Prezidentské voľby: Želaj si niečo, padá ruská hviezda (komentár)

Až doteraz sa nestalo, že by dvaja z troch predsedov koaličných strán kandidovali na post prezidenta. Odhliadnuc od ich pohnútok a zámerov, z marketingového hľadiska pôjde o prípadovú štúdiu, ktorej predmetom bude i nepomer vo vizibilite dvojice vládnych predstaviteľov oproti zvyšným ôsmim kandidátom. 

Bez diskusie

Seriózne by bolo, keby sa aspoň hlavní rivali vedúci prieskumy verejnej mienky navzájom stretávali v predvolebných diskusiách, no ich doterajší líder Peter Pellegrini zatiaľ neprijal účasť na debate s Ivanom Korčokom, ktorému sa darí postupne doťahovať na náskok svojho najvážnejšieho súpera. Kým jeden sa kúpe vo svetle reflektorov a vyjadruje sa k zásadným politickým a spoločenským otázkam z titulu svojej funkcie, druhý svojich potenciálnych voličov oslovuje priamo v teréne a vo svojej „bubline“ na sociálnych sieťach. Čím dlhšie potrvá tento nepomer, tým lepšie pre šéfa Hlasu-SD. K odopieraniu korektných informácií sa prihlásil už pomerne neskorým oznámením termínu prezidentských volieb i dlhým zamlčiavaním svojej kandidatúry, o ktorej sa hovorilo celé mesiace. 

Máme (v tom) hokej

Tento týždeň zverejnil Peter Pellegrini video, v ktorom vyzýva Slovenský zväz ľadového hokeja, aby umožnil účasť hráčov z ruskej KHL v reprezentácii SR na blížiacich sa majstrovstvách sveta, ktoré sa budú konať v Ostrave a Prahe. Podľa neho politika do športu nepatrí, a preto chce ako politik apelovať na zmenu rozhodnutia športovej organizácie, ktorá už v minulosti sama zápasila s touto témou. Podľa neho by „stačilo mať zdravý rozum a nepolitikárčiť tam, kde sa to absolútne nepatrí“. Celá jeho kampaň smeruje k téme vlasti a záujmom Slovenska. Je však v našom záujme, aby sme pre pár jednotlivcov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli byť exponátmi vo výkladnej skrini Putina, legitimizovali agresora z Kremľa?

Demokracia nie je samozrejmosť. Skúsenosť nám ukazuje, že autoritatívny režim vie vzniknúť aj na jej základe.

Slovensko je hokejový národ, a preto ide opäť o tému, ktorá rozdúcha vášne. Čo na tom, že je to v príkrom rozpore so sloganom prezidentského kandidáta, že si naša krajina konečne zaslúži pokoj? Veď hokejisti sú tiež len ľudia, ktorí musia živiť svoje rodiny, a preto vzali prácu v Kontinentálnej hokejovej lige… Čo na tom, že sa stali nástrojom ruskej propagandy, a čo na tom, že vláda v tom nevidí problém? Na základe rozhodnutia Medzinárodnej hokejovej federácie majú Rusko a Bielorusko dištanc na tohtoročnom svetovom šampionáte, ktorý im predĺžila o ďalší rok. Bieloruskí hokejisti sa nemôžu zúčastniť ani na zimnej olympiáde v roku 2026, štart Ruska je stále otázny. K téme sa vyjadril tiež premiér Robert Fico, ktorý o rozhodnutí polemizoval, čo si všimli aj zahraničné médiá. 

Nie verejnoprávna, ale štátna televízia

Dlhodobo sa sčervenieva aj u ďalšieho prezidentského kandidáta Andreja Danka a jeho SNS. Hoci ministerka kultúry z dielne národniarov nestihla predstaviť koncepciu smerovania rezortu, už obnovila spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom. Ako uviedol Danko v relácii Téma na TA3, má jeho plnú podporu a šokujúco priznal aj zámery s RTVS, pričom sa netajil tým, že z nej chce spraviť hlásnu trúbu vládnucej garnitúry.

„Každý v tomto štáte, neexistuje v týchto inštitúciách niekto, od neviem akých funkcií, kto nemá politické krytie. Každý musí u toho, kto vládne, lobovať a sedieť v jeho kancelárii. Prestaňme tu už trepať o nejakých výberoch a neviem čo. My riadime štát. Ja som zástanca tvrdej ruky štátu, a keď sa tu nebude tvrdou rukou vládnuť, tak vždy to tá opozícia zneužije ako slabosť. Ja nechcem verejnoprávnu, ja chcem štátnu televíziu. Ja som proti verejnoprávnej televízii. Chcem ako poľskú televíziu, ja mám dobrú reakciu od Roberta Fica, budem sa baviť s Pellegrinim.“ Na margo jeho šokujúcich vyjadrení reagoval jeho diskusný oponent Jozef Hajko z KDH, že má vážne obavy o smerovanie RTVS. Na jeho rétorickú otázku na záver „Čo budú ľudia pozerať?“ stihol ešte Andrej Danko, kandidát na prezidenta SR, odvetiť: „Budú pozerať záujmy štátu.“ 

Demokracia nie je samozrejmosť. Skúsenosť nám ukazuje, že autoritatívny režim vie vzniknúť aj na jej základe. Slovensko tak opäť potrebuje protiváhu k mocibažným vládnym politikom. Prezidentské voľby tak už nie sú len o jednotlivých kandidátoch, ale stávajú sa tiež zápasom o charakter štátu.