzujúce!
Bola som v skupine Cirkev ako misia a tam sme uvažovali nad tým, ako robiť misiu, ako byť misionárom v dnešných časoch, ako využívať kreativitu, ktorú spomínal otec nuncius pri svätej omši. V našej skupinke zazneli veľmi zaujímavé podnety do ďalšej práce či už s mládežou, alebo s mladými manželskými pármi, alebo pre rodiny. Uvedomila som si, že každý má iné zážitky a že vzájomné obohatenie sa je veľmi dobré. Dostala som veľa podnetov, ako pracovať tak, aby sme sa navzájom obohatili.
V mojom príspevku som sa dotkla mladých ako nádeje Cirkvi, ktorých treba vypočuť a prijať takých, akí sú, byť k nim milosrdní, nesúdiť ich. V nich je dobrý základ, aby mali dobré, kvalitné manželstvá a rodiny. Na nich – na mladých rodinách s malými deťmi – treba stavať ďalej tým, že sa tieto rodiny budú spolu stretávať a fungovať v spoločenstve rodín. Tieto rodiny potrebujú zažiť také aktivity, v ktorých budú zažívať radosť viery v bežnom živote, aby nebol život viery a život spoločnosti od seba odtrhnutý.
Veronika
Bola som v skupine, kde sme hovorili o načúvaní a sprevádzaní. Rozmýšľali sme nad tým, čo robiť alebo ako hľadať spôsoby a cesty pre fungovanie vo farnosti v rámci farského spoločenstva. Ako sa máme vedieť navzájom počúvať v rámci aktivít, ktoré organizujeme vo farnosti. Je výzvou načúvať ľuďom, ktorí nie sú v centre diania, skôr na okraji, chceli by sme ich zachytiť, osloviť.
Mária
V rámci našej skupiny Ženy v živote Cirkvi, ktorú som moderovala, vyznela potreba podporovať ešte väčšiu otvorenosť a odvahu pri vytváraní väčšieho priestoru pre ženy v Cirkvi. Ženy dostali vo svojej danosti špecifickú misiu, ktorou dokážu aj teraz obohacovať život Cirkvi – a mohli by ešte viac.
Monika
V prvom rade odchádzam so zážitkom komunitného synodálneho rozlišovania, čo je už samo osebe obrovský zisk, a uvažujem nad tým, ako takúto skúsenosť, čo sme tu zažili, pretaviť do farnosti a diecézy. Budem o tom ešte uvažovať jednak ako farár, ale aj ako koordinátor synody spolu s naším biskupom. Chceme umožniť zažiť takýto duchovný rozhovor a komunitné rozlišovanie ako skúsenosť viacerým spoločenstvám a farnostiam.
Ja sám som bol v skupine Ženy v Cirkvi, ktorú som moderoval, a som veľmi očarený skúsenosťou zhody v Duchu. V obrovskej rozmanitosti sme objavili spoločný kľúč, boli sme schopní vypočuť to množstvo veľmi osobitých a rozmanitých príspevkov a nájsť spoločné posolstvo, dokonca sa na ňom jednohlasne zhodnúť. Celý tento proces bol pre mňa veľmi silný! Ako hlavná myšlienka v ňom zaznela, aby sme objavili ženy v Cirkvi, pozvali ich do všetkých oblastí života Cirkvi. A to preto, aby mohli ponúkať svoju jedinečnosť.
Z komunikácie v skupine nám vyšli aj štyri konkrétne nové služby, ktoré by ženy mohli viesť: napríklad v ochrane maloletých, potom v službe sprevádzania mladých, dokonca aj kňazského dorastu. Potrebujeme ženy, aby boli prítomné pri formácii. Ďalšou službou je modlitba, v tom sa ženy veľmi našli, je to silná služba, najmä Modlitby matiek, ktorých služba zarezonovala aj na Slovensku.
otec Juraj
Potrebujeme objaviť ženy v Cirkvi a pozvať ich do všetkých jej oblastí, aby mohli ponúkať svoju jedinečnosť.
Stretnutie v Nimnici bolo pre mňa veľkou príležitosťou stretnúť sa s našimi biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami, ale aj s laikmi, s ktorými sa poznáme ešte z čias totality. Povzbudením boli aj mladí, ktorí majú guráž – a my zase skúsenosti. Ak sa budeme počúvať – aj v pluralite názorov, spolu „putovať“ a vlastnými činmi konať v prospech verejného dobra, pôjdeme cestou synodality.
