Biskup František Trstenský: Odlíšiť Boží hlas od svojho ega je duchovné majstrovstvo

„Kto chce správne rozlišovať dobro od zla, potrebuje si najprv poctivo formovať svedomie a potom bude rozlišovanie medzi dobrom a zlom omnoho jednoduchšie,“ hovorí spišský biskup. Pripravte sa na inšpiratívne myšlienky a hlboké reflexie, ktoré nám pomôžu lepšie chápať naše miesto v Božom pláne.

Prečítajte si tiež ďalšie rozhovory z tejto série:
1. Arcibiskup Bernard Bober: Boh neodsudzuje ani nekategorizuje. Boh miluje
2. Generálny vikár Peter Šimko: Ak prestaneme tvoriť, mentálne zhrdzavieme
3. Biskup Peter Beňo: Človek nemôže obstáť, ak nie je napojený na zdroj života
4. Biskup Jozef Haľko: Veriť v Boha a veriť Bohu je veľký rozdiel
5. Biskup Milan Lach: Chcem privádzať ľudí k Bohu, k jeho láske
6. Arcibiskup Cyril Vasiľ: Božia prozreteľnosť nikomu neodopiera prostriedky spásy
7. Biskup František Trstenský: Odlíšiť Boží hlas od svojho ega je duchovné majstrovstvo
8. Biskup Tomáš Galis: Prečo je Jubilejný rok 2025 dôležitý pre dnešných ľudí?
___

V dnešnom svete, plnom rozptýlení a neustáleho zhonu, sa niekedy s veľkými ťažkosťami sústredíme na rozlišovanie dobrého od zlého, čo má vplyv na naše rozhodnutia. Sú prípady, keď sa nemusíme „trápiť“ nad rozlišovaním?

V niektorých situáciách je človeku jasné, čo je dobré a čo je zlé. Každý človek má svedomie, ktoré je určitou morálnou normou, a preto aj keby mu bola židovsko-kresťanská tradícia vzdialená, v mnohých oblastiach vie rozoznať, čo je dobro a čo je zlo. Pripomeniem morálne pravidlo „nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe“. Známe je vo viacerých kultúrach.

Prvotný hriech však spôsobil dôsledky, akými sú u človeka okrem iného aj zatemnenie mysle a náchylnosť na hriech. Preto nemusí byť vždy jasné rozoznávanie, čo je dobro a čo je zlo. Preto sa svedomie človeka musí formovať zjavenými Božími zákonmi.

Boh zjavil ľudstvu Desatoro, ktoré je jasnou základnou morálnou normou. K nemu sa pripájajú aj iné prikázania obsiahnuté v Božom zjavení alebo prikázania Cirkvi, ktorými Cirkev zaväzuje svojich veriacich na základe moci kľúčov zverených Petrovi.

Kto chce správne rozlišovať dobro od zla, potrebuje si teda najprv takto poctivo formovať svedomie a potom bude rozlišovanie medzi dobrom a zlom omnoho jednoduchšie. Treba si však stále dávať pozor a byť obozretný, pretože Ježiš nazval diabla otcom lži, ktorý človeku zlo predstaví ako dobro a tak ho nakoniec môže stiahnuť k hriechu.

Človek, ktorý nežije v Božom Duchu, je veľmi ľahko oklamateľný. (…) Problém v rozlišovaní dobra a zla pominie, keď zistíme pôvod svojich pohnútok. Ak rozpoznáme, čo je začiatkom hriechu, vyvarujme sa toho.

A o to ide, aby sme pri rozlišovaní vedeli rozpoznať nielen hlasy zvonka, ktoré nám radia dobre alebo zle, ale aj hlasy v našom vnútri – teda odlíšiť Boží hlas od hlasu ega, túžob, obáv a diabla. Ako ich rozpoznať?

Tu už ide o isté duchovné majstrovstvo, ktoré možno dosiahnuť len intenzívnym duchovným životom. Svätý Ignác z Loyoly vo svojich duchovných cvičeniach spomína, že v človeku existujú tri druhy myšlienok: jedny sú jeho vlastné, ktoré pochádzajú z jeho slobody a vôle. Druhé sú od dobrého ducha a tretie od zlého. Ten prvý druh myšlienok teda pochádza z nášho vnútra a tie ďalšie dva zvonku.

Rozpoznať pôvod a morálnu hodnotu týchto myšlienok nie je možné iba nejakým jednoduchým štúdiom na spôsob manuálov. Človek, ktorý nežije v Božom Duchu, je veľmi ľahko oklamateľný.

Ježiš v Jánovom evanjeliu, keď sľubuje Ducha Tešiteľa, pripomína, že keď príde on, „ukáže svetu, čo je hriech…“ (Jn 16, 8). Pre citlivosť na hriech je teda potrebný najmä život v Duchu. Poznáme svedectvá ľudí, ktorí sa pokladali za „dobrých“, ale nepraktizovali vieru. Keď ju začali osobne prežívať, zrazu spoznali mnohé hriechy, ktoré si dovtedy nevšimli a neprekážali im.

Problém v rozlišovaní dobra a zla väčšinou pominie, keď sa v túžbe po čistote srdca a živote v Duchu jednoducho len zamyslíme nad pôvodom svojich pohnútok. Môže nám to pomôcť v iných prípadoch rozpoznať, čo je začiatkom hriechu, a vyvarovať sa toho.

Niekedy je naša myseľ zatemnená a rozlišovanie trvá dlhšie. Ako môžeme rozlíšiť, či sú naše rozhodnutia vedené Božím Duchom a nie vlastnými želaniami alebo strachom?

Toto je v teoretickej rovine celkom jednoduché, hoci prakticky je to náročnejšie. V Božom slove nám svätý Pavol v liste Galaťanom podrobne menuje „ovocie Ducha“, ktorým je „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22 – 23). Ak človek žije podľa Ducha Svätého a v tomto Duchu robí rozhodnutia, prinesie to v jeho živote práve toto ovocie.

Rozhodnutia robené v Duchu spôsobujú, že človek prežíva lásku, je radostný, má vnútorný pokoj atď. Toto je jasným znakom, že sme rozhodnutia urobili dobre, neboli sme oklamaní zlým duchom a ani zaslepení sebou samými.

Prekážkami v rozlišovaní sú okrem iného: klamstvo zlého ducha, povrchnosť človeka, ktorý má uspaté svedomie, nerozhodnosť; (…) Boh sa k nám prihovára aj cez naše prirodzené dary a talenty, ktorými nás obdaril.

S akými najčastejšími nástrahami a prekážkami sa môžeme stretnúť v procese rozlišovania?

Najčastejšou nástrahou je určite klamstvo zlého ducha, ktorý sa snaží vstúpiť do každého nášho konania a predstaviť nám zlo ako dobro. Prekážkou tu môže byť napríklad povrchnosť človeka, ktorý má uspaté svedomie a s istotou je presvedčený, že rozlišoval správne. Ak však denne neobnovujeme svoju citlivosť na vnuknutia Božieho Ducha, môžeme ju ľahko stratiť.

Jednou z veľkých prekážok pri rozlišovaní je aj nerozhodnosť.  Ak sa rozhodujeme medzi dvoma dobrými možnosťami, napríklad si vyberáme povolanie, môže nás Boh postaviť do situácie, keď úplne ponechá na našu slobodu, aby sme si vybrali to, čo nám je bližšie.

Môže sa stať, že čakáme na neviem aké špeciálne znamenia od Pána Boha, a pritom on je rozhodnutý požehnať ktorékoľvek naše rozhodnutie, len ho máme v slobode urobiť a ostať mu verní.

Takto v nerozhodnosti niekedy ľudia prečkajú dlhé roky a nakoniec sa vôbec nerozhodnú, lebo nenaberú odvahu jednoducho prebrať zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Stále čakajú, ako hovorí Svätý Otec František, akýsi „list od Pána“, v ktorom je presne napísané, ako sa majú rozhodnúť. Ale Boh sa k nám prihovára aj cez naše prirodzené dary a talenty, ktorými nás obdaril.

Pri rozlišovaní medzi dvoma dobrými voľbami potrebujeme v prvom rade dobre poznať samého seba, aby sme sa vyhli klamstvám alebo falošným predstavám o sebe. Hľadajme to, čo bude užitočnejšie pre našu spásu a pre väčšiu slávu Boha.

Existuje nejaký konkrétny osvedčený postup alebo návod, ktorý by sme mohli dodržať pri rozlišovaní?

Najskôr si musíme pravdivo odpovedať na otázku, čo rozlišujeme. Inak sa rozhodujeme, keď rozlišujeme medzi dobrom a zlom, a inak, keď sa rozhodujeme medzi dvoma dobrými možnosťami. Rozlišovanie dobra a zla som už trochu opísal. Ako návod by mohlo slúžiť formovanie svedomia pomocou rozjímania nad Božím slovom, poznávania Božích a cirkevných prikázaní, poznávania obsahu viery a kresťanskej morálky.

Pri rozlišovaní medzi dvoma dobrými voľbami potrebujeme v prvom rade dobre poznať samého seba, aby sme sa vyhli klamstvám alebo falošným predstavám o sebe. Hľadajme to, čo bude užitočnejšie pre našu spásu a pre väčšiu slávu Boha.

Tu by som zároveň pripomenul aj dôležitú rolu duchovného sprievodcu, ktorý je veľkou pomocou pri rozlišovaní. Niekedy stačí iba sformulovať myšlienky a niekomu ich povedať. Inokedy potrebujeme počuť nejakú otázku či len povzbudenie, aby sme napredovali v hľadaní. Rozlišovanie a následné rozhodovanie sa potom uskutoční jednoduchšie a istejšie. Pre ľudí, ktorí žijú v spoločenstvách, môže byť pomocou aj zdieľanie v spoločenstve a spoločné hľadanie cesty v atmosfére modlitby.

Ak som sa definitívne rozhodol pre kňazstvo, zasvätený život alebo manželstvo a v slobode som urobil platný úkon, už svoje rozhodnutie nemením, neprehodnocujem. Nepodľahnime akémusi snívaniu, čo by bolo, keby…

Môže byť súčasťou rozlišovania aj prijatie neistoty? Je nejaká „overená skúška správnosti“, ktorá nám potvrdí, či sme sa naozaj rozhodli správne?

Neistota môže určite trvať počas procesu rozlišovania. Overenou skúškou správnosti je vnútorný pokoj, ktorý človek pociťuje po správnom rozhodnutí. Rovnako sú to už spomínané prejavy, ktoré vnímame ako ovocie Ducha Svätého. V živote sú niektoré rozhodnutia, pri ktorých sa môžeme opakovane pýtať, či sú správne, a postupne ich potvrdzovať, napríklad výber zamestnania, členstvo v nejakom spoločenstve a podobne.

Inak je to pri rozhodnutiach, ktoré robíme v slobode a plnom vedomí na celý život, keď si volíme životný stav. Tam už neodporúčam pozerať sa dozadu, či som sa rozhodol správne. Ak som sa definitívne rozhodol pre kňazstvo, zasvätený život alebo manželstvo a v slobode som urobil platný úkon, už svoje rozhodnutie nemením, neprehodnocujem. Nepodľahnime akémusi snívaniu, čo by bolo, keby…

Úplne iná situácia však nastáva vtedy, keď som sa rozhodol pre hriech. Vtedy musím svoje rozhodnutie hneď zmeniť a v miere, v akej je to len možné, ho napraviť.

Môže duchovné rozlišovanie niekedy viesť k bolestným rozhodnutiam, napríklad vzdať sa niečoho, čo je pre nás dôležité?

Áno, určite, duchovné rozlišovanie často vedie k tomu, že sa niečoho vzdáme. Ak sa rozhodujeme medzi dvoma dobrými vecami a obe nás priťahujú, vtedy sa voľbou jednej veci nutne musíme zrieknuť tých dobier, ktoré by vyplynuli z voľby druhej veci.

Nikdy nestrácame, ak sa kvôli Bohu niečoho zriekame. Boh to vždy stonásobne požehná. Dôverujme mu!

Ako sa s tým môžeme vyrovnať?

Vo svetle viery sa s tým dá vyrovnať veľmi dobre tak, že si uvedomíme mimoriadnu štedrosť Boha, ktorý bohato odmeňuje tie rozhodnutia, pri ktorých sa kvôli nemu niečoho zriekneme. Ak sme rozlíšili, že nás niekde volal Boh, nebojme sa uveriť aj jeho dobrým úmyslom s nami. Nikdy totiž nestrácame, ak sa kvôli Bohu niečoho zriekame. Boh to vždy stonásobne požehná. Dôverujme mu!

Sviatosti v procese rozlišovania zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pretože nás udržiavajú v Božej milosti, oživujú a rozhojňujú potrebné dary Ducha Svätého a sú posilou, aby sme sa dokázali správne rozhodnúť.

Zohrávajú v procese rozlišovania dôležitú úlohu aj sviatosti?

Samozrejme, sviatosti v tomto procese zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, pretože nás udržiavajú v Božej milosti, oživujú a rozhojňujú potrebné dary Ducha Svätého a sú posilou, aby sme sa dokázali správne rozhodnúť. Neviem si ani predstaviť, že by niekto chcel duchovne rozlišovať a nečerpal by zo sviatostí. To musí byť veľmi náročné, aj keď Bohu nie je nemožné pôsobiť aj inak.

Nakoľko ovplyvňuje proces rozlišovania naša pokora?

Tu pripomínam slová Svätého písma z Prvého Petrovho listu, kde čítame: „Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.“ (1 Pt 5, 5) Pokorný človek dáva vo svojom živote priestor Bohu a nespolieha sa iba na svoje sily. Preto pri pokore môžeme skutočne hovoriť o potrebnej otvorenosti, o ktorú by sa človek mal snažiť, ak chce za aktívnej pomoci Božieho Ducha rozlíšiť, čo je Božia vôľa.

Mohli by ste dať čitateľom presný návod, ako preniesť duchovné rozlišovanie do praktického rozhodovania v profesijnom živote, najmä v situáciách, kde je veľa neistoty?

Ako pomôcku, aby sme sa vedeli správne rozhodovať, ponúkam štyri pravidlá: 1. Mať istotu, že dôvod, motív, ktorý ma pohýna k nejakému rozhodnutiu, pochádza zhora, z Božej lásky. 2. Predstaviť si človeka, ktorého som nikdy nevidel ani nepoznal a ktorému prajem dokonalosť. Potom porozmýšľam, čo by som mu odporučil urobiť v tejto situácii. 3. Predstaviť si, že sa nachádzam v momente svojej smrti – ako by som sa rozhodol? 4. Predstaviť si, ako sa asi budem cítiť v súdny deň, keď uvidím toto svoje rozhodnutie.

Rozlišujúci človek si teda môže celkom konkrétne prebrať v mysli svoju voľbu na základe týchto bodov a pravidiel a urobiť rozhodnutie, ktoré obetuje Bohu.