Vymýšľajú super luxusný projekt, pritom sa im rozpadáva železničná sieť

Prečo sa železnice na Slovensku tak pomaly posúvajú k modernému typu dopravy, hovorí v druhej časti rozhovoru analytik a expert na železnice Jiří Kubáček. (2. časť)
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Prvú časť rozhovoru nájdete tu: Železnice zaspali v časoch Rakúsko-Uhorska, nie sú ochotné slúžiť zákazníkom

Jiří Kubáček vyštudoval Strojnícku fakultu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V minulosti okrem iného viedol Múzejno-dokumentačné centrum Železníc Slovenskej republiky, pôsobil v Slovenskom technickom múzeu, bol generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy a dráh na Ministerstva dopravy SR, generálnym tajomníkom služobného úradu Ministerstva financií SR. Jeho koníčkom je história železníc a obnova historických vozidiel.

Vo vyspelých krajinách je železnica silno podporovaným systémom dopravy, využíva najmodernejšie technológie a je symbolom pokroku a zelených riešení. Na Slovensku je skôr terčom vtipov. Roky bojuje s nedôverou cestujúcich, či ich dokáže priviezť do cieľa načas, v slušných hygienických podmienkach a či vôbec do neho dorazí bez horiacich rušňov, vykoľajených vagónov a havárií na priecestiach.

Spomenuli ste priecestia, to je teraz citlivá téma po nešťastí pri Nových Zámkoch, kde autobus vošiel na otvorené priecestie a po zrážke s vlakom zomrelo niekoľko cestujúcich. Veľa priecestí je však bez závor, nedajú sa na to použiť európske peniaze, aby to bolo bezpečnejšie?

Myslím, že by sa dali využiť. V prípade Nové Zámky však nezlyhalo zariadenie, tam zlyhal jednoznačne človek. Keď sa to nezapne, tak to nefunguje. Ani chladnička keď sa nezapne, môžeme sa aj postaviť na hlavu, tak nechladí. Ale pokiaľ ide o európsky projekt, ten sme tu mali.

Pod tlakom okolností po tom veľkom nešťastí v Polomke v roku 2009, kde nebola signalizácia. Fungovanie ŽSR však výborne ilustruje, že vtedy sa stanovil celkom dobrý program modernizácie železničných priecestí. Vlastne sa však ani nezačal plniť. Alebo sa splnili prvé dve paličky a zas sa presadili nejaké iné záujmy. Robiť niečo úplne iné.

Priecestí je na Slovensku možno 4-tisíc, z nich polovička je zabezpečených aktívne svetlami, prípadne závorami. Druhá polovička je zabezpečená pasívne, takže je tam kríž a stopka. Je otázka, či by nemal vzniknúť nový program pre priecestia. Aj keď sa obávam, že sa to zase raz zrazí s nedôslednosťou a bočnými záujmami. Aby sa nestalo, že sa ide modernizovať priecestie kdesi pod Muráňom, kde už nejazdia vlaky…

Nemali by byť všade radšej závory?

Myslím že funkcia zabezpečovacieho zariadenia priecestia je dostatočne kvalitná. Treba povedať, že rozhodujúce je to svetlo, závora je len niečo navyše. Pri našej mentalite by bolo treba, aby sa pre príchodom vlaku ešte pred závorami vyklopila železná stena alebo priam brány pekelné, ktoré pohltia každého, kto sa k tej závore čo len priblíži. Lebo slovenská mentalita je taká, že skúsim.

Treba spomenúť neuveriteľnú hlúposť priemerného vodiča na Slovensku. Napríklad dve baby idú paralelne s nákladným vlakom, zahovoria sa v tom aute a potom zabočia rovno pod vlak. Takáto nehoda sa stala kdesi na východe. K tomu nemám čo dodať.

Závora nie je nevyhnutá, lebo vodič je aj tak schopný preraziť ju. Havária Pendolina v Studénke na Morave bola na priecestí so závorami. Priecestia sú zabezpečené, len treba sledovať, či svietia svetlá.

Napriek tomu, že železnice nezvládajú základnú údržbu a opravy havarijných stavov, rady sa púšťajú do megaprojektov. Dobrým príkladom je presun bratislavskej Hlavnej stanice do Stupavy, o ktorom začal hovoriť minister dopravy Jozef Ráž ml. alebo presun stanice v Liptovskom Mikuláši na druhý koniec mesta. Prečo je to také lákavé?

Riešením uzla Bratislava sa experti zaoberali už od začiatku 20. storočia za Rakúsko-Uhorska. Videl som prvé uhorské návrhy z roku 1912. Kapacita nevyhovuje už od čias pred 1. svetovou vojnou, nemá dosť nástupíšť pre osobnú dopravu. Navyše cez ňu ide aj celá nákladná doprava smer Praha.

Štúdia Remingu priniesla reálne tri možné riešenia – prvým je rozšírenie koľajiska Hlavnej stanice buď do predstaničného priestoru alebo na ulicu Jaskový rad, druhým variantom výrazné rozšírenie stanice Nové Mesto, ktorá by sa stala hlavnou stanicou.

