Koncu vojny na Ukrajine zabraňuje Čína. Ak chce, môže dať Moskve najavo, že stačilo

Pomohlo by zrušenie diplomatických stykov členských krajín s Ruskom? Čo zmenil samit NATO vo vojne na Ukrajine? Čo hovorí politológ na skutočnosť, že Slovensko ako jediné podporilo Viktora Orbána na ceste do Ruska?

S predsedom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom sme sa okrem iného rozprávali aj o tom:

• aký bol skutočný motív cesty maďarského premiéra Viktora Orbána do Kremľa
• čo môžu urobiť proruské pozície Roberta Fica s reputáciou Slovenska v zahraničí
• aký by mal byť postoj Západu k Číne ako najsilnejšiemu podporovateľovi Ruska
• či má Západ na Čínu také páky, ktoré by ju mohli priviesť k ukončeniu tejto vojny

Čo pre Slovensko znamená účasť na samite NATO a podpísanie výsledného dokumentu?

Podpisom tohto dokumentu sme sa zaviazali participovať na všetkých aktivitách, ktoré sú definované v deklarácii. Okrem iného na podpore Ukrajiny a spolupráci s ďalšími členskými krajinami. Toto je niečo, čo Slovensko nemohlo nepodpísať.

Priznám sa, že si neviem predstaviť, že by Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá by sa voči deklarácii ohradila. Keby sa to stalo, boli by sme v NATO akýmisi vyvrheľmi. Ešte pred pár rokmi takéto otázky vôbec nevznikali. Zmenila to najmä rétorika Roberta Fica o našich zahraničnopolitických prioritách.

Peter Pellegrini sa na samite prihlásil k uzneseniu, ktoré nazvalo členstvo Ukrajiny v Aliancii nezvratným. Na druhej strane ešte v ten istý deň premiér Robert Fico vyhlásil, že také niečo by bolo začiatkom tretej svetovej vojny. Ako čítať postoj Slovenska k otázkam zahraničnej politiky?

Na to mám jednoznačný názor. Peter Pellegrini sa zatiaľ správa ako lojálny spojenec Roberta Fica. Líši sa od neho jedine tým, že neopakuje niektoré proruské naratívy, ktoré Fico prezentuje bez toho, aby boli súčasťou štátnej politiky. Napríklad keď hovorí, že členstvo Ukrajiny v NATO je „záruka tretej svetovej vojny“, čo je absolútny blud. Spomínaná rétorika Roberta Fica nie je súčasťou našej oficiálnej zahraničnopolitickej doktríny. Ani raz som však nezachytil, že by ho za túto rétoriku Peter Pellegrini priamo kritizoval.

Nikde, v žiadnych oficiálnych dokumentoch sa nehovorí, že nepodporujeme členstvo Ukrajiny v NATO. Práve naopak. Zatiaľ sme podporili všetky kroky, ktoré sa podnikli vo vzťahoch medzi NATO a Ukrajinou. Zároveň platí, že rétorika nášho premiéra na pôde Európskej únie je iná, ako keď sa vráti späť do Bratislavy.

V akom zmysle?

Snaží sa doma svoje postoje prezentovať tak, že ide o obranu národných záujmov, vystupuje kriticky voči Ukrajine. Obviňuje ju, že je skorumpovaným štátom, a bagatelizuje vážnosť vojnového stavu, v akom sa Ukrajina nachádza. Praktické kroky, ktoré však Ficova vláda zatiaľ prijíma, sa zásadným spôsobom nelíšia od krokov predchádzajúcej vlády. No sú, samozrejme, aj výnimky.

Fico je vnútorne proruský politik, ktorý sa na Západe necíti komfortne.

Stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie Sergejom Lavrovom – to už nebola rétorika, to bol praktický krok, ktorý ovplyvňuje vnímanie Slovenska zo strany zahraničných partnerov. Peter Pellegrini zatiaľ podpísal všetko, čo v zásade podpísať aj musel, no nemyslím si, že ho to robí viac prozápadným politikom, ako je Fico.

Udržuje si Robert Fico touto proruskou rétorikou stabilnú voličskú základňu, keďže Slovensko patrí medzi najviac proruské krajiny v Európe?

