Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. Ako citlivo komunikovať. Ako marketingom dosiahnuť čo najvyššie predaje. Ako rétorikou dosiahnuť to, že publikum bude visieť na každom vašom slove.
Znie vám to povedome? Takto nejako to vyzerá, keď sa človek prechádza v kníhkupectve v sekcii s takzvanými self-help knihami. O tomto žánri som na našom portáli už všeobecnejšie písal, ale dnes by som sa chcel povenovať jednej knihe, ktorá ho takpovediac stavia na hlavu.
Ako dnes hovoriť o Bohu: evanjelizačná antipríručka, tak znie v preklade názov knihy od francúzskeho filozofa Fabricea Hadjadja. Po tomto diele som siahol preto, lebo jeho autor bude headlinerom Bratislavských Hanusových dní 2025 a chcel som zistiť, o koho vlastne ide.
České vydanie od Centra pro studium demokracie a kultury aj zvonku vyzerá ako prístupná self-help kniha – príjemné farby, jednoduchý dizajn, paperbacková väzba. Pôsobilo to ako príjemné čítanie na jedno nedeľné popoludnie.
Mýlil som sa. Šok prišiel už s úvodnými slovami knihy.
„Pochopiteľne, Vaša Eminencia, že dokonale ovládam svoju tému, nie je až taká rozsiahla. Koniec koncov, Boha poznám veľmi dobre (naposledy sme spolu jedli minulú nedeľu) a bez zbytočných rečí vám dnes vysvetlím, ako o ňom hovoriť. Konečne tu máme evanjelizáciu lusknutím prsta! Misie ako hodinky! Prorocké vyučovanie pre samoukov! Odídete odtiaľto s úžasnou príručkou, naučíte sa niektoré techniky kresťanského predaja a apoštolského marketingu!“
Týmito slovami Hadjadj, pôvodne ateista a nihilista, v súčasnosti už konvertita na katolicizmus, začína svoju antipríručku. Pôvodne išlo o prednášku pre Pápežskú radu pre laikov, preto to oslovenie, ktoré bolo v origináli adresované kardinálovi Stanisławovi Ryłkovi.
Boh nie je hrniec, ktorý sa snažíme predať, ani všeliek na naše svetské problémy.
Keďže dokážeme vycítiť iróniu, začína byť zrejmým, že taký priamočiary návod na hromadné obracanie pohanov na kresťanskú vieru asi nedostaneme. Boh totiž vyzerá ako veľmi nevďačný „klient“. Máme ho ohlasovať, a pritom nie je úplne vhodné volať „Pane, Pane“ na verejnosti.
„A čo je horšie, snažíme sa udrieť klinec po hlavičke a on sa nechá pribiť na kríž. O ľudských zdrojoch a riadení nemal ani potuchy. Ale ja som tu nato, aby som napravil nedostatky evanjelia a jeho zakladateľov,“ ubezpečuje nás Hadjadj.
Hadjadjovou úlohou je to, aby sa kresťanská zvesť stala niečím „cool“, „trendy“, „zaujímavým“, „civilným“. Skrátka, aby sa na ohlasovanie evanjelia uplatnili rovnaké techniky, aké sa používajú na predaj čohokoľvek iného.
To predsa musí fungovať. Alebo nie?
Negatívnu odpoveď na túto otázku Hadjadj podopiera siahnutím po poctivej stredovekej metafyzike. Poukazuje na to, že ipsum esse subsistens (bytie samo osebe, čiže Boh) nie je iba jedným zo súcien, síce najvyšším a najlepším, ale rovnakého druhu. To je falošná predstava. V skutočnosti ide o bytie na úplne inej úrovni existencie, bytie dávajúce existenciu všetkému.
V tomto robia ateisti a fundamentalisti v podstate rovnakú chybu. Fundamentalisti majú pocit, že Boh je odpoveďou na všetky otázky, aj svetské. Ako riadiť domáce financie? Pozrieme sa do Starého zákona. Mám psychický problém? Idem na spoveď. Boha pri takomto uvažovaní redukujú na svetskú pomôcku, na najvyššie z rovnakého druhu súcien. Symetrický omyl potom páchajú ateisti, keď napríklad nedokážu pochopiť metafyzické argumenty v prospech existencie Boha, považujúc Boha len za ďalšiu rovnocennú položku v kauzálnom reťazci.
Z tohto vyplýva aj úsudok, že o Bohu nemôžeme rozprávať ako o ďalšom zo všedných súcien. Boh nie je hrniec, ktorý sa snažíme predať, ani všeliek na naše svetské problémy. Keď si uvedomíme nepomer medzi našimi vyjadrovacími schopnosťami a tým, o čom máme v prípade Boha vypovedať, cítime sa až ako klauni.
Je bezpochyby dôležité pochopiť a mať pripravené argumenty v prospech našej viery. Určite je dobré vedieť sa aj pekne prezentovať. Nemôžeme však zabúdať na to, že to nie je pointou. „Komunikácia pre komunikáciu“ nie je kresťanským spôsobom ohlasovania evanjelia.
Najdôležitejšie nie je mať, ale byť.
„Ak začneme nahrádzať hostie trojposchodovými hamburgermi, ak urobíme zo svätej omše veľkolepé fascinujúce predstavenie, ak začneme hovoriť tónom detí sveta a z rádu bratov kazateľov urobíme reklamnú agentúru, čo sa stane? Budeme uchvacovať namiesto toho, aby sme oslobodzovali, hypnotizovať namiesto toho, aby sme prebúdzali. Nezískame bratov, ale klientov, nie vašich synov, ale predplatiteľov,“ píše Hadjadj.
Z vlastnej skúsenosti môžem dosvedčiť, že ak ste človekom, ktorý sa často verejne vyjadruje k svojej viere, nie je možné, aby ste si po prečítaní tejto pasáže nevstúpili do svedomia.
Filozof svoje dielo zakončuje konštatovaním, že na otázku „Ako dnes hovoriť o Bohu?“ neexistuje nejaká jednoznačná teoretická odpoveď, ale odpoveďou má byť každý z nás.
„To najdôležitejšie nie je mať, ale byť. (…) Nie mať poruke slová o Bohu, ale byť si navzájom Božím slovom“ – čiže nasledovať Krista na jeho ceste kríža (a radosti).
Nech sa nám v tom teda darí.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
