Autor: Diskusiu, ktorá nastala po zákaze kníh, treba dobre využiť

Trvá na tom, že séria jeho kníh je v súlade s katolíckym učením a odmieta akékoľvek spájanie s LGBTI ideológiou. „Ak tieto knihy vyvolali vo vašej spoločnosti istý rozruch, mohla by to byť príležitosť, aby sa ešte viac otvoril dialóg,“ tvrdí taliansky psychológ. 

Ste informovaný o tom, čo sa udialo na Slovensku v súvislosti s vašimi knihami Láske sa treba učiť? Myslím tým zákaz kníh trnavským arcibiskupom a neodporúčanie kníh zo strany Subkomisie KBS? 

Som informovaný a som prekvapený z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že tieto knihy nie sú katechetickými pomôckami, nie sú to knihy, ktoré by mali vykladať katechizmus. Druhý dôvod je, že knihy sme písali ako dar, ako skutok lásky pre všetkých rodičov a deti a ich obsah je v súzvuku s učením Katolíckej cirkvi, hoci slovne to nie je vyjadrené priamo. 

Na Slovensku prebieha spoločenská debata, ktorá vyplynula práve zo zákazu kníh. Diskusia pokračuje v médiách, v spoločenstvách, medzi rodinami. Vyvolali vaše knihy podobné reakcie aj v Taliansku? 

S niečím podobným som sa ešte nestretol. V Taliansku, práve naopak, sú knihy odporúčané v mnohých diecézach. Pozývajú ma biskupi aj kňazi, aby som hovoril o výchove a emóciách. Zároveň ma pozývajú aj občianske osobnosti. Je to teda po prvý raz, čo sa ocitám v takejto situácii. 

Ako veriaci človek vnímam, že všetko, čo sa v mojom živote udeje, je buď Boží dar, alebo to Boh dopustí, aby som mohol zakúsiť lásku. Ak teda tieto knihy vyvolali vo vašej spoločnosti istý rozruch, mohla by to byť príležitosť, aby sa ešte viac otvoril dialóg. Túto diskusiu možno využiť veľmi dobre. 

Rád by som aj osobne hovoril so všetkými, ktorí majú ku knihám kritický postoj, aby sme túto situáciu využili konštruktívnym spôsobom.

Je to po prvý raz, čo sa ocitám v takejto situácii. 

Aj ja sa niečo môžem naučiť od nich, ak majú k tejto téme čo povedať. Mojím úmyslom a určite aj úmyslom mojej spoluautorky Stefanie Caglianiovej je ponúknuť deťom krásu citovosti, afektivity a sexuality ako Božieho daru. Metóda, ktorú používame, je otvorená metóda, ktorá pojíma do vnútra všetkých, a pritom nehovoríme nikde nič, čo by protirečilo Katechizmu Katolíckej cirkvi. 

Napísal som inú knihu – Pelikán, katechéta budúcnosti. Táto kniha je určená katechétom, je celistvejšia. V prvej časti hovorím o tom, kto je to katechéta, a potom robím súhrn Katechizmu Katolíckej cirkvi, je to hrubá kniha. No knihy, ktoré sú určené rodičom a ich deťom, majú úplne inú úlohu. Mali by byť akoby naklonenou rovinou, ktorá pojíma všetkých, bez toho, že by sme chceli popierať katolícke princípy. 

Kníh o sexuálnej výchove je zrejme aj v Taliansku mnoho, prečo ste napísali knihu, ktorá sa obracia civilným jazykom na všetkých rodičov a pritom má osloviť aj konzervatívne či katolícke prostredie?

Pretože to, čo je povedané v súkromí, je potrebné vysloviť aj na verejnosti. Sexualita nie je katolícka ani laická záležitosť, patrí osobe, človeku, a preto hovorí ku všetkým. Ježiš sám nás k tomu pozýva, nemajme strach hovoriť o kráse človeka. Ja som nemusel chodiť po diecézach robiť si reklamu. Samotné diecézy, biskupi videli knihy a pozvali ma, aby som mladým, rodičom, katechétom hovoril o sexualite a afektivite. Robím to už mnohé roky. 

Používam metódu, ktorá sa snaží priblížiť mladým, ich problémom, aby sme ich pochopili, a potom pomaličky, postupne ich privádzam ku kráse. Aj v týchto knihách nehovoríme o pravidlách, nariadeniach, normách Katolíckej cirkvi. Nie preto, že by neplatili, ale je potrebné najprv zostúpiť do problémov chlapcov a dievčat, ktorých máme pred sebou, a rozhovorom im pomáhať, aby dosahovali slobodu a schopnosť spravovať svoje emócie a naučili sa ovládať sa.

Čo tým myslíte? 

Sexualita je spôsob, ako sa prejavuje celá osoba. Aj Ježiš prežíval svoju sexualitu naplno. Aj kňaz prežíva svoju sexualitu naplno, ak plodí duše. Keď hovoríme o čistote, je to hodnota Cirkvi. Musíme si uvedomiť, že čistota dnes, žiaľ, je v istom bode krízy, málokedy máme pred sebou chlapca alebo dievča, ktorí by boli panicmi a pannami. 

Znamená to, že by sme mali prestať rozprávať o čistote? 

Určite nie, ale treba o nej hovoriť ako o postupnom procese, k čistote treba dospieť. Netreba hovoriť o čistote ako o odriekaní. Čistota je schopnosť srdca milovať všetkých, pretože je schopné sebakontroly, sebaovládania. Myslím si, že takýmto spôsobom by sa dnes mala predstavovať Cirkev a tak by mala pristupovať ku každému. 

Takto k tomu pristupoval už Druhý vatikánsky koncil, keď hlásal, že Cirkev sa učí od sveta.

Sexualita nie je katolícka ani laická záležitosť, patrí osobe, človeku.

Pred Druhým vatikánskym koncilom sme si mysleli, že svet by mal rešpektovať všetko to, čo hovorí Cirkev. Cirkev však pochopila, že to, čo vlastní, je pravda, avšak táto pravda sa musí vteliť do sveta a tento svet nám dáva pochopiť, ako máme postupovať, aj keď hodnoty zostávajú hodnotami. To sú inšpirácie, vďaka ktorým aj neveriaci môžu vidieť tieto hodnoty. Boh nie je ani pre veriacich, ani pre neveriacich, prišiel na svet pre všetkých ľudí. 

Nemôže ísť o kultúrny problém, že Taliansko je už viac sekularizované, kým na Slovensku predsa len ešte viac ľudí žije podľa svojej viery do dôsledkov? Možno preto našich ľudí zaskočilo, že v knihách nenašli priame citácie katechizmu a morálne stanoviská? 

Ak si Slováci prečítajú tieto knihy a budú postupovať podľa príručiek pre rodičov, myslím si, že neurobia veci, ktoré by neurobil veriaci človek. Text neobsahuje vyjadrenia, ktoré by nerešpektovali katolícku morálku. Samozrejme, keby som pripravil knihu s teologickým obsahom, tak by som to prehĺbil v oblasti morálky. Toto však nie je teologická príručka, je to príručka pre rodičov a ich deti, ktoré len začínajú objavovať afektivitu a sexualitu. 

Ak poznáte vývoj dieťaťa, tak viete, že dieťa už od útleho detstva má právo poznať pravdu. V týchto knihách je 80 percent venovaných afektom, pocitom. Viete, čo je hlavnou príčinou sexuálneho násilia? Je to neschopnosť človeka riadiť svoje emócie. Všetko násilie sú neriadené emócie.

Čo to môže priniesť deťom v budúcnosti, ak ich naučíme spravovať emócie a ako to súvisí so sexualitou?

Emócia je energia, ktorú prežívajú aj samotné deti. Naučiť ich spravovať emócie, napríklad usmerňovať hnev, alebo žiarlivosť, znamená viesť ich správnym smerom k afektivite a tým aj sexualite. Je to prevencia pred násilím, pred pedofíliou, pred znásilnením či zneužívaním.

Text neobsahuje vyjadrenia, ktoré by nerešpektovali katolícku morálku.

Potrebné je rozšíriť i pohľad na človeka, byť schopný ovládať svoj vlastný hnev znamená byť schopný ovládať aj svoju vlastnú sexualitu. Nie je v tom rozdiel. 

Nestačí zakazovať. Istotne treba vedieť, čo mi škodí, ale keď neponúkneme spôsob, ako emócie usmerňovať, tak sa zastavíme len pri doktríne. Tá je, samozrejme, veľmi dôležitá, ale doktrína bez procesu osvojovania vyznieva veľmi chladne a mladí nejdú za takýmto spôsobom prezentovania náuky. 

Opýtam sa, koľko máte mladých, ktorí sú do hĺbky presvedčení, že panenstvo treba vnímať ako proces, ako vydobytie si niečoho? Že to nie je len zriekanie sa? O zriekaní im už hovoríte roky, ale musia pochopiť, že je to niečo, čo si musia získať. Poznám málo mladých, ktorí sú nadchnutí panenstvom, a pritom ide o obrovskú hodnotu. 

Ježiš sa vtelil, aby bol bližšie k nám, aby sa dotkol našich zranení, aby ich liečil a zároveň nám ponúkol spôsob, ako ich môžeme sami usmerňovať. Takýto zámer majú aj tieto knihy. 

Kritici kníh však tvrdia, že mnohí rodičia nemusia mať dostatočné informácie o tom, čo učí doktrína Cirkvi v týchto veciach, a táto kniha predsa len nedáva celistvé odpovede.

Cieľom kníh nebolo hovoriť príliš o morálke, aj keď morálku možno vycítiť na pozadí. Ak sa budú rodičia riadiť tým, čo hovoria knihy, bez toho, že by si toho boli vedomí, oni nepôjdu proti náuke Cirkvi. 

Kritikom sa zdá napríklad slabý váš výklad potratu.

Hovoríme tam, že potrat je vážny čin, ktorý by sa nemal nikdy vykonávať, pretože vyhasína jeden život. A že by bolo pekné, keby sa spoločnosť rozhodla podporovať život každého tým, že by čo najviac odstraňovala príčiny ťažkostí jednotlivých osôb alebo párov. Toto nie je morálna odpoveď? Stáť pri ženách, ktoré sa rozhodujú pre potrat? Hoci jasne píšeme, že nikdy by sa nemal vykonávať…

Istotne, mohli sme použiť silnejšie slová, ale myslím si, že aj slovenské ženy, ktoré sa rozhodnú pre potrat, čo je veľmi zlé, neraz to nerobia preto, lebo im to je jedno, alebo že by chceli zabiť svoje dieťa, hoci v skutočnosti sa to udeje. Veľa ráz sú úbohé, osamotené. Nestotožňujeme sa s potratom, a je to tam aj napísané, ale zároveň hovoríme, že treba stáť pri ženách, ktoré sa rozhodujú. 

Ďalšia sporné miesto v knihe je podľa kritikov otázka vysvetlenia prezervatívu.

Nemohli sme chlapcom a dievčatám v takej útlej knihe vysvetľovať všetko o prirodzených metódach plánovania rodičovstva. Ale stručne ich vysvetľujeme, zároveň hovoríme o tom, čo je prezervatív, lebo dnes už kondómy nájdete bežne pri pokladni, v reklamách v televízii. 

Kritizujú vás za to, že všetko staviate na jednu úroveň a nedávate morálny výklad.

My robíme len úvod do témy antikoncepcie. Všetko nechávame otvorené, pretože našou úlohou nie je všetko vysvetliť do bodky. Aj preto, že v ôsmich až jedenástich rokoch sa s tým deti stretávajú len na úrovni informácie, ešte to nepotrebujú poznať dopodrobna. Kto iný im vysvetlí základné pojmy, ak nie rodičia? Kniha má príručku určenú rodičom a sú pozvaní, aby sa rozprávali s deťmi o týchto pojmoch.

My sa nepozeráme na deti ako na malých dospelých, ale ako na osoby, ktoré majú právo vedieť informáciu primerane ich veku.

Oproti európskym nariadeniam, ktoré dovolia už malým deťom poznať všetko dopodrobna, by mal byť rešpekt voči tomu, čo sme napísali my. 

Dieťa má právo na pravdivé informácie vhodné jeho veku. My sa nepozeráme na deti ako na malých dospelých, ale ako na osoby, ktoré majú právo vedieť informáciu primerane ich veku. Čítal som kritiky, ktoré prišli zo Slovenska, a verím, že ich ľudia vyjadrili v dobrom úmysle, ale zároveň musím povedať, že nemajú plné poznanie o dieťati. 

Aj vy zistíte, že dieťa po jedenástich rokoch stratí záujem o Cirkev a nebude ho viac zaujímať. U nás sa to už deje bežne, k vám to ešte len príde. Títo mladí si prejdú krízou a nakoniec z Cirkvi odídu úplne. Ešte ste si nemuseli klásť otázku, prečo sa to deje? 

Prečo?

Lebo používame zastaraný spôsob, ktorým predstavujeme kresťanstvo. My máme ponúkať kresťanstvo a pritom vstupovať do vývoja dieťaťa. Nás štýl predstavenia kresťanstva by sa veľmi líšil od toho, ako ho predstavujeme dnes. Toto je antropologická kríza, ktorou si prechádzame.

Nie je správne sa sekularizovať, rovnako sa však mýlime, keď predstavujeme katechizmus vo forme, ako sme to robili kedysi. Takto nám utečú všetky deti. Tak ako hovorí pápež František, musíme si zašpiniť ruky trápeniami našich chlapcov a dievčat a odovzdávať im krásu ich spôsobom myslenia, nie tým naším. Inak nám už nebudú rozumieť. 

Teda kultúrny rozdiel medzi Talianskom a Slovenskom nebude zas až taký príliš veľký.

Úprimne by ma zaujímalo, aké knihy používate, aby ste deťom sprístupnili sexuálnu výchovu. Ak deťom nebudete hovoriť o emóciách, tak ste zločinci. Použil som zámerne toto silné slovo, lebo ak sa dieťa, ktoré má päť rokov, nestretne s knihou, v ktorej sa hovorí o emóciách, ale bude hovoriť len o morálke či biológii, tak je to tvrdá nespravodlivosť voči dieťaťu. Naša kniha, najmä prvý diel, je venovaná emóciám. Emócie sú prvou afektívnou energiou. 

Až 70 percent manželstiev po nejakom čase zakúsi, že manžel alebo aj manželka pocíti príťažlivosť k inej žene alebo mužovi. To sú veci, ktoré sa normálne dejú, nie preto, že by manželstvo krachovalo, že by sa už nemilovali alebo že by boli nemorálni. Ale preto, že naše srdce zakúša emócie. Ak muž či žena nie sú schopní spravovať svoje emócie, hoci sú veriaci a pristupujú k sviatostiam aj každý deň, a hoci poznajú všetky normy a nariadenia Cirkvi, pokiaľ nevedia riadiť svoje emócie, tak upadnú do krízy a rozídu sa. Prečo pre deti, mladých či snúbencov nerobíme kurzy o afektivite? 

Hovoríte teda, že ako katolíci sme často preformovaní v katechizme a chýba nám základná ľudská formácia? 

Áno. Aj talianska cirkev upadla do krízy práve kvôli tomu. Je to epochálna kríza. Pod slovom kríza však nevnímam niečo negatívne. Samotná výchova nespočíva v tom, že zoberiete päťročné dieťa, postavíte ho do kúta a myslíte si, že dosiahnete úspech. Ak nebudeme mať poznanie o psychike dieťaťa, tak budeme robiť veľké chyby. 

Cirkev upadla do krízy, lebo človek upadol do krízy.

Nie je správne sa sekularizovať, rovnako sa však mýlime, keď predstavujeme katechizmus vo forme, ako sme to robili kedysi.

Pápež František je obviňovaný najmä tradicionalistami, pretože sa približuje človeku. Z čoho ho obviňujú? Že je príliš otvorený, že pristupuje bližšie k chudobným, že sa približuje ľuďom, ktorí nežijú morálne usporiadaný život… Znamená to, že pápež všetkým tradičným zatriasol? Nie, on len pochopil človeka, snaží sa pochopiť ľudí. 

Je to teda o štýle prístupu k teológii? 

Keď povieme ľuďom, ako funguje človek, tak šírime kresťanstvo, lebo kto je kresťan? Je to realizovaný človek. Som otvorený všetkým kritikám a aj vám rozumiem, lebo som presvedčený, že ten, kto niekoho kritizuje, tak mu chce dobre. 

Sv. Pavol kritizoval sv. Petra, som tiež presvedčený, že sv. Jakub, ktorý bol tradicionalistom, to myslel veľmi dobre. Oni sa všetci zišli, vedeli sa aj pochytiť, diskutovali. Aj hádka vie byť konštruktívna. Vďaka konštruktívnej kritike napredovala aj Cirkev. 

Povedzme si, kto z nás obsiahol sám celú pravdu? Nikto. Istotne aj my sme sa mohli pomýliť. Aj vaši biskupi sa istotne niekedy pomýlili a je to dobre, že sa človek môže aj mýliť. Dôležité je, aby sme stále udržiavali bratské vzťahy. 

Nech nám však nik nehovorí, že sme zástancami LGBTI ideológie, pretože v týchto knihách nenájdete jedinú vetu, ktorá by bola zástancom tejto ideológie. A zároveň tam nie je jediná veta, ktorá by bola proti učeniu Katolíckej cirkvi. Možno to môžeme niekde vylepšiť, kde sa vám niečo nezdá úplné, teda, ak by bol o to záujem. 

Kritika padla aj na vysvetlenie masturbácie. Vraj vaše vysvetlenie môže deti priamo naviesť na experimentovanie s dotykmi a opäť sa vyčíta, že masturbáciu morálne nehodnotíte.

Myslíte si, že na Slovensku existuje dvanásť-, trinásť-, štrnásťročný chlapec, ktorý by neskúsil masturbáciu? Približne v tomto veku s tým začínajú a robia to mnohí, ak nie všetci. Nehovorím, že je to správne. Treba slobodu chápať ako istý proces osvojovania si slobody. 

Na začiatku je prvá fáza, objav tela. Ako môže dieťa objaviť, že má aj sexuálny rozmer a pohlavnú funkciu? Pretože cíti istú energiu v pohlavnej oblasti, dotýka sa sám seba, potom objaví potešenie. Samozrejme, nie je správne mu povedať, že teraz sa zrútil celý svet. Postupne sa však naučí túto energiu usmerňovať. Samozrejme, tento skutok nie je správny, ale čo je to hriech? Hriech je niečo, čo ešte nie je v plnosti Božieho svetla. 

Určite takmer všetci muži a ženy v manželstve pocítili príťažlivosť voči inej žene alebo mužovi. Ale čo nastúpi potom? Rozum, ktorý vie povedať nie. Lebo rozum usmerňuje inštinkt. Inštinkt nie je ani pekný, ani škaredý, ani dobrý, ani zlý. Inštinkt je energia, ktorá ťa vedie v ústrety potešeniu. 

V akom veku nastupuje inštinkt?

Dievčatá takýto inštinkt môžu pocítiť už okolo deviatich rokov, chlapci okolo jedenástich rokov. Samozrejme, závisí to od individuálneho vývoja. Nedá sa hovoriť o uniformnej vekovej hranici. Druhý diel knihy sme nastavili na vekové rozpätie od ôsmich do jedenástich rokov, pretože v tomto veku už deti zvyknú mať tieto skúsenosti. Nemyslím si, že je zlé, keď sa to dozvie dieťa, aj keď ešte nemá tento inštinkt, lebo sú to veci, ktoré ho čakajú v blízkom čase.

Nakoniec takéto správanie môžu mať aj deti v predškolskom veku… 

V knihe hovoríme, že je to normálne, že táto energia sa dostaví. Asi neexistuje Slovák, ktorý nepocítil potešenie, keď sa dotýkal intímnych partií (smiech). Masturbácia je v počiatku ešte v norme, je prirodzená a robia to takmer všetci. No časom je prirodzené, aby sa vytrácala, pretože sa učíme ovládať inštinkt. 

Samozrejme, keby som pripravoval príručku pre katechétov s morálnymi odporúčaniami, tak budem hovoriť o tom, že je to postupné osvojovanie si tohto postoja, ale určite by som im nehovoril, že sa dopustili smrteľného hriechu, a preto nebudú spasení.

Nech nám nik nehovorí, že sme zástancami LGBTI ideológie, pretože v týchto knihách nenájdete jedinú vetu, ktorá by bola zástancom tejto ideológie.

Napísal by som – postupne začni odznovu a naučíš sa ovládať. Alebo ste možno vy Slováci všetci už svätí (smiech). Všetci chlapci v puberte majú skúsenosť s masturbáciou. Ak nájdete takého, ktorý ju nemá, tak mu nasaďte rovno svätožiaru (úsmev). Istotne je to nesprávne, ale dôležitý je postoj, ako k mladým pristupujeme. 

Mária bola tiež naklonená rovina tak ako Ježiš. Tak ako Ježiš zostupuje k problémom ľudí a preniká k tým, ktorí majú ťažkosti, a aj im povie, že sa mýlia a urobili chybu, a povie im aj to, aby začínali odznovu, aby vytvárali vzťahy s druhými ľuďmi a milovali, aby pretvárali vzťahy. Toto je Cirkev budúcna, inak sa nám nepodarí vyjsť z tejto situácie.

Teda byť bližšie ľuďom?

Ježiš prechádza davom a okolo sú deti. Apoštoli, nevediac nič o deťoch, utišovali deti a vyčítali im ich správanie, lebo stál pred nimi Ježiš, taká osobnosť… V evanjeliu sa však píše, že Ježiš sa pohoršil a povedal apoštolom: „Nechajte maličkých prísť ku mne.“ A ďalej je napísané, že sa k nim sklonil. 

Ježiš poznal človeka, lebo ho sám stvoril. Vedel, že pre deti je normálne robiť hluk, vedel, kým je dieťa. Viete, čo znamená, keď povedal, nechajte ich prísť ku mne? Znamená to, nechajte ich prísť ku mne, ktorý som aj človekom.

Našou úlohou je obraňovať človeka, keď obraňujeme človeka, obraňujeme aj Cirkev. 

A ja, ktorý som aj v ich vnútri, si ich priviniem a budem ich požehnávať. Toto by mal byť postoj všetkých vychovávateľov, rodičov a pedagógov. Vedieť, koho majú pred sebou, poznať dieťa. Sv. Pavol povedal, že Ježiš prišiel, aby naplnil zákon. Ak máš vzťah s Ježišom, zákon nezaniká, ale zákon nadobúda iné svetlo. O to sa snažíme my fokolaríni. 

Hnutiu fokoláre sa zo strany tradicionalistov vyčíta, že dosť nebránime Cirkev, modernisti nám vyčítajú, že sa jasne nepostavíme proti istým neželaným tendenciám v Cirkvi. My hovoríme nie, my sme na kríži. Našou úlohou je obraňovať človeka, keď obraňujeme človeka, obraňujeme aj Cirkev. 

Vašim knihám Láske sa treba učiť sa vyčíta, že začínajú so sexuálnou výchovou príliš skoro, a teda ide o predčasnú sexualizáciu detí. Čo na to hovoríte?  

Ak by ste si prečítali európske smernice k sexuálnej výchove, tak by ste zistili, že tie hovoria o tom, že štvorročné deti majú učiteľky v materskej škole poučiť o týchto veciach a mamičky majú zostať za dverami. A my sme zásadne proti a spísali sme aj naše námietky proti takýmto tendenciám. 

My hovoríme, že so štvorročným dieťaťom má hovoriť o intímnych veciach tela mama a otec a majú pritom používať správne slová a jednoduchý jazyk.

Táto kniha vznikla preto, aby sme predchádzali predčasnej sexualizácii. 

Predčasná sexualizácia je niečo iné a tendencie LGBTI vyzerajú asi tak, že v materských školách by sa nemalo hovoriť o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami, a tu sme my absolútne proti tomu. 

Aj v knihe píšeme, že sexualita je dar, byť mužmi a ženami je dar. O sexuálnej identite píšeme jasne, hoci naši kritici to tam asi nenašli. Nesúhlasíme s predčasnou sexualizáciou. Táto kniha vznikla preto, aby sme predchádzali predčasnej sexualizácii. 

Nie je zlé s deťmi o týchto veciach hovoriť, dôležité je, ako to robíme. Ak to urobíme správne, tak potom dieťa chápe, že sexualita je niečo veľmi pekné, a to je naším zámerom od začiatku až do konca. Nejde o to, aby sme navodili strach a obavy. Hovoríme o inštinktoch, afektoch, emóciách, ktoré sa musíme naučiť ovládať. Všetko pochádza od Boha, aj príťažlivosť, ktorú sa musíme naučiť ovládať. 

Takže kritiky na vaše knihy vás nemrzia? 

Netrpím kvôli kritikám. Mrzelo ma však to, že som nečítal aspoň istú pochvalu, že sme dve tretiny knihy venovali spravovaniu emócií. Pretože toto je budúcnosť. 

Keď muž znásilní ženu, dajú ho v lepšom prípade do väzenia. Takto však znásilnenia nevymiznú. Samozrejme, je potrebné dať ho do väzenia, ale nikdy ste si nekládli otázku, ako to, že toľko mužov znásilňuje ženy? Pretože nedokážu spracovať emóciu, ktorú neboli schopní zvládnuť? 

Potrebné je konať tak, ako hovoril veľký teológ Karl Rahner, že treba vychovávať detstvo. Jedine detstvo zachráni budúcnosť. Môžem vychovávať iba vtedy, keď viem, kto je dieťa. Keď nevstúpime do detstva, násilie zo spoločnosti nevymizne. 

Morálka je plod poznania, teda ak dieťaťu pravidlá vysvetlím správne, tak ich bude prežívať pozitívne a budú ho chrániť. Ak však dieťa nepoznám, bude ich vnímať iba ako ťažobu nad sebou, ktorú sme naňho uvalili my. Mladí musia pocítiť, že morálka je niečo pekné, že im pomáha stávať sa slobodnými mužmi a ženami.