Som dosť skeptický, keď sa uvažuje o dosahu Ficových postojov na slovenských voličov. Keby aj zo dňa na deň zmenil názor a stal sa aktívnym presadzovateľom proeurópskej orientácie – ktorým, mimochodom, už aj bol, keď chcel Slovensko dostať do „európskeho jadra“ –, neverím, že by tým stratil podporu svojich voličov. Problémom Roberta Fica je, že on je veľmi autentický vo svojich postojoch.

To znamená, že napriek dvojtvárnosti, ktorou sa navonok prezentuje, je vo svojom zmýšľaní proruský politik?

On naozaj nechce Ukrajinu v NATO a myslím si, že ani v EÚ. No rozhádať sa s Úniou na otázke Ukrajiny a prísť o všetky výhody, ktoré nám členstvo v nej prináša, by bolo bláznovstvo. A to si Robert Fico, myslím, dobre uvedomuje. Vnútorne je to proruský politik, ktorý sa na Západe necíti komfortne. A pri každej príležitosti, kde sa dá zaútočiť na Západ, to aj robí. Najnovšie pripisuje Západu zodpovednosť aj za nedávny atentát na svoju osobu, čo je absolútna nehoráznosť.

Treba povedať, že keď mu až tak veľmi záleží na záujmoch štátu, tak tento štát je aktuálne rozkladaný zvnútra prostredníctvom proruských agentov. Akoby sme si neuvedomovali, že Rusko považuje celý Západ za svojho nepriateľa. A dnes tento postoj Rusko nedemonštruje len skrz hybridné aktivity, ale už aj cez snahu o rozklad európskej jednoty.

Čo môžu urobiť postoje premiéra s reputáciou Slovenska v zahraničí?

Určite to kazí imidž Slovenska ako pevnej súčasti transatlantického spoločenstva, aj ako súčasti Európskej únie. Mimochodom, tzv. Ukrajinský kompakt bol vo Washingtone okrem členských štátov NATO podpísaný aj Európskou úniou ako organizáciou. Takže náš podpis je tam de facto dvakrát.

Je možné, že keď Ukrajina bude riešiť členstvo v NATO, Robert Fico už nebude predsedom vlády.

To svedčí o tom, že Slovensko je pevne integrované do oboch týchto organizácií. A zrazu tu príde predseda vlády, ktorý sa snaží, eufemisticky povedané, veľmi nešikovne riešiť svoje osobné frustrácie cez zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska. Pritom sa o našu integráciu do EÚ a do NATO v čase, keď sme do týchto organizácií vstupovali, nijakým spôsobom nepričinil.

Horúcou témou samitu bol vstup Ukrajiny do NATO. Pre Putina by bol tento krok prekročením červenej čiary. Nenarastá obava z eskalácie napätie a možného použitia jadrových zbraní?

To je otázka bezpečnostnej povahy. Pod to, že Ukrajina na tomto samite nezískala pozvánku, sa podpísali najmä dva štáty – USA a Nemecko. Naozaj sa obávajú možnej eskalácie, preto sú opatrní aj v otázke členstva Ukrajiny v Aliancii.

No ak sa obavy z eskalácie pominú a bude ďalší samit, na ktorom sa všetky krajiny dohodnú o vstupe Ukrajiny do NATO, a pozvánka Ukrajiny príde na pretras, neviem si predstaviť, že by sa Fico postavil a povedal, že členstvo Ukrajiny považuje za „garanciu tretej svetovej vojny“, a preto je proti. Veď by sa mu vysmiali. Je navyše možné, že keď Ukrajina bude reálne riešiť svoje členstvo v NATO, Robert Fico už nebude predsedom vlády.

Výrazne sa zvýšil počet krajín NATO, ktoré investujú minimálne dve percentá do svojej obrany. Z 9 na 23. Dokazuje to, že hrozba z Ruska sa vníma intenzívnejšie?

Určite je to ovplyvnené tým, čo sa odohráva na medzinárodnej scéne od roku 2022. Druhá vec je, že ozbrojené sily členských krajín NATO sa ukazujú ako nedostatočne pripravené. Nie sme schopní Ukrajine dodať to, čo potrebuje, aby odolala ruskej agresii.

Nemyslím, že je to iba pre vyjadrenia Donalda Trumpa. Vyhlásil, že USA neprídu na pomoc členským krajinám, ktoré si neplnia svoje záväzky. Po rozpútaní celoplošnej vojny Ruska proti Ukrajine je Západ veľmi znepokojený vlastnou schopnosťou odraziť prípadné útoky zo strany Ruska.

Na samite schválili 40-miliardový balík na pomoc Ukrajine. Akým spôsobom sa prejaví vo vývoji vojny?

Nie som síce odborník na zbrojné systémy, ale je jasné, že prítomnosť stíhačiek F-16 a systému Patriot na bojisku je veľmi dôležitým faktorom. Myslím, že pre Rusko to bude dosť ťažká situácia, pretože tieto zbrane dokážu uzatvoriť nebo nad Ukrajinou.

Jediná hrozba útoku je z Ruska, ale až tak ďaleko sa jeho vojsko na Ukrajine nedostalo.

Kľúčovou otázkou bude, či západní spojenci, najmä Spojené štáty, zrušia zákaz používania západných zbraní na území Ruskej federácie. Kombinácia týchto dodávok plus povolenie ukrajinským zbrojným silám použiť ich na ruskom území na legitímne terče môže zvrtnúť vývoj situácie na fronte.

Minister obrany Róbert Kaliňák označil darovanie systému S-300 na pomoc Ukrajine za zásadnú chybu minulej vlády. Dostalo sa týmto krokom Slovensko do bezprostredného ohrozenia, ako tvrdila vtedajšia opozícia?

Tento argument neobstojí už minimálne z dôvodu, že náš vzdušný priestor je chránený stíhačkami spoločne s Českom, Poľskom a Maďarskom. Ale hlavne, Ukrajina potrebuje tieto systémy viac. Momentálne Slovensko asi nie je chránené tak, aby malo v prípade vojenského konfliktu zaistený vzdušný priestor.

No treba si uvedomiť, že my nie sme v bezprostrednom ohrození vojenským konfliktom. Jediná hrozba útoku je z Ruska, ale až tak ďaleko sa jeho vojsko na Ukrajine nedostalo, aby mohlo uvažovať o útokoch na ďalšie štáty. A Slovensko navyše nemá s Ruskom priamu hranicu – na rozdiel od pobaltských štátov, ktoré sú z tohto pohľadu v oveľa zraniteľnejšom postavení.

Na samite sa dostala pod paľbu kritiky aj Čína, ktorú označili za najväčšieho podporovateľa Ruska v tejto vojne. Mal by Západ podniknúť konkrétne kroky, aby túto kritiku pretavil do konkrétnych činov?

To by bolo naozaj dobré. Na začiatku vojny bola totiž Čína na strane Ruska po politickej aj diplomatickej stránke. A teraz Čína Rusko podporuje aj tým, že mu pomáha obchádzať sankcie. A tu by mal Západ zakročiť.

Napríklad aj raketa Ch-101, ktorú Rusi zhodili na nemocnicu v Kyjeve, sa skladala hlavne z komponentov západnej výroby. A, samozrejme, Západ ich nedodával priamo Rusku, to je vylúčené. Jednoducho sú krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie, a Čína je jednou z nich. Čína stavila na Rusko úplne od samého začiatku vojny. Nikdy sa nesnažila konflikt urovnať.

Čína zabraňuje ukončeniu konfliktu, čím si de facto posilňuje svoju vlastnú pozíciu globálneho impéria.

Je to tiež diktátorský režim, ktorý potláča akékoľvek prejavy vnútorného nesúhlasu zo strany obyvateľstva, a Čína podporuje každého, kto oslabuje Západ. V podstate Čína vníma príčiny vojny podobne ako Rusko. Západ vníma ako vojnového štváča, ktorý Rusko pritlačil k múru, a preto nemohlo inak, ako zaútočiť na Ukrajinu, čo je úplný nezmysel. No myslím, že v pozadí môže byť aj ďalšia úvaha, prečo sa Čína neusiluje túto vojnu zastaviť.

A to je aká?

Keby Čína dala Moskve jasne najavo, že už stačilo, tak táto vojna by sa veľmi rýchlo skončila. To netvrdím len ja, ale aj mnohí ďalší experti na zahraničnú politiku. Čína má svoje mechanizmy nátlaku, aby priviedla Rusko k takému riešeniu, ktoré považuje za najlepšie pre seba.

Myslím si však, že hoci Čína na jednej strane Rusko podporuje, na druhej si uvedomuje, že Rusko touto vojnou slabne, čo ázijskej veľmoci len vyhovuje. Čína zabraňuje ukončeniu konfliktu, čím si de facto posilňuje svoju vlastnú pozíciu globálneho impéria, ktoré bude určovať pravidlá hry.

Nebolo by teda riešením vytvoriť na Čínu taký tlak, aby prispela k ukončeniu vojny?

Na to, zdá sa, nemáme. Neviem si predstaviť, že by mal Západ na Čínu páky, ktoré by ju mohli priviesť k takémuto kroku. Jediné, čo mi napadá, je, že môžeme zmeniť charakter vzťahov s Čínou. Myslím, že by sme mali byť veľmi ostražití a neprenechať jej výrobu strategických priemyselných segmentov. Európa a Západ by mali byť v tomto autonómni. Pravda je ale taká, že sa stávame závislými od čínskych produktov. Čína využíva túto závislosť vo svoj prospech.

Neviem, či je Západ dostatočne silný na to, aby teraz mohol zaviesť sankcie voči Číne. Podľa mňa nie je. Ale Západ by predsa len mal nejako zareagovať. Predovšetkým Spojené štáty. Európa je voči Číne mäkká a oveľa viac je od nej závislá. USA by mohli zaviesť obmedzenia, ktoré by mohli prinútiť Čínu k úvahám o tom, že ak chce byť súčasťou svetovej ekonomiky, tak sa nemôže správať tak, že podporuje aktéra, ktorý medzinárodný systém rozbíja.

Len pár dní pred samitom vo Washingtone sa maďarský premiér Viktor Orbán stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, za čo si vyslúžil vlnu kritiky. Bolo by to rovnaké, ak by do Moskvy vycestoval predstaviteľ iného členského štátu?

Viktor Orbán je aktuálne predsedom vlády predsedajúcej krajiny EÚ, čo je do značnej miery reprezentatívny post. Vo veciach zahraničnej politiky reprezentuje nielen Maďarsko, ale aj celú EÚ. Nemyslím si však, že ktokoľvek iný – možno s výnimkou Roberta Fica – by bol schopný uskutočniť návštevu Moskvy za týchto podmienok. Myslím si, čisto teoreticky, že keby sa tam vybral povedzme predseda vlády Malty alebo Luxemburska, tak by to bolo tiež kritizované.

Mimo Maďarska každý chápe, že táto „mierová misia“ nijakým spôsobom neodráža postoje EÚ.

Dokonca niekoľko členských krajín chce za tento krok Maďarsko sankcionovať a zrušiť účasť na niektorých podujatiach organizovaných v Budapešti počas maďarského predsedníctva. Hovorí sa tiež o tom, že Orbán porušil úniové zmluvy. A Robert Fico pritom tvrdí, že by sa k Orbánovi pridal. Boh ochraňuj Slovensko od takýchto nezmyselných krokov.

Je tento suverénny počin Viktora Orbána snahou o šikovné PR, ktorým chcel zapôsobiť na maďarských voličov?

Aktuálne potrebuje posilniť svoju domácu pozíciu, keďže sa na politickej scéne objavil silný konkurent. Orbán tiež potrebuje medzi Maďarmi, a najmä svojimi priaznivcami, vyvolať pocit významnosti. Stavia sa preto do roly mierotvorcu, ktorý ide najprv na Ukrajinu, potom do Ruska, do Číny a potom do Ameriky. Mimo Maďarska každý chápe, že táto jeho „mierová misia“ nijakým spôsobom neodráža postoje Európskej únie.

