Ako si poradiť s manželskou krízou? Odpustite si, odporúčajú manželia Juckovci

Manželia Juckovci na Svetovom stretnutí rodín v Ríme. Foto: Monika Jucková
O rodine sa hovorí ako o základnej bunke spoločnosti. Mohli by sme teda povedať, že jej kríza je zároveň krízou celej spoločnosti. Rímska diecéza a vatikánske Dikastérium pre laikov, rodinu a život preto už po desiaty raz pozvalo manželské páry na Svetové stretnutie rodín. Jeho hlavným cieľom bolo vyzdvihnúť rodinnú lásku ako povolanie a cestu svätosti a tiež pochopiť spásonosný význam rodinných vzťahov v každodennom živote. Za Slovensko cestovali do Ríma aj manželia Alfons a Monika Juckovci, rodičia ôsmich dospelých detí a starí rodičia šiestich vnúčat. Počas podujatia oslávili 40 rokov od svojho prvého stretnutia.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Aký bol váš najsilnejší zážitok zo Svetového stretnutia rodín v Ríme?

Boli to svedectvá o odpustení nevery manžela v manželstve Afričanov a o odpustení šoférovi pod vplyvom alkoholu, ktorý zabil tri deti zo siedmich v austrálskej rodine. Veľmi silný bol aj príbeh o láske manželov, ktorá obrátila jedného z nich na katolícku vieru. Veľkú úlohu pri týchto krízových situáciách zohrávajú spoločenstvá rodín a ich sprevádzanie. Presne sa vypĺňa skutočnosť, že manželia majú byť objektom pastorácie. O tom hovorí pápež František v exhortácii Amoris laetitia.

Dnes končí v priemere každé druhé manželstvo rozvodom. Oveľa lepšie na tom nie sú ani katolícke manželstvá. Čo je podľa vás dôvodom, že toľko manželstiev sa v súčasnosti rozpadá?

Je ťažké hodnotiť „tabuľkovo“, každý príbeh je iný. Možno však konštatovať, že začiatok problémov môže priniesť zlá a nedostatočná komunikácia, nepochopenie druhého ako jedinečnej osoby, snaha meniť druhého namiesto seba, sebectvo či individualizmus. To všetko a mnoho iných faktorov môže viesť k rezignácii. Ak sa však manželia snažia nájsť cestu, pracujú na svojom vzťahu, iskra pôvodnej lásky môže opäť zapáliť oheň tejto lásky.

Pápež dnes upozorňuje najmä na prvé roky manželstva, sprevádzanie párov a dobrú predmanželskú prípravu. Ako sme na tom my na Slovensku?

Prípravy na manželstvo sa aj vďaka Rade KBS pre rodinu a za pomoci biskupov, kňazov a manželských párov zapálených pre rodinu šíria do všetkých diecéz Slovenska. V dekanáte Žilina a v Bratislavskej arcidiecéze je táto príprava v podobe deviatich stretnutí nutnou podmienkou prijatia sviatosti manželstva. Rýchlo postupuje Spiš, Prešov, Košice a postupne aj ďalšie diecézy. Čo sa týka sprevádzania v prvých rokoch manželstva, pribúdajú rôzne programy. Svätý Otec František už aktuálne vyzýva na sprevádzanie všetkých manželov.

Ak sa manželia snažia nájsť cestu, pracujú na svojom vzťahu, iskra pôvodnej lásky môže opäť zapáliť oheň tejto lásky.

Spolupracujú v oblasti pastorácie rodín hnutia a spoločenstvá?

Áno, mnohé spoločenstvá a občianske združenia roky pôsobia v tejto oblasti. Spomenieme Manželské stretnutia, Kánu pre manželov, Manželské večery, Hnutie kresťanských rodín, Akadémiu rodiny a mnohé ďalšie.

Mnohé páry akoby neboli pripravené čeliť náročným obdobiam spoločného života. Čo pomohlo najviac vášmu manželstvu, keď ste si prechádzali krízou?

Práve Manželské stretnutia, na ktoré sme sa dostali prvýkrát v roku 1998. Svedectvá manželov, zdieľanie, prijatie a podobné radosti a starosti zmenili nejedno manželstvo. Toto občianske združenie je našou „srdcovkou“. To, čo sme dostali, sme sa snažili vrátiť prednáškami a sprevádzaním manželov.

V súčasnosti je tiež stále viac rodín s jedným či dvoma deťmi. Vy máte veľkopočetnú rodinu. V čom vidíte krásu a hlavné výzvy veľkej rodiny? Prečo by sa mladí ľudia nemali báť mať i viac detí?

Každá rodina má svoju vlastnú cestu, neodvážime sa niekomu určovať, koľko má mať detí. Nový život je Boží dar a každé dieťa prinieslo požehnanie, prežiarilo naše vzťahy znova a znova. I keď s novou námahou, ale je to, akoby sa naša manželská láska rozmnožovala. Teraz, keď sú deti dospelé, mnohé vo vlastných rodinách, navzájom sa delia o pozornosť, záujem a spolupatričnosť. Ak sa jeden z nich dostane do problémov, ostatní stoja pri ňom. Je isté, že nebudeme nikdy sami. Báť sa naozaj nie je čoho. Vplýva však na nás všetkých názor „užiť si“ a to je sebectvo vedúce k samote.

Otvoriť sa väčšiemu počtu detí znamená aj veriť v Božiu prozreteľnosť. V dnešnej ťažkej ekonomickej situácii to nie je jednoduché. Ľahko sa to povie, ťažšie žije. Čo môže mladým manželom dodať odvahu?

My ľudia si myslíme, že máme veci v rukách, ale nemáme. Máme svoje plány, túžby a ak sa nám život vyvíja inak, nie sme pripravení. Choroby, pandémia, vojna, inflácia a veľa osobných zmien nás učí, že nemáme život vo svojich rukách. Treba použiť rozum, urobiť, čo je v našich silách a ostatné zveriť Otcovi. Obaja sme plánovali štyri deti. Boh to sčítal a máme ich osem.

Rodina Juckovcov. Foto: Monika Jucková

Akú rolu hrá viera v Boha vo vašom manželstve?

V kresťanskom manželstve je Boh na prvom mieste, lebo keď toto platí, snažíme sa o lásku, o dobré vzťahy, myslíme viac na druhých. Boh je na prvom mieste preto, lebo ho potrebujeme. Ježiš je prítomný v sviatostnom manželstve, aj keď sa pohádame. Posväcuje nás.

Aké sú podľa vás hlavné problémy dnešných rodín? Nedostatok času, preťaženosť v práci alebo konzumizmus?

Ako hovoríte, nájsť si čas na manžela, manželku a na deti je starostlivosť o manželstvo a rodinu. Ako keby sme polievali kvety. Dôležité sú spoločné záujmy, dovolenky, koníčky, veľa komunikácie, pestovanie priateľskej lásky. Každá doba prináša svoje problémy. My máme superrýchly internet, mobil nás informuje o všetkom a hocičom, a pritom tápame vo vzťahoch.

Čo by mali podľa vás rodičia robiť, aby zachovali silné duchovné zázemie pre svoje deti a odovzdali im hodnoty, na ktorých môžu stavať?

Mali by sami ísť príkladom. Hodnoty sa odovzdávajú vlastným životom, deti sa pridajú. Aj keď sa stane, že na istý čas zablúdia, v konečnom dôsledku sa vrátia k modelu svojich rodičov. Povzbudzujeme ich, aby žili lásku, radosť, pohostinnosť, vedeli žasnúť a tešiť sa zo života. To je niekedy ťažšie ako poučky.

Máme superrýchly internet, mobil nás informuje o všetkom a hocičom, a pritom tápame vo vzťahoch.

Čo by ste odporučili párom, ktoré si prechádzajú vážnou manželskou krízou, z ktorej nevidia žiadne iné východisko ako rozvod? Na koho sa majú v ťažkej chvíli obrátiť?

Odporúčame kresťanských koučov, counselerov, mediátorov. Na Slovensku je mnoho poradní a centier pre rodinu, na ktoré sa môžu obrátiť. V poradniach slúžia manželia, kňazi aj rôzni odborníci. Boli by sme radi, ak by v každom dekanáte na Slovensku bol jeden alebo dvaja kouči na pomoc v krízových situáciách. Je to stále cesta. Veríme, že sa postupne stane realitou.

Pápež v istej chvíli počas Festivalu rodín povedal, že sa „musíme obrátiť a kráčať ako pohostinná Cirkev, aby sa naše diecézy a farnosti vždy viac stávali spoločenstvami, ktoré pomáhajú všetkým s otvorenou náručou“. Sme na túto výzvu Svätého Otca v našich diecézach pripravení?

To je ťažká otázka a skôr na kňazov. Je naozaj veľa aktívnych kňazov slúžiacich rodinám, ktorí si všetko uvedomujú. Stále je to však málo a často zapálení laici alebo manželské páry nie sú chápané kňazom. A aj na Svetovom stretnutí rodín sa veľa spomínala spolupráca kňazov a laikov, vytvorenie tímu kňaza a manželov na pastoráciu manželov a rodín. Potom sa budú celé farnosti schopné otvoriť pre pomoc.

Akú rolu hrá v manželskom živote odpustenie a prečo ho ľudia často nie sú schopní?

Silné bolo spomínané svedectvo o odpustení v podaní austrálskej rodiny, ktorej tri deti zomreli pri automobilovej nehode. V istom momente bola táto rodina schopná vinníkovi odpustiť. My manželia sa urážame, hneváme aj pre malé veci, veľa robí naša „sebaľútosť“. Pritom nikto nie je bez viny, ale kameň by si hodil každý. Musíme sa učiť chápať danosti druhého a predovšetkým mu preukazovať lásku. Vymeniť kritiku za slovo prepáč“ je ťažké, ale odpustenie je cesta, aby sa kríza zastavila a nepokračovala do väčších rozmerov.

Ako podľa vás ovplyvňujú pohľad na rodinu homosexuálne či iné typy zväzkov?

Toto je široká téma na ďalší rozhovor. Všetci vychádzame z rodiny, sú to jednotlivé osudy, ktoré treba brať citlivo a individuálne. Negatívnu úlohu v tom hrá politika a propagácia.

Čo by podľa vás mala Cirkev robiť, aby podporila tradičnú rodinu?

Nemáme radi výraz tradičná rodina. Rodina je otec, mama a deti a ak jeden chýba, je to neúplná rodina, ale je to rodina. Cirkev – to sme my všetci pokrstení. A čo máme robiť? Ako sme už spomenuli, musíme vytvoriť spoluprácu vo farnostiach, spoločenstvách a ponúkať programy na pastoráciu rodín. Nielen hasiť, dôležitá je tiež prevencia.

Čo má Svetové stretnutie rodín priniesť do života veriacim i neveriacim rodinám?

Stretnutie prinieslo odkaz, že rodina je stále živá, fungujúca a je nádejou pre osamelých a opustených. Ako sa píše v misijnom vyslaní rodín pápežom Františkom na záver 10. Svetového stretnutia rodín: „Ohlasujte s radosťou krásu toho, že ste rodina!“ A my dodávame to, čo zaznieva v refréne hymny Svetového stretnutia rodín: „We believe in love!“ (Veríme v lásku)

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články