Skončí vojna na Ukrajine do budúceho roka? Jedine vďaka západným zbraniam v Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vidí možnosť ukončiť vojnu na Ukrajine do roku 2025. Situácia na bojisku podľa jeho slov Ukrajine praje. Dodal, že ukrajinský plán víťazstva ponúka pre Európu spoľahlivú stabilitu.

„V októbri, novembri i decembri máme reálnu šancu posunúť situáciu smerom k mieru a dlhodobej stabilite,“ vysvetlil Zelenskyj.

„Ukrajinský prezident touto rétorikou možno naznačuje nejaký veľký vojenský prielom ale to je len špekulácia. V minulosti sa podobné vyjadrenia napokon nepretavili do reality,“ uvažuje politológ Gregorij Mesežnikov.

Zároveň dodáva, že by si takýto scenár vedel predstaviť, keby Ukrajina začala Rusko reálne ohrozovať s použitím západných zbraní na jeho území.

„Poznáte nejakú vojnu, ktorá sa viedla tak, že keď agresor zaútočil, obeť by sa na území agresora nemohla brániť zbraňami, ktoré má k dispozícii?

Útočník musí počítať s tým, že odveta príde v podobe operácie na jeho území s použitím všetkých tých zbraní, ktoré napadnutá krajina má. Tak je to v každej vojne,“ zhrnul politológ.

Putin však v prípade použitia západných zbraní na jeho území hovorí o zmene jadrovej doktríny. V súčasnosti platí, že Rusko môže použiť svoje jadrové zbrane v reakcii na útok jadrovými alebo inými zbraňami hromadného ničenia proti Rusku alebo jeho spojencom.

Použiť ich môže taktiež v prípade agresie konvenčnými zbraňami, ak bude ohrozená existencia ruského štátu.

Putin však žiada, aby mohlo Rusko pristúpiť k použitiu jadrových zbraní aj v prípade, ak dôjde k rozsiahlemu vzdušnému útoku na jeho územie.

Politológ si nemyslí, že Putin by v prípade použitia západných zbraní na jeho území k takémuto kroku pristúpil. „Najprv položme otázku, na koho by jadrovými zbraňami zaútočil. Na Západ? Na Ukrajinu? Hoci vylúčiť sa nedá nič, je to čisté vydieranie a reakcia na nerozhodný postoj Západu,“ podčiarkol Mesežnikov.

Politológ navyše upozorňuje, že Rusko rovnako voči Ukrajine nasadzuje severokórejské rakety a iránske drony. To, že Putin určuje nejaké červené čiary je podľa Mesežnikova výsledkom nerozhodného postoja Západu, ktorý sa bojí pokazenia vzťahov s Ruskom.

Ak podľa neho Rusko nemá záujem o žiadne iné usporiadanie ako to, ktoré zafixuje jeho územné zisky, reč o prímerí byť nemôže: „Ak by Ukrajina na dohodu podľa ruských pravidiel pristúpila, bola by to katastrofa nielen pre ňu, ale pre všetkých nás.“

Na jednej strane by to podľa experta povzbudzovalo samotného agresora skonsolidovať svoje pozície, nabrať nové sily a zaútočiť, na druhej strane by to bol príklad pre ďalších autoritárskych vodcov, že sa to dá.

Že môžu zaútočiť na nejakú krajinu, zobrať si z nej kus územia a potom rokovať o mieri. „To by bol úplný rozpad medzinárodných vzťahov,“ zakončil.

Smutné je, že tejto myšlienke nahráva aj slovenský predseda vlády. Pri stretnutí s ukrajinským partnerom povedal, že bude podporovať akékoľvek návrhy na mierové riešenie.

To de facto znamená, že aj také, ktoré bude diktovať Rusko. Takáto rétorika od najvyššieho ústavného činiteľa je o to paradoxnejšia, že časť Slovenska je obývaná príslušníkmi iného etnika.

„Ten, kto na Slovensku nerozmýšľa v kategóriách rizík, ktoré môžu z rusko-ukrajinského konfliktu vyplynúť pre našu vlastnú krajinu, by podľa mňa vôbec nemal byť na Slovensku pri moci a rozhodovať o našom budúcom smerovaní, “myslí si politológ.

Vyjadrenia prezidentského kandidáta Donalda Trumpa o tom, že by v prípade svojho volebného víťazstva vojnu na Ukrajine veľmi rýchlo ukončil, komentuje Mesežnikov len slovom „blábol“.

Rovnako sa totiž vyjadroval aj pred samotnou inváziou Ruska na Ukrajinu a pred útokom Hamasu na Izrael. Tvrdil, že by k útokom nedošlo, ak by na prezidentskej stoličke sedel on.

„Ale ja sa pýtam, čo robil od roku 2016 do roku 2020, keď bola situácia oveľa priaznivejšia pre dosiahnutie nejakého mierového riešenia? Prečo sa neangažoval, keď došlo k anexií Krymu?“

Aj napriek tomu, že aktuálne je ukrajinské ťaženie v Kurskej oblasti aj doma na Ukrajine hodnotené rozporuplne, Mesežnikov ho hodnotí vysoko pozitívne.

„Ukrajina ukázala, že je to štát, ktorý je schopný odolávať aj početne silnejšej krajine. A teraz to udržiava už niekoľko mesiacov. Svojmu najväčšiemu súperovi nastavili zrkadlo ohľadom jeho schopnosti brániť svoje vlastné územie,“ skonštatoval politológ.

Ako kľúčové pre zvrátenie situácie na bojisku vidí Mesežnikov jednak navýšenie dodávok zbraní a jednak to, aby sa tieto zbrane začali používať voči vojenskej infraštruktúre a v štruktúre takzvaného dvojitého určenia.

„V prípade, že sa tento zákaz zruší, viem si predstaviť zlepšenie ukrajinskej pozície. Ak nie, tak Rusko bude ďalej takýmito malými krôčikmi postupovať, čo predstavuje obrovské riziko aj pre nás,“ zakončil politológ.