- Európska centrálne banka (ECB) vo štvrtok opäť znížila úrokové sadzby o štvrť bodu z 3,5 na 3,25%. Náklady na pôžičky sa tým znížili už tretí raz od júna, píše agentúra SITA.
ECB tak reaguje na slabý hospodársky rast, najmä stagnáciu priemyslu v Európe, ktorý chce týmto podporiť. Inflácia v eurozóne klesla na najnižšiu úroveň za viac ako tri roky a dostala sa pod 2% – cieľovú úroveň ECB.
Vo Frankfurte sa už guvernéri nemohli pozerať na trápenia hutníckych, chemických, či strojárskych podnikov, ale aj automobiliek po celej Európe a rozhýbali sa. Zníženie sadzieb mierne oslabilo aj euro voči doláru, čo tiež podporí export výrobcov z Európy a zdraží dovoz z Číny, Indie či USA.
Vďaka zlacneniu hypoték a investičných úverov to môže pomôcť aj stavebníctvu a samozrejme aj slovenskému štátnemu rozpočtu. Štát totiž zaplatí menej na úrokoch z dlhopisov.
- Vláda SR v utorok schválila rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027. Podľa neho by sa deficit mal postupne znížiť z úrovne 4,7 % HDP v roku 2025 na 3 % HDP v roku 2027, píše agentúra SITA.
Iba rozpočet štátu budúci rok počíta s príjmami 27,6 miliardy a výdavkami 34 miliárd eur. Takmer 13 miliárd eur tvoria dôchodkové dávky vrátane výdavkov na 13. dôchodky. Na zdravotníctvo plánujú dať vyše deväť miliárd eur.
V školstve sa rozpočtuje takmer 6 miliárd eur, o vyše miliardu viac pre zmenu financovania materských škôl, ktorú štát preberie namiesto samospráv. Vláda napriek svojim plánom na masívne prepúšťanie úradníkov plánuje nárast výdavkov na kompenzácie zamestnancov štátu.
Deficit by mal oproti tomuto roku klesnúť, lebo EÚ zatlačila. Či naozaj, ešte nie je isté. O svoje peniaze aj u prezidenta bojujú zdravotníci, hrozí jeho veto schváleného konsolidačného zákona. Stále nie je jasné, koľko pôjde na kompenzáciu cien energií, najmä plynu.
Vláda občanom nedokáže povedať do očí, že vyhrievanie bazénov a sáun už dotovať nebude, a tak sľubuje a zahmlieva do poslednej chvíle. Dá sa čakať, že rozpočet z vlády ešte v parlamente budú rezať a rúbať do krve.
Prečítajte si aj:
- Medziročná miera inflácie dosiahla v septembri 2,9 %. Je to o 0,3 percentuálneho bodu menej ako v auguste. V medzimesačnom porovnaní ceny rástli iba o 0,1 %, píše agentúra SITA. Podľa analytikov bude inflácia klesať ešte aj v októbri a novembri vďaka nižším cenám pohonných hmôt a potravín oproti vlaňajšku.
Začiatkom zimy sa to však môže otočiť, keďže firmy sa budú chystať na vyššie prevádzkové náklady v budúcom roku po zvýšení daní a zavedení novej dane z pohybu na účte. Zvýšiť by sa mali aj ceny energií a bývania pre obyvateľov. Leto prinieslo aj pokračovanie stagnácie priemyslu okrem energetiky a ďalší pokles stavebníctva.
Vývoj inflácie je typický príklad toho, ako pocity v obchode „všetko je drahšie“ často deformujú vnímanie ekonomickej reality. Inflácia naozaj spomaľuje a nezmení to ani legendárna debata o masle alebo rožkoch. Žiaľ, výrazne drahšie sú služby, ale s tým neurobíme nič, keď chceme dopriať vyššie príjmy aj remeselníkom.
- Premiér Robert Fico sa v stredu pri príležitosti Medzinárodného dňa chleba stretol s pekármi a pokúsil sa upiecť vianočku. Cena štandardného konzumného chleba by sa mala podľa neho vďaka poklesu dane z pridanej hodnoty (DPH) od januára budúceho roka znížiť, píše portál aktuality.sk. Tie sa v súčasnosti pohybujú na úrovni od 1,6 eura za kilogram.
„Viem, že je veľa argumentov zo strany obchodníkov, že cena sa tvorí inak, ja si však myslím, že ak pri 23-percentnej DPH má ísť všetko hore, tak pri päťpercentnej DPH na potraviny by to malo ísť dole,“ povedal Fico. Nevylúčil, že v rámci pozmeňovacích návrhov by sa do zoznamu potravín s nízkou sadzbou DPH mohli dostať aj vajcia či potraviny pre celiatikov.
Škoda, že si premiér vybral na exkurziu do pekárne práve firmu Penam českého expremiéra a svojho politického spojenca Andreja Babiša. Práve táto firma z holdingu Agrofert totiž dlhuje Slovensku 21 miliónov na pokute od Protimonopolného úradu. Dostala ju za to, že bez jeho vedomia kúpila pekárne v Žiline a práve Bratislave, kde Fico v stredu krútil vianočky.
A s tým lacnejším chlebom to tiež nebude také jednoduché. Pán premiér zabudol, koľko nových daní pred pár týždňami v parlamente presadil. Takže keď sa zníži DPH na chleba, bohato ju vynahradí nová daň z finančných transakcií, vyššia daň pre firmy, či vyššie príplatky pekárov za nočnú prácu. Matematika nepustí a 2+2 nikdy nebude 3.
Prečítajte si aj:
- Trestné stíhanie guvernéra Národnej banky Slovenska a bývalého ministra financií Ficovej vlády Petra Kažimíra sudca nezastavil. Prokurátor navrhuje v kauze podplácania nepodmienečný trest odňatia slobody a tiež zákaz výkonu verejnej funkcie aspoň na päť rokov.
Kažimír je obžalovaný z toho, že bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu na prelome rokov 2017 až 2018 ako minister financií poskytol úplatok 48-tisíc eur za zabezpečenie nadmerných odpočtov DPH pre viaceré spoločnosti, píše agentúra SITA.
Počas súdneho procesu vyšlo najavo, že firma Merey de Taude, ktorú spoluvlastní partnerka guvernéra Katarína Korecká, kúpila pred desiatimi rokmi lukratívnu vilu s pozemkami v dedinke Vence na juhu Francúzska zhruba 10 kilometrov od známeho turistického mesta Nice na Azúrovom pobreží Stredozemného mora.
Tesne pred kúpou firma dostala na účet 1,5 milióna eur od cyperskej schránkovej firmy Tyree Trading Limited, za ktorou sa vynára Kažimírovo meno. Zrušená bola v roku 2018. Do svojho zániku sa stihla podieľať aj na štátnej zákazke za tri milióny eur za prenájom budovy pre ministerstvo vnútra vedené Robertom Kaliňákom, píše Denník N.
Za cyperskú firmu vystupoval Kažimírov blízky priateľ Roman Fečík, ktorý mu počas ministrovania viackrát posielal veľké sumy peňazí zo svojej firmy Z8 Capital Partners – spolu vyše dva milióny eur. Že išlo o náhody, ktoré s majetkom, k akému sa guvernér nemohol dostať poctivou cestou nesúvisia, už azda môžu veriť iba veľmi naivní ľudia.
Ilustračné foto – Peter Kremský, graf – Štatistický úrad SR