Eurovoľby rozhodlo heslo Rozhodni, kto vyhrá

Slovensko si minulú sobotu zvolilo 15 nových poslancov europarlamentu. Neprekvapivo sa súboj o líderskú pozíciu odohral medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a Smerom. Víťazom bolo nakoniec PS s o ziskom 27,8 % hlasov a 6 mandátov, Smer zaostal o tri percentá na 24,8 % a ulovil 5 mandátov.

Na treťom mieste skončila prekvapujúco krajne pravicová Republika s 12,5 % a dvoma kreslami v europarlamente, Hlas aj KDH podporilo približne 7 % voličov a patrí im po jednom mandáte. Tesne pod 5-percentnou hranicou skončili SaS a Demokrati, Maďarská Aliancia získala 3,9 %, kým Hnutie Slovensko a SNS nepreliezli ani dve percentá.

Výsledky naznačujú, že väčšina z jeden a pol milióna voličov na Slovensku zareagovala na volebnú stratégiu „Rozhodni, kto vyhrá“, keď volili ani tak za niečo a niekoho, ako proti. Mnohí voliči PS tak podobne ako v parlamentných voľbách podporili progresivistov iba preto, aby nevyhral Smer. Naopak, mnohí voliči hodili svoj hlas Smeru, aby nevyhralo PS.

Vidieť to najmä na biednych výsledkoch koaličných spojencov Smeru. Hlas sa z 3. miesta v prieskumoch prepadol hlboko k hranici zvoliteľnosti a napokon si môže blahoželať, že vôbec bude mať v europarlamente jedného poslanca. Potvrdzuje to obavy, že po odchode Petra Pellegriniho do kresla prezidenta už voličom existencia strany ako Hlas nedáva zmysel, pretože sa mentálne vnorila do Smeru.

Úplne skolabovali voliči SNS, pričom menej radikálna časť sa zjavne presunula k Smeru, radikálnejšia k Republike. Tá dokázala zberať fanúšikov extrému ostrým slovníkom aj dištancovaním sa od vlády, ktorú označuje sa príliš umiernenú voči Bruselu.     

Víťaz berie všetko

Na druhej strane PS kradlo hlasy na opozičnej strane najmä SAS, ktorá skončila pod čiarou. Ale určite niečo aj KDH, ktoré má tentoraz len jeden mandát namiesto dvoch pred 5 rokmi. Podporou stredových a pravicových voličov pre PS určite utrpeli aj Demokrati, ktorým sa len tesne nepodarilo dostať do parlamentu. Napriek tomu je ich výsledok veľkým úspechom, najmä v kontraste s biednym výsledkom Hnutia Slovensko Igora Matoviča.

Za úspech PS zaplatila aj Maďarská aliancia. Tej zrejme najviac uškodil etnický Maďar Ľudovít Ódor na čele kandidátky PS, ktorý mohol pritiahnuť tisíce maďarsky hovoriacich voličov, kým Smer takúto osobnosť neponúkal.

Expremiér úradníckej vlády bol najväčším tromfom PS aj voči slovenským voličom, získal takmer 300-tisíc krúžkov, najviac zo všetkých zvolených poslancov. Zakrúžkovalo ho zhruba 20% všetkých voličov, ktorí v eurovoľbách hlasovali. Prekvapením bola najvyššia účasť v histórii – k urnám prišlo 34,4% oprávnených voličov – pred 10 rokmi to bola ani nie tretina.

Silnejšia európska pravica

Celkovo si v Európskej únii posilnili pozície pravicové sily. Najväčšia stredopravá frakcia EPP získala 13 mandátov, posilnila aj konzervatívna ECR a krajne pravicová Identita a demokracia. Naopak, najviac 20 mandátov stratili európski Zelení, podobne ako progresivistická Renew Europe, mierne stratila aj sociálnodemokratická frakcia S&D a tiež extrémna ľavica.

Očakáva sa pokračovanie doterajšej koalície EPP so sociálnymi demokratmi a progresivistami, ktorých by prípadne mohla nahradiť konzervatívna ECR. S tou však majú problém socialisti, takže pravdepodobne budú súhlasiť s ústupkami voči posilnenej EPP vrátane súhlasu s pokračovaním Ursuly von der Leyen na čele Európskej komisie.

Očakáva sa tlak na prehodnotenie Zelenej dohody, ktoré by malo znamenať odsunutie niektorých termínov opatrení na neskôr. Dôvodom sú obavy stredových strán z rastu sympatií voličov ku konzervatívnym silám vrátane proruských politikov, ktorí by mohli oslabiť podporu obrany Ukrajiny a otvoriť autoritárskemu Putinovmu režimu dvere do Európy.