Arcibiskup Jonáš Maxim: Boh ide do extrému

„Aj dnešný človek môže mať hlboké mystické zážitky s Bohom. Mystici však boli svätí ľudia hlbokej pokory, silnej viery a nezištnej lásky. Väčšinou boli vystavení obrusovaniu hrán svojich neľahkých charakterov. Boli to ľudia sebazapierania a obety,“ hovorí arcibiskup Maxim v hlbokom rozhovore o mystike.

V rozhovore sa dozviete:
– prečo a do akého vzťahu s Bohom by sme mali ísť;
– ako si môžeme vybudovať hlboký vzťah s Bohom, ktorý je „neviditeľný“;
– aké mystické zážitky s Bohom môžu ľudia zažiť v 21. storočí;
– či si môžu aj neveriaci ľudia vybudovať vzťah s Bohom, v ktorého neveria;
– osobné svedectvo arcibiskupa Maxima, ktorý videl, ako Boh premenil ukrajinského vojaka.

Prečítajte si tiež ďalšie rozhovory z tejto série:
1. Arcibiskup Bernard Bober: Boh neodsudzuje ani nekategorizuje. Boh miluje
2. Generálny vikár Peter Šimko: Ak prestaneme tvoriť, mentálne zhrdzavieme
3. Biskup Peter Beňo: Človek nemôže obstáť, ak nie je napojený na zdroj života
4. Biskup Jozef Haľko: Veriť v Boha a veriť Bohu je veľký rozdiel
5. Biskup Milan Lach: Chcem privádzať ľudí k Bohu, k jeho láske
6. Arcibiskup Cyril Vasiľ: Božia prozreteľnosť nikomu neodopiera prostriedky spásy
7. Biskup František Trstenský: Odlíšiť Boží hlas od svojho ega je duchovné majstrovstvo
8. Biskup Tomáš Galis: Prečo je Jubilejný rok 2025 dôležitý pre dnešných ľudí?
___

Vo svojej podstate sme stvorení pre vzťah. Možno prirovnať dozrievanie ľudského vzťahu k vzťahu s Bohom?

Áno, možno to prirovnať, ale je tu jeden podstatný rozdiel. Vzťah medzi dvomi ľuďmi na tejto zemi je stále vzťahom medzi dvomi nedokonalými bytosťami, a teda je stále sprevádzaný bolesťou vo väčšej alebo menšej miere.

Vzťah medzi Bohom a človekom je vzťahom medzi dvomi bytosťami, kde človek je nedokonalý, a teda zo strany človeka mu stále čosi chýba, kým zo strany Boha je tento vzťah stále na sto percent, stále! Ba ešte viac, Boh vo svojej láske vypĺňa aj tie jamy, ktoré vznikajú našou nedokonalosťou; preto dal svojho jednorodeného Syna za nás, aby vyplnil priepasť, ktorú človek urobil a nebolo ju možné ľudsky vyplniť. Boh vo svojej láske ide do nepochopiteľného extrému a robí to za nás. On robí to, čo môže robiť iba ten, kto má lásku; ten, kto je Láska. To, že Boh je stále verný, ba ešte viac, že vychádza v ústrety, je veľmi podstatný rozdiel.

Akoby Boh, náš Stvoriteľ, nám hovoril v hĺbke srdca a našej podstaty: na veky je pravdou a nik na tom nemôže nič zmeniť, že ty, človeče, že my dvaja si navzájom patríme!

V ľudských vzťahoch sa vzájomne obohacujeme, aj keď milujeme nezištne a zdanlivo nič nedostávame naspäť. Čím nás obohacuje vzťah s Bohom?

Vzťah s Bohom nás obohacuje Bohom samotným – alebo samotným vzťahom s ním. A keďže svätý evanjelista Ján hovorí, že Boh je láska, my v to veríme a je to hlboká pravda, tak tou istou hlbokou a nezmeniteľnou pravdou je, že Boh nám vo vzťahu s nami dáva lásku. Rozmenené na drobné: dáva každému možnosť byť milovaný a milovať. To je asi to najpodstatnejšie.