Treťou je vybudovanie celkom novej stanice v poli na okraji mestečka Stupava. Táto stanica by sa stala pre Bratislavu centrálnou na medzinárodnej trase Budapešť – Viedeň – Praha. Stupava je však suverénne najdrahší variant, pred časom sa hovorilo o 5 alebo 6 miliardách eur.

Ja to celé čítam tak, že minister to vytiahol preto, že sa mu nechce do riešenia ťažkých politických otázok, spojených s inými variantmi, najmä zväčšením terajšej Hlavnej stanice. Vyžadovala by si zbúranie terajšej historickej staničnej budovy alebo na opačnej strane polovice priľahlej ulice Jaskový rad s desiatkami rodinných domov.

Prečítajte si aj: Hlavná stanica v Stupave? Suverénne najdrahšie riešenie

Rozumiem tomu tak, že sa snažia vytiahnuť tému, ktorá by problém odsunula až za horizont najbližších volieb. Potom sa dá povedať  – chceli sme, radi by sme, ale nemáme na to peniaze. Ide o to, aby sa malo o čom rozprávať, ako sa 30 rokov rozprávalo o metre a potom sa nič neurobilo. Potom sa rozprávalo 10 rokov o tuneli pod Dunajom do Petržalky a tiež nič.

Stupava je ďalšia téma, ktorá bude Slovákov zamestnávať a odpútavať pozornosť. Pán minister si odusmieva volebné obdobie a potom ho už z toho zuby bolieť nebudú. Výsledkom tejto hry bude, že sa v Bratislave zase ako obyčajne nič neurobí a toto slovenské prešľapovanie z nohy na nohu bude pokračovať.

Veľký projekt sa chystá aj v Liptovskom Mikuláši, oživil sa po rokoch. Železničná stanica aj s prakticky celou traťou by sa mala premiestniť na druhý koniec mesta, malo by to stáť okolo 600 miliónov eur. Dôvodom má byť, aby sa zrýchlil prejazd vlaku na 160 km/h. Rýchlik však potom aj tak bude stáť na stanici v Liptovskom Mikuláši, čiže musí aj tak zabrzdiť tak ako teraz…

Odôvodňujú to tak, že sa tam ušetria dva oblúky, ale stojí to strašné peniaze a nič to neprinesie. Navyše sa stanica zásadne vzdiali od centra mesta, bude si to vyžadovať výstavbu novej autobusovej stanice, nový most.

Osobne to vnímam ako rozhadzovanie peňazí. Toto je dôsledok nezdravého investičného projektovania na Slovensku. Ešte pred krízou v roku 2009 sa vyprojektovala nová železnica medzi Žilinou a Košicami s rýchlosťou 160 km/h, čo stálo vtedy asi 5 alebo 6 miliárd.

Potom prišla EÚ a dôrazne vysvetlila, „na to zabudnite, to vám nikto nedá“. Nebudeme financovať 160-ku zo Žiliny cez Vysoké Tatry na východ za každú cenu. Aj keď je to v Alpách, tak sa z tej rýchlosti zľavuje. Ale aby sa z eurofondov aspoň niečo z toho veľkolepého bláznivého projektu postavilo, vybrali tri úseky, kde by sa pobiede mohlo do toho ísť a jeden z nich je aj obchvat Mikuláša.

Takže teraz z nedostatku inej zábavy, keďže EÚ povedala, že na toto by sme teda s odretými ušami dali peniaze, keď nedáte pokoj, tak idú roztáčať Mikuláš, ktorý z tých schválených projektov dáva najmenší význam. Jednoznačne to ukázala aj štúdia útvaru Hodnota za peniaze na Ministerstve financií z roku 2022, kde sa dokonca hovorí o krivení faktov zo strany vedenia železníc.

Prečo sa napríklad radšej nerieši esíčko okolo Bešeňovej, kde rýchlik po priehradnom múre ide 60-kou a potom cez Liskovú cez stred dediny pred Ružomberkom… To ich netrápi? Tam by sa to pekne dalo potiahnuť popri terajšej výstavbe diaľnice a pri papierni sa napojiť na pôvodnú trasu…

Myslím, že to kedysi aj bolo tak plánované, ale na to nedostali peniaze. Nás však vždy učili, že opatrenia majú ísť v poradí organizačné, prevádzkové a až potom investičné. Najprv sa treba zamyslieť nad tým, či sa to nedá nejako preorganizovať bez veľkých peňazí. Až keď to fakt nejde, tak stavať infraštruktúru len takú, ktorú nevyhnutne potrebujeme.

To je však niečo, čomu dnešní železničiari a ministerstvo dopravy stále nechcú rozumieť. Stále tam pchajú projekty za veľa peňazí, lebo tam sa dá urvať. A obávam sa, že to je aj prípad obchvatu Liptovského Mikuláša.

Veľmi ma udivuje, že tu sa stále vymýšľa, ako spraviť nejaký grandiózny super luxusný projekt, a pritom sa rozpadáva železničná sieť. Časom sa to len zhoršuje. Namiesto toho, aby sa manažéri železníc snažili hľadať témy, kde by sa účelnou prácou rúk dalo dosiahnuť rýchle zlepšenie, stále len odvádzajú pozornosť a riešia nejaké čudné nápady.

Foto – Dominik Sepp, Peter Kremský, wikimedia.com

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Jedna odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články