Fico v Moskve: Slovensko ako most alebo piate koleso?

Premiér Robert Fico sa opäť postaral o rozbúrenie politických vôd ako doma, tak aj v zahraničí. Rokovanie s Vladimirom Putinom za zatvorenými dverami, pár dní pred koncom roka, prináša otázky, ktoré Slovensko nemôže ignorovať. Čo touto utajovanou návštevou sleduje a aké následky môže mať tento krok pre smerovanie Slovenska?

Je táto cesta odvážnym krokom smerom k riešeniu našich problémov, alebo návratom k politickým praktikám, ktoré nás vzďaľujú od západných spojencov? A hlavne – čo skutočne stojí za touto návštevou? Hrozba energetickej krízy alebo Ficov pokus zmeniť pravidlá hry?

Dodávky plynu ako zámienka?

Oficiálnou témou rokovania boli dodávky ruského plynu do Európy, najmä v kontexte plánovaného ukončenia tranzitu cez Ukrajinu od januára 2025. Slovensko, ktoré je od týchto dodávok výrazne závislé, podľa Fica potrebuje riešenia, ktoré zabezpečia energetickú stabilitu.

Tento pragmatický argument však naráža na kritiku, že premiér mohol hľadať odpovede v Bruseli a Kyjeve, nie v Moskve.

Podľa experta na Ukrajinu Alexandra Dulebu sú dve možné vysvetlenia Ficovej cesty do Moskvy: „Buď nie je dobre zorientovaný a nerozumie, že pragmatická spolupráca medzi Ruskom a Ukrajinou nie je možná, pretože tieto krajiny sú vo vojne.

Alebo, čo je horšie, si to všetko veľmi dobre uvedomuje a rozohral hru podľa ruských nôt,“ vysvetlil Duleba pre Denník N. Zároveň upozornil, že takáto stratégia by mohla byť nebezpečná nielen pre Slovensko, ale aj pre celú EÚ.

Podľa neho Fico už v minulosti preukázal schopnosť využiť konfrontácie na Ukrajine vo svoj prospech, ako to bolo počas plynových kríz v roku 2009. „Aj vtedy, keď ho ukrajinská premiérka Tymošenková nechala čakať na letisku reagoval tým, že posilnil svoje väzby s Kremľom. Dnešná situácia je až príliš podobná,“ zakončil Duleba.

Prečo Moskva, a nie Kyjev?

Politológ a šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov považuje za zvláštne, že Fico cestuje do Moskvy riešiť otázky plynu, keď rozhodnutie zastaviť tranzit prijala Ukrajina.

„Nerozumiem, ako do toho môže Rusko vstupovať, keď je to práve Ukrajina, ktorá kontroluje tranzit cez svoje územie,“ hovorí Mesežnikov pre denník SME. Podľa neho Ficova návšteva iba posilňuje ruskú propagandu a narúša jednotu Európskej únie.

Mesežnikov tiež zdôrazňuje, že premiérova rétorika, ktorá často kopíruje naratívy Kremľa, oslabuje medzinárodnú izoláciu Ruska. „Jeho prejavy sympatií k Putinovi sú nebezpečné. Nielenže narúšajú európsku jednotu, ale aj legitimizujú režim, ktorý vedie vojnu proti Ukrajine,“ upozorňuje.

Kritika zo zahraničia

Ficova návšteva Moskvy vyvolala ostrú kritiku nielen na domácej, ale aj medzinárodnej scéne. Viaceré zahraničné médiá ako Financial Times, Guardian či Reuters označili Ficovu návštevu za krok, ktorý narúša jednotu Európskej únie voči Rusku.

Podľa nich je neprijateľné, aby líder členského štátu EÚ otvorene rokoval s prezidentom krajiny, ktorá vedie vojnu proti Ukrajine. Financial Times zdôrazňuje, že táto cesta môže oslabiť západné sankcie voči Rusku a povzbudiť iné krajiny, aby prehodnotili svoj postoj.

The Guardian varuje, že Ficova rétorika, ktorá často opakuje naratívy Kremľa, je nebezpečná nielen pre Slovensko, ale aj pre stabilitu strednej Európy. Noviny pripomínajú, že podobné kroky robí aj Viktor Orbán v Maďarsku, čo narúša jednotný postup EÚ voči Moskve.

Pripomeňme, že Robert Fico je len tretím premiérom EÚ, ktorý od začiatku vojny na Ukrajine navštívil Kremeľ. Pred ním to boli maďarský premiér Viktor Orbán a rakúsky kancelár Karl Nehammer. Obaja lídri čelili kritike za legitimizáciu Putinovho režimu.

Na Vladimira Putina zároveň stále platí zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom v Haagu za vojnové zločiny spáchané počas invázie na Ukrajinu.

Kritikou na kroky premiéra Roberta Fica nešetrili ani naši českí susedia. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský vyhlásil, že Praha si zabezpečila nezávislosť od ruských energetických dodávok tak, „aby sme sa nemuseli plaziť pred masovým vrahom.“

Český premiér Petr Fiala pridal, že Česká republika už dva roky pracuje na energetickej nezávislosti, aby nemusela byť závislá od nespoľahlivých partnerov.

Geopolitické následky

Dôležitým aspektom, je aj utajenie Ficovej cesty, na ktorú upozornil srbský prezident Aleksandar Vučić ešte pred jej oficiálnym oznámením.

Táto skutočnosť podľa analytikov signalizuje, že Fico udržiava blízke kontakty s proruskými politikmi, ako sú srbský prezident Aleksandar Vučić a maďarský premiér Viktor Orbán. Je teda evidentné, že Fico cielene spolupracuje so skupinou politikov, ktorí majú blízko k ruským záujmom.

Mierové rokovania alebo legitimizácia Ruska?

Jedným z Ficových hlavných posolstiev je potreba mierových rokovaní na Ukrajine. Tento postoj však naráža na realitu – Rusko je stále agresorom a medzinárodné sankcie sú súčasťou tlaku na ukončenie konfliktu.

Ficovo stretnutie s Putinom môže byť vnímané ako legitimizácia ruských záujmov, čo môže oslabiť snahy o spoločný európsky postup.

Premiér tiež avizoval svoju účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve v máji 2025, čo ďalej polarizuje domáce aj medzinárodné publikum. Kým Fico tvrdí, že ide o prejav historickej vďačnosti, mnohí to vidia ako ďalší krok k zbližovaniu s Moskvou.

Smerujeme k jednote alebo k izolácií?

Ficova návšteva Moskvy predstavuje politický krok, ktorý polarizuje nielen domácu, ale aj medzinárodnú scénu. Sme pripravení byť mostom medzi Východom a Západom, alebo sa z nás stáva piate koleso európskeho voza?

Kým premiér hovorí o ochrane slovenských záujmov, Slovensko sa dostáva do situácie, kde bude musieť odpovedať na otázku, či chce byť pevnou súčasťou európskeho spoločenstva, alebo hľadá alternatívnu cestu – hoci možno slepú.