Musím začať od seba – v osobnej viere a láske prinášať dobro a nádej vo všetkom, čo konám, hovorím a myslím. Nebáť sa reflektovať problém, ktorý sklamaných, znechutených, ustráchaných, ľahostajných, do seba uzavretých ničí. Hľadať cestu a smer, ako uzdraviť liberálnu demokraciu, ktorá sa zmieta v individualizme bez zodpovednosti o spoločné dobro. Sama to nedokážem, ale spoločne aj s Duchom Svätým áno.
Marcela
Chcem sa s vami podeliť o spoločné chvíle, ktoré sme zažili na Synodálnom stretnutí biskupov s laikmi, zasvätenými osobami a klerikmi v Nimnici spoločne s manželom Michalom, ktorý je vedúci nášho väzenského spoločenstva Dismas. Osobne som na takomto stretnutí bola prvýkrát, preto som viac-menej nevedela, aké to bude a čo mám očakávať.
No musím povedať, že po prvom dni som bola veľmi milo prekvapená, keďže som čakala, že to bude celé skôr na formálnej úrovni, predsa tam boli biskupi a duchovní otcovia z rôznych častí Slovenska. No nebolo to tak, už pri večeri sme si sadli k stolu s jedným starším, veľmi milým manželským párom a duchovným otcom Jankom Halonom. Ten si nás pamätal, keď ešte chodil slúžiť ako riaditeľ Arcidiecézneho školského úradu v Trnave do našej cirkevnej školy a škôlky u nás v Hlohovci. Strávili sme spolu pekné chvíle plné svedectiev z rodinného i duchovného života.
Stretli sme taktiež veľa našich spoločných známych, spoluslúžiacich bratov a sestry v Kristovi, s ktorými sme sa už dlhšie obdobie nevideli. Program v skupinkách bol veľmi bohatý na zdieľanie sa a spoločné uvažovanie na danú tému, pričom každý svojím osobným názorom nakoniec prispel k spoločnému záveru.
A prvotný dojem o formálnosti sa úplne vytratil, keďže sme sa osobne porozprávali s viacerými cirkevnými hodnostármi, ktorí si v krátkosti vypočuli svedectvo o našej rodinke i službe v našom väzenskom spoločenstve Dismas a dali nám požehnanie do ďalších dní. Som vďačná za túto príležitosť, nové skúsenosti a povzbudenie do služby pre budovanie Božieho kráľovstva. Veríme, že nás Pán i na tomto stretnutí utvrdil a povzbudil v našej doterajšej službe práve pre ľudí vo väzniciach, ktorým sa snažíme s láskou a pokorou v srdci slúžiť pre Ježiša.
Miroslava a Michal
Silnou skúsenosťou bola pre mňa možnosť zažiť skutočnosť, ktorá je podstatou synodálnej cesty a ku ktorej nás pozval pápež František. Bola to skúsenosť spoločného kráčania, rozlišovania, vzájomného počúvania. Príležitosť stretnúť a počúvať veľa vzácnych ľudí, ktorí sa mnohorakým spôsobom angažujú, slúžia Cirkvi, a spoločne rozlišovať.
Vnímala som vo všetkej pestrosti chariziem a povolaní, ktoré sú prítomné v Cirkvi, úsilie hľadať spoločné dobro, a to v pokojnej a priateľskej atmosfére. Ešte stále vo mne doznievajú mnohé myšlienky, ktoré tam zazneli, tak v pracovnej skupine, ale aj pri osobných rozhovoroch. Budú pre mňa inšpiráciou k ďalšiemu uvažovaniu a rozlišovaniu, ako konkrétne žiť a uskutočňovať misijné poslanie v dnešnom svete.
Zuzana
Články o synodalite vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.
Jedna odpoveď
Veľmi sa mi páčili Váš príspevok (Rendeková) a odozvy z účasti na synodálnom stretnutí v Nimnici. A pozorne sledujem aj všetko čo zverejňujete k náboženskej problematike, sú to vecné a objektívne informácie, čo oceňujem. Nech sa Vám darí pokračovať v tom ako ste začali robiť novnárčinu, zaujali ste ma. Ďakujem. ZV