Boh nám, každému jedincovi z ľudského rodu, cez slová svojmu Synovi Ježišovi pri krste v Jordáne a neskôr na hore Tábor hovorí: ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra. Akoby Boh, náš Stvoriteľ, nám šepkal a hovoril nevysloviteľným hlasom v hĺbke srdca a našej podstaty: na veky je pravdou a nik na tom nemôže nič zmeniť, že ty, človeče, že my dvaja si navzájom patríme!

Na vzťah – aj s Bohom – je potrebný priestor, čas, prostriedky, vzájomná úcta a láska, dobrodenia, oslava a chvála, prosby a hovorenie, ale aj mlčanie a ticho, žasnutie, nerozumenie si, prijímanie sa, hlboká dôvera a nakoniec úprimná obeta a zriekanie sa.

Mnohí možno ani netušia, akým spôsobom je možné budovať si vzťah s neviditeľným Bohom.

Jednoducho. Tak isto ako s kýmsi, koho vidíme a je blízko, na dosah ruky. Žalmista to veľmi pekne vyjadruje: Tu som, Pane, hovor, tvoj služobník počúva. Alebo: z hlbín volám k tebe, Pane…, alebo: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil…, alebo: aj keby som mal ísť temnou dolinou, ty si so mnou…, alebo: chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach…. Kniha žalmov je takým denníkom vzťahu človeka a Boha.

Platí to tak zo strany nášho Pána – ktorý akoby sa dáva do našich služieb, do služieb milovanej osoby, je nám k dispozícii a počúva nás bez hraníc –, ako aj z našej strany. Dať sa do služieb milovaného Stvoriteľa, byť mu k dispozícii, počúvať ho, a to tiež bez hraníc natoľko, nakoľko sme ako ľudia toho schopní.

Raz mi jeden človek povedal: Priateľstvo chce byť živené vzájomnosťou. Platí to aj vo vzťahu s Nekonečným a zároveň takým blízkym Bohom Stvoriteľom. Na vzťah musia byť aspoň dvaja. Potom je tu potrebný priestor, čas, prostriedky, vzájomná úcta a láska, dobrodenia, oslava a chvála, prosby a hovorenie, ale aj mlčanie a ticho, žasnutie, nerozumenie si, prijímanie sa, hlboká dôvera a nakoniec úprimná obeta a zriekanie sa.

Aj vzťah s Bohom má svoj dynamizmus, rozvoj, zápletku, priebeh, neočakávané momenty.

Všetci sme pozvaní do vzťahu s Bohom… Ale do akého vzťahu? Do vzťahu priateľského, súrodeneckého či vzťahu rodič-dieťa, učiteľ-žiak, alebo do vzťahu mystických zásnub či duchovného manželstva, ktoré prežila okrem iných napríklad aj svätá Katarína Sienská? 

Jednoducho do vzťahu, ktorý má svoj dynamizmus, rozvoj, zápletku, priebeh, neočakávané momenty atď. Tento vzťah môže mať a aj má rôzny charakter, u každého je iný, originálny, neopakovateľný. Najkrajší obraz tohto vzťahu nám podáva evanjelista Lukáš, a to obraz vzťahu s otvorenou náručou milujúceho otca so všetkou dynamikou, ktorá sa v tomto slove nachádza, a pravdivo a úprimne vracajúceho sa syna.

Tento vzťah otcovia Cirkvi pripodobňujú k rôznym paralelám, prevzatým z našej ľudskej skúsenosti. Najčastejšie vzostupne a na prvom mieste podávajú ako najprimitívnejší vzťah práve vzťah pána a otroka. To je vzťah naplnený strachom. Na druhom mieste ako čosi dokonalejšie vzťah obchodníka a nádenníka, poznačený vzájomnou výhodnosťou alebo biznisom. Nakoniec – ako vzťah neustále sa rozvíjajúci smerom do perspektívy – vzťah otca a syna, naplnený vzájomnou láskou.

Je to ako s tancom a zvlášť s tancom vo dvojici. Takýto tanec sa treba učiť, vylaďovať a zdokonaľovať pohyby vo dvojici, zohrať sa v rytme.

Tu už možno hovoriť o pravej mystike. Čo v pravom zmysle slova znamená slovo mystika?

Grécke slovo mystikos znamená čosi tajomné, skryté očiam, a neraz sa spája aj s akýmsi tajomným poznaním, ktoré iní nemajú a často zaváňa akýmsi exkluzivizmom. V kresťanstve si toto slovo prepožičali kresťania v Alexandrii od platonizmu.

Vôbec však nejde o biblické slovo. Je iba „pokresťančené“. Keď hovoríme o mystickom poznaní v kresťanstve, máme na mysli poznanie, ktoré Boh vlieva do duše človeka a je darom, milosťou ničím nezaslúženou. Alebo, inými slovami, je to hlboká osobná skúsenosť s Bohom. Prvý kresťanský mystický teologický traktát nachádzame u Dionýza Aeropagitu.

Na počiatku tohto procesu je aj stúpanie si po prstoch a zrážky, pády, bolesti svalstva, znechutenie. Je z toho obrovský zážitok, skúsenosť, radosť, pocit slobody, naplnenia, akéhosi štvrtého rozmeru, ktorý sa ani nedá vysvetliť komusi, kto netancuje.

Z povedaného vyplýva, že autentický vzťah s Bohom vyžaduje očisťovanie; a to je boľavé. Na základe čoho spoznáme, že náš vzťah s Bohom je už očistený alebo je minimálne na dobrej ceste? 

Každý dobrý, zdravý, normálny a autentický vzťah si vyžaduje očisťovanie. Je to čosi živé, proces neustále sa rozvíjajúci, ktorý v určitom momente svojho rozvoja môže nadobudnúť ľahkosť, ale pozor, nie je automatický…

Je to ako s tancom a zvlášť s tancom vo dvojici. Takýto tanec sa treba učiť, vylaďovať a zdokonaľovať pohyby vo dvojici, zohrať sa v rytme atď. Na počiatku tohto procesu je aj stúpanie si po prstoch a zrážky, pády, bolesti svalstva, znechutenie – až do prvého spoločného tanca na parkete v krásnom oblečení a „na ostro“. Je z toho obrovský zážitok, skúsenosť, radosť, pocit slobody, naplnenia, akéhosi štvrtého rozmeru, ktorý sa ani nedá vysvetliť komusi, kto netancuje.

Je to jednoducho čosi, čo má chuť, vrýva sa hlboko do špiku kostí a napĺňa človeka sladkou túžbou znovu a znovu to zopakovať (…) je to také silné, že sa na to nedá zabudnúť. (…) Poznať to po dobrom ovocí. Dobrý strom nemôže plodiť zlé ovocie a naopak. 

Je to jednoducho čosi, čo má chuť, vrýva sa hlboko do špiku kostí a napĺňa človeka sladkou túžbou znovu a znovu to zopakovať… Nie je to každodenná záležitosť, hoci dobrý tanečník trénuje a tancuje často a možno aj každý deň. Takáto skúsenosť prichádza v určitých okamihoch za určitých okolností, ale keď príde, je to také silné, že sa na to nedá zabudnúť, a napĺňa človeka počas dní, keď trénuje v teplákoch v chladnej telocvični.

Poznať to po dobrom ovocí. Dobrý strom nemôže plodiť zlé ovocie a naopak. Svätý apoštol Pavol veľmi pekne identifikoval charakteristiku týchto dobrých plodov: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť a dodáva: proti tomuto niet zákona, inými slovami, tieto plody sú akoby žeravým uhlím, nasypaným na hlavu,… len mlčať…

Veľmi čistý, autentický, intenzívny vzťah s Bohom majú svätci, ktorí dokonca mávajú rôzne mystické zážitky, Božie dotyky. Aké mystické zážitky s Bohom môžu ľudia zakúsiť dnes, v 21. storočí?

Áno; mystikos znamená tajomný, skrytý očiam. Sú svätci, o ktorých vieme, že Boh ich obdaril takýmito zážitkami; oni o tom napísali, podelili sa so svojou skúsenosťou. Tu treba podotknúť, že to je ich vlastná a im vlastná skúsenosť ich osobného vzťahu s Bohom.

Plný takýchto zážitkov bol kráľ Dávid. On ich mnohé zapísal v Žalmoch a dokonca aj zhudobnil a stali sa súčasťou oslavy Boha z úst celej izraelskej pospolitosti a dnes aj z úst kresťanov. Známa je tiež biblická Pieseň piesní, v nej je tiež zaznamenaná história vzťahu duše a Boha, a mnohé iné skúsenosti, ktoré sú v Biblii a stali sa súčasťou kánonických biblických kníh.

Títo svätí boli ľudia hlbokej pokory, silnej viery a nezištnej lásky; boli vystavení obrusovaniu hrán svojich neľahkých charakterov. Boli to ľudia sebazapierania a obety.

Z otcov Cirkvi je známy sv. Gregor z Nyssy, ktorý na pozadí histórie Mojžiša tiež opisuje príbeh a vzťah medzi Bohom a človekom. Potom už spomínaný Dionýz Areopagita, ktorý opísal svoj mystický zážitok a videnie, ako je usporiadaná nebeská hierarchia. Potom neskôr sv. Simeon Nový Teológ, ktorý veľmi živo opisuje svoj vzťah s Bohom, ktorý miluje človeka. Nehovoriac o sv. Efrémovi Sýrskom alebo o Arménovi sv. Gregorovi z Nareku. My, samozrejme, najviac poznáme sv. Teréziu z Avily a sv. Jána z Kríža.

Tieto osobné histórie a skúsenosti sa tiahnu celými dejinami a ani dnes nie sú výnimkami. Aj dnešný človek môže mať – a som presvedčený, že aj má – takéto hlboké zážitky. Treba však podotknúť, že títo svätí boli ľudia hlbokej pokory, silnej viery a nezištnej lásky. Väčšina z nich žila v spoločenstve, kde boli vystavení obrusovaniu hrán svojich neľahkých charakterov. Boli to ľudia sebazapierania a obety. Ale vieme iba o niektorých z nich. Oveľa viac je tých, o ktorých nevieme, ktorých životy a lásku k blížnemu a Stvoriteľovi Boh pred nami utajil.

Doposiaľ sme hovorili o ľuďoch veriacich. Sú do vzťahu s Bohom pozvaní aj inoveriaci? 

Určite. Veď sv. Katarína Sinajská alebo Alexandrijská bola neveriaca a v mystickom zážitku pochopila, že Ježiš Kristus je jej ženíchom, a neskôr, keď bola vo väzení, že Boh je Trojica, a pritom ešte nebola ani pokrstená.

Ja sám som bol svedkom toho, ako jeden nepokrstený ukrajinský vojak prišiel ku mne plný strachu o život, aby som mu pomohol uveriť v Boha. Zaviedol som ho do kaplnky pred ikonu Krista, hovoriac mu: „Tu je obraz môjho Spasiteľa, rozprávaj sa s ním. On ti dá to, čo potrebuješ.“ A bol som svedkom hlbokej premeny toho vojaka, ktorý tam, pred ikonou Krista, ako stratený syn našiel v hlbokom rozhovore bez slov svojho brata, priateľa, sprievodcu a milujúceho Otca v jednej osobe. Z kaplnky odchádzal úplne iný človek, ktorého tvár plápolala ohňom lásky k tomu, kto ho naozaj miluje.

Bohu nič nie je nemožné!

Môžu si aj neveriaci ľudia vybudovať vzťah s Bohom, v ktorého neveria?

Odpoviem vám na túto otázku iba jednou vetou, parafrázujúc sv. Jána: Bohu nič nie je nemožné, on jednoducho miluje, stojí pri dverách a klope a ten, kto mu otvorí, k nemu vojde a budú spolu za stolom…