Na postoji členských krajín sa v týchto otázkach vôbec nič nezmení, a keď sa Únia prikloní k nejakému riešeniu, tak to bude rozhodnutie spoločné a konsenzuálne. Čiže táto sólo akcia maďarského premiéra európsku politiku nezmenila ani o milimeter. Veď on ani tento krok s nikým nekonzultoval. Ako môže ísť rokovať v mene Európskej únie niekto, kto ju o tom ani len neinformoval?

Pellegrini videl za Orbánovou iniciatívou snahu o mierové rokovania s tým, že ak chceme vyrokovať mier, bez Ruska to nepôjde. K tomuto názoru sa však prikláňajú aj viacerí analytici…

Toto je ukážkový príklad, že Pellegrini sa od Fica ani o centimeter nelíši. Slovensko ostalo na európskej scéne jedinou krajinou, ktorá Viktora Orbána neodsúdila. Maďarský premiér s Putinom žiadne mierové rokovania neviedol, bolo to obyčajné PR. Na vedenie mierových rokovaní existuje určitý formát.

Vo Švajčiarsku prebehol mierový samit, na ktorom sa vypracoval spoločný postup. Rusko ako agresor na samit prizvané nebolo, no na pokračovaní mierových rokovaní sa uvažuje aj o ruskej účasti. Ale vôbec to nesúvisí s Orbánom a jeho návštevou Moskvy. Orbán k tomu nijako neprispel.

Ukrajina i Rusko predstavili svoje podmienky rokovaní, z ktorých neplánujú ustúpiť ani robiť akékoľvek kompromisy. Pomohla by tu možno tretia krajina, ktorá by v rokovaniach obe bojujúce krajiny zastúpila a bola akýmsi prostredníkom mierových dohovorov?

Žiaden sprostredkovateľ tu nemôže byť. Aký sprostredkovateľ bol medzi nacistickým Nemeckom a protihitlerovskou koalíciou? Armády bojovali a došlo ku kapitulácii Nemecka. Viem si predstaviť, že by nejaká krajina poskytla napríklad svoje územie na rokovania zástupcov týchto dvoch štátov.

Ak by neprichádzal vôbec nijaký postih, agresor by si myslel, že si už môže dovoliť doslova všetko.

Podobne ako v 60. rokoch rokovali Spojené štáty s Vietnamom v Paríži. Neboli to rokovania cez nejakého prostredníka. Francúzsko jednoducho poskytlo takúto možnosť obom krajinám. Na začiatku vojny bol takýto pokus v Turecku, ale nebol úspešný.

Čiže najreálnejším scenárom je využiť oslabenie Ruska a pritlačiť naň, aby vojnu ukončilo?

To na Rusko nepôsobí. Ešte sa v histórii Sovietskeho zväzu, resp. Ruska nestalo, že by niekto pritlačil na Rusko zvonku počas vojny a začali sa rokovania. Ak však Rusom Ukrajina zničí pol armády a nebudú mať dostatok prostriedkov na to, aby fungovala štátna správa, ekonomika, infraštruktúra a Kremeľ pochopí, že ďalej to už nejde, vtedy pristúpi na mierové rokovania.

Jediný tlak zvonku môže byť formou ekonomických a diplomatických sankcií. Ja by som napríklad zrušil diplomatické styky jednotlivých členských krajín s Ruskom a nechal by som ich len na Brusel. Neviem, či by to Rusko dokázalo nejakým spôsobom rozchodiť. Predstavte si, že by všetky krajiny EÚ odvolali z Moskvy svojich diplomatov a v celej EÚ by ostal len jeden veľvyslanec z Moskvy, a to v Bruseli, a v Moskve by bol jeden veľvyslanec za celú EÚ.

To by bol silný tlak. Či sa to dá? Ja si myslím, že momentálne asi nie. To sa už malo udiať dávnejšie. Musíme využívať všetky dostupné ekonomické a diplomatické nástroje na to, aby sme dali Rusku najavo svoju pozíciu. Ak by totiž neprichádzal vôbec nijaký postih, tak agresor by si myslel, že si už môže dovoliť doslova všetko.