Pozitívne myslenie – postoj ako rozhodujúci faktor zmeny

Ako často sa pristihneme pri myšlienkach typu: Som neschopný/neschopná, jednoducho na to nemám, som hrozný/hrozná… a zoznam by mohol pokračovať.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je to tak? Je pozoruhodné, že naša slovná zásoba obsahuje viac negatívnych výrazov než pozitívnych. Z mojich skúseností vyplýva, že to platí pre väčšinu jazykov. Možno ide o prejav nášho primitívneho mozgu, ktorý sa nás snaží varovať a pripravovať na najhorší možný scenár, aby nás ochránil.

Vo svojej praxi som však opakovane pozorovala, že tieto myšlienky najčastejšie pramenia z nezdravého sebahodnotenia. Ako teda prejsť od negatívneho k pozitívnemu mysleniu?

Mať pozitívne myšlienky je naším rozhodnutím.

Neexistuje na to žiadne rýchle riešenie; ide skôr o dlhodobý a vedomý proces preprogramovania nášho myšlienkového systému. Už samotné uvedomenie si prítomnosti takýchto myšlienok predstavuje prvý krok k zmene.

Mimoriadne dôležité je nestotožňovať sa s negatívnym označením. Napríklad: môžem urobiť niečo hlúpe, no to automaticky neznamená, že som nerozumný človek. Ide o dve odlišné skutočnosti, ktoré je potrebné jasne rozlišovať.

Výber uhla pohľadu

Spôsob, akým vnímame situácie, nás privádza k ďalšiemu dôležitému bodu – k postoju. Možno namietnete: „Práve teraz prežívam v živote veľmi ťažké obdobie a nevidím na ňom nič pozitívne.“ Áno, existujú chvíle, keď čelíme náročným životným okolnostiam a je potrebné vidieť realitu takú, aká je.

Práve v týchto situáciách však zohráva náš postoj kľúčovú úlohu. Máme možnosť zvoliť si perspektívu, cez ktorú sa na danú situáciu pozeráme. Pozitívny postoj je úzko spätý s nádejou, optimizmom, odvahou, vďačnosťou a láskavosťou.

Pravidelné, každodenné rozvíjanie aspoň jedného z týchto aspektov nám pomáha opätovne nasmerovať našu energiu pozitívnym smerom. Dovoľte mi podeliť sa o osobnú skúsenosť, ktorá túto myšlienku ilustruje:

Rada chodievam na prechádzky do prírody, ktoré pre mňa predstavujú spôsob, ako si vyčistiť myseľ a načerpať inšpiráciu. Pri niektorých prechádzkach som si však uvedomila, že mi neprinášajú očakávaný úžitok. Dôvodom bolo, že som bola príliš ponorená do vlastných myšlienok a nadmerne zameraná sama na seba.

Bolo to viditeľné aj na mojom držaní tela – bola som zhrbená a pohľad som mala upretý k zemi. Rozhodla som sa vedome opustiť tento postoj nadmernej sebareflexie a dlhodobého zotrvávania v negatívnych myšlienkach.

Hlavu hore, držím ťa

Nasledujúce prechádzky boli odlišné. Nie preto, že by sa negatívne myšlienky úplne vytratili, ale preto, že keď som si uvedomila, že mám zrak nasmerovaný dole a vnímam len svoje kroky a cestu pod nohami, zdvihla som hlavu a upriamila pohľad na koruny stromov a oblohu.

Tento jednoduchý čin, vzpriamenie sa, vo mne vyvolal hlbokú vnútornú zmenu. Zdvihnutie hlavy a vedomé zameranie pozornosti nahor bolo natoľko silné, že mi po lícach začali stekať slzy. Niekoľko minút som stála v tichu, naplnená istotou, že existuje niekto oveľa väčší, mocnejší a bezpodmienečne milujúci, kto drží mňa aj všetko, čím prechádzam, vo svojom láskavom náručí.

Tento jednoduchý prejav vďačnosti – pohľad na modrú oblohu – stačil a zvyšok som mohla prenechať nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi. Bola som naplnená nádejou a posilnená vedomím, že on má všetko pod kontrolou, čo mi prinieslo veľkú úľavu.

Na túto skúsenosť si často spomínam aj pri každodenných povinnostiach. Pomáha mi „zdvíhať hlavu“ s vďačnosťou a presúvať pozornosť mimo hraníc vlastného ega a obmedzeného pohľadu.

Mať pozitívne myšlienky je naším rozhodnutím, a tak by som vás rada vyzvala k vedomému rozhodnutiu konať: začnite svoj deň tým, že aspoň symbolicky zdvihnete hlavu a zvolíte si optiku vďačnosti alebo niektorý z postojov, ako sú nádej, optimizmus, odvaha či láskavosť.

Pristúpte k svojmu dňu novým spôsobom. Záver tohto príbehu bude patriť vám – budem rada, ak sa podelíte o to, ako vám jeden z týchto postojov vylepšil deň. Vaše skúsenosti určite budú inšpiráciou nielen pre mňa, ale aj pre ľudí vo vašom okolí.