Chcem dýchať z plných pľúc, idem voliť (komentár)

Za Považskou Bystrickou som sa zas kochal na novej železničnej trati. Aj na toto nám dal peniaze Brusel. Pred Žilinou som zamával diaľnici D3, ktorá sa odďaľovala od déjednotky. Na nej by mal byť o pár mesiacov hotový tunel Višňové. Druhý najvyťaženejší cestný úsek u nás po bratislavskom Prístavnom moste. Tunel budeme mať vďaka eurofondom.

Miliardy z Bruselu (nie z Moskvy)

Takto by som mohol ísť po celom Slovensku a zistil by som, že na 80 % všetkého (opravené školy, škôlky, nemocnice, úrady, nové počítače a iné zariadenia do škôl), čo sa za posedných 20 rokov z verejných financií postavilo, nám dala peniaze Európska únia. Ľudia z Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Dánska, Rakúska či Fínska si totiž to povedali, že je správne pomáhať tým, ktorí sú chudobnejší a zaostalejší. Hovorí sa tomu solidarita. Solidarita krajín Európskej únie, nie Ruska.

Toto nie sú jediné benefity, ktoré nám z členstva v únii plynú. Cez hranice prechádzame ako po masle. Bez stresov z víz a zamieňania peňazí môžeme cestovať prakticky po celej Európe. Stovky tisíc našich spoluobčanov si privyrábajú vo vyspelejších štátoch únie, napríklad v Nemecku, kde sa dá zarobiť oveľa viac. