Aj za krátkych 20 rokov sa značku Made in Czechoslovakia podarilo pozdvihnúť na svetovú úroveň. Najviac nás preslávili produkty zlínskej firmy Baťa. Makroekonomicky sa prvá republika podľa rozličných databáz dostala medzi 10. až 20. miesto rebríčka priemyselne najvyspelejších štátov sveta.
Novovzniknuté Československo bolo zasadené do náročného obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. Uprostred najlepšieho ho zabrzdila veľká hospodárska kríza. Napriek tomu preukázalo, že po rozpade monarchie dokáže ekonomicky nielen prežiť, ale byť aj príkladom pre mnohých vo svete.
Náročný úvod po konci cisárstva
Úvod do budovania prvorepublikovej ekonomiky nebol jednoduchý. Československo čakala po skončení vojny transformácia zbrojárskej výroby na civilnú. Rozpadom Rakúsko-Uhorska aj miestni výrobcovia ďalšieho tovaru razom prišli o veľký trh.
Štáty vznikajúce na pôdoryse monarchie totiž zaviedli na vzájomný obchod clá, ako bolo vtedy bežné. Firmy museli presúvať sídla podnikov do nového Československa, išlo o tzv. nostrifikáciu.
Pod taktovkou ministra financií Aloisa Rašína zaviedol nový štát v roku 1920 korunu ako pevnú menu, čím sa Československo vyhlo hyperinflácii. Štvrtinu okolkovaného rakúsko-uhorského obeživa stiahlo Československo už v roku 1919 z obehu formou nútenej pôžičky. Inflácia vtedy krajiny stredoeurópskeho regiónu zachvacovala vo veľkom rozsahu.
Rakúsky priemysel ostal v Čechách
Československá republika vstúpila do rokov svojej samostatnej existencie ako štát s veľmi rôznorodou skladbou hospodárstva a odlišnou životnou úrovňou, píše v analýze pod názvom “Československá ekonomika v letech 1918-1938” uznávaný ekonóm Dušan Šrámek.
Československo zdedilo po monarchii 70 % jej priemyslu, ktorý bol hlavne v Čechách a na Morave. Hoci jeho technická úroveň zaostávala za susedným Nemeckom, predstavoval solídny základ exportu a zdroj sily celého štátu, dopĺňa Josef Pravec v týždenníku Ekonóm.
Priemysel v prvom desaťročí rýchlo rástol a do roku 1929, keď bol na vrchole svojej prosperity, v porovnaní s rokom 1913 zvýšil svoju výkonnosť takmer o tri štvrtiny. V susednom Rakúsku to bol v rovnakom období rast len o 18 %.
Jediný zdroj, ktorý uvádza, že medzivojnové Československo patrilo medzi desať najrozvinutejších krajín sveta, je atlas vydaný v roku 1927 vo Viedni, upozorňuje česká historička Antonie Doležalová. V ňom je krajina v roku 1924 na desiatom mieste v štatistike národného dôchodku na hlavu. V databáze Univerzity v holandskom Groningene sa pre ČSR v medzivojnovom období uvádza ako najlepší výsledok 19. pozícia.
Ťahúňom bolo Česko
Na české krajiny pripadala viac ako polovica priemyselných a obchodných podnikov bývalého Rakúska a takmer šesťdesiat percent všetkých osôb v nich zamestnaných. Rozhodujúce bola vtedy lokalizácia nerastných surovín.
Hlavne vďaka bohatým zásobám hnedého a čierneho uhlia sa hospodársky rast v českých krajinách v posledných rokoch pred vojnou zrýchlil viac ako v iných častiach Rakúska. Treba napríklad pripomenúť, že z uhlia sa vyrábal aj benzín, len vďaka uhliu mohli vyrábať huty a strojárske podniky.
Spojenie viacerých častí bývalej monarchie (Česko, Slovensko a Podkarpatská Rus) do jedného štátneho útvaru tak predznamenalo istú špecializáciu týchto častí. V medzivojnovom období boli české krajiny ťahúňmi priemyselnej produkcie. Východné časti republiky boli orientované poľnohospodársky.
Slovensko potom toto priemyselné zaostávanie za Českom dobiehalo výstavbou obrovských komplexov v čase socializmu. Preto je spomienkový optimizmus na obdobie po II. svetovej vojne tak silný.
Rast prvorepublikovej ekonomiky obmedzoval neskorší nástup kapitalizmu v našich zemepisných šírkach v porovnaní so západoeurópskymi krajinami. Pre štát bol dôležitý aj nový medzinárodný poriadok vytvorený po prvej svetovej vojne.
Ako upozorňuje Dušan Šrámek, okrem dominantného Nemecka, ktoré bolo samozrejme na strane porazených, boli všetky ostatné susedné štáty vlastne hospodársky zaostalé.
Reformy a rozbeh v 20-tych rokoch
Reformné opatrenia, postupné upokojovanie zahraničnopolitickej situácie, zvyšujúci sa export… to všetko prinieslo nevídaný rozmach ekonomiky.
“Nielen súkromný sektor, ale aj štát a obce si mohli dovoliť rozsiahlu investičnú výstavbu. Jej pamiatkami sú dodnes napríklad Hradec Králové alebo Zlín, ale aj množstvo významných stavieb v ďalších mestách vrátane typických Baťových obchodov,” píše Šrámek.
Československo štruktúrou svojho hospodárstva a produktivitou nemohlo tak rýchlo súťažiť s USA, či s inými krajinami západnej Európy. Kapitalizmus sa tam zakoreňoval oveľa dlhšie.
No podľa Šrámka mu “desiate miesto v rebríčku najsilnejších ekonomík sveta spolu so stabilnou menou dávali ďalšiu nádej do budúcnosti”. Desiate výročie republiky sa preto nieslo v znamení hrdosti.
V polčase existencie republiky priemyselná výroba prekonala najvyššiu predvojnovú úroveň o viac ako štvrtinu a aj agrárna výroba bola vyššia ako predvojnová.
V niektorých odvetviach, najmä v obuvníctve a zbrojárskej výrobe, nemala republika vo svete konkurenciu. Platy a životná úroveň všetkých občanov rástli, pripomína Šrámek.
Kultové značky
Podľa viacerých historikov prvorepublikové vlády presadzovali racionálnu hospodársku politiku. Tým vedeli flexibilne reagovať na vývoj v okolitých štátoch a vo svete. Nový štát profitoval aj z toho, že bol súčasťou tábora víťazných mocností z prvej svetovej vojny.
Vtedy vyrástli značky ako Avia, výrobca leteckých motorov, či známa Tatra. Plzenské Škodove závody, ktoré mali hlbokú históriu zbrojovky sa spojili s mladoboleslavskou automobilkou Laurin & Klement. Vznikol civilný strojársky podnik ČKD, silnou firmou bola Zbrojovka Brno. Za podstatnou časťou investičných aktivít vtedy stála Živnostenská banka.
Suverénne najinovatívnejším domácim podnikom bola vtedy a aj doteraz známa obuvnícka továreň v Zlíne. Ako uvádza Josef Pravec, Tomáš Baťa zaviedol organizáciu podľa amerických vzorov a začal s veľkovýrobou.
Znížil ceny a dorazil domácu konkurenciu. Mohol si potom dovoliť skrátiť prácu na päťdňový pracovný týždeň a vyplácať vyššie mzdy. Tie v roku 1937 dosiahli 39 korún na deň, pričom celoštátny priemer bol 27 korún.
Porovnanie s Rakúskom, či Fínskom
Rakúsko bolo prvým štátom západného sveta, kam väčšina obyvateľov zo Slovenska po páde železnej opony vykročila. Vtedy sa často s nostalgiou hovorilo, že keby nebolo nepodareného 40-ročného socialistického experimentu, mohli sme sa mať lepšie ako v Rakúsku.
V analýze “Socializmus: realita namiesto mýtov” sa skupina slovenských ekonómov okolo Petra Gondu venuje aj hodnoteniu ekonomiky prvej republiky. “Ekonomická úroveň Československa bola v dvadsiatych rokoch 20. storočia mierne nižšia a v tridsiatych rokoch počas Veľkej hospodárskej krízy takmer identická ako v Rakúsku.
Podľa HDP na obyvateľa, meraného cez databázy Maddison Project z roku 2018 totiž Československo dosahovalo v dvadsiatych rokoch v priemere necelých 84 % a v tridsiatych rokoch 20. storočia takmer 94 % ekonomickej úrovne Rakúska,” píšu Peter Gonda, Radovan Potočár a Peter Krištofóry v kapitole “Ekonomické zaostávanie za západom.”
Pred II. svetovou vojnou mala Masarykova republika podobnú ekonomickú úroveň ako Fínsko, Taliansko, či Španielsko. V ukazovateli HDP na obyvateľa Československo s prehľadom udržiavalo ekonomické tempo s týmito krajinami.
Po II. svetovej vojne Československo úrovňou HDP na obyvateľa dobehlo predtým výkonnejšie Nemecko, zdecimované vojnou a predbehlo tiež Rakúsko.
Prosperitu zastavila hospodárska kríza
Hospodárska kríza v 30-tých rokoch všetko zmenila. Československo sa spolu s USA, Francúzskom a Nemeckom zaradilo medzi krajiny, ktoré Veľká hospodárska kríza so všetkými jej dôsledkami zasiahla najviac.
Priemyselná výroba zaznamenal 40-percentný medziročný pokles. K prehĺbeniu krízy prispela okrem iného výrazná orientácia na export. Susedné krajiny reagovali prudkým zvýšením dovozných ciel.
Ekonomika sa vrátila o viac ako desaťročie späť a v niektorých ukazovateľoch nedosiahla do zániku republiky ani predvojnovú úroveň, uvádza Šrámek. Na scénu prišli vlády s výraznými regulačnými zásahmi.
Dvojnásobná devalvácia koruny, obilný monopol, štátna podpora exportu, rozšírenie systému verejných prác a ďalšie vládne opatrenia zasadili hospodárskemu liberalizmu ďalšie rany.
Zo známych firiem nebola globálnou hospodárskou krízou výrazne ovplyvnená spoločnosť Baťa. Josef Pravec píše, že to bolo práve naopak, urýchlilo to jej expanziu do zahraničia. Tomášov nevlastný brat Jan Antonín, ktorý prevzal podnik po tragickej smrti zakladateľa, vybudoval v zahraničí množstvo pobočiek a závodov. Tesne pred vojnou zamestnával v Československu 42 000 ľudí a v zahraničí ďalších 23 000.
Rozpad štátu a rozbitie trhovej ekonomiky
Hospodárska kríza tvrdo zasiahla ľahký priemysel – textilné, keramické a sklárske továrne – sústredený v nemeckom pohraničí. Pred krízou si tento priemysel na čas vydobyl pozíciu svetového lídra, vyvážal 40 až 50 percent svojej produkcie.
Kríza potom v niektorých pohraničných okresoch vygenerovala až 70 percentnú nezamestnanosť. To bol tiež jeden z faktorov, ktorý priniesol, že sa nemecká menšina priklonila k nacizmu.
Bodkou pre prvú republiku a jej nádejnú trhovú ekonomiku bol nástup Hitlera v Nemecku, Mníchovská dohoda, vznik Slovenského štátu a rozbitie Československa. Vývoj po druhej svetovej vojne dal príbehu prvej republiky opäť zažiariť len na chvíľu.
Pochovalo ho odmietnutie Marshallovho plánu, zoštátnenie priemyslu v roku 1948, kolektivizácia v 50-tych rokoch a nástup plánovanej ekonomiky podľa sovietskeho vzoru.
Ilustračné foto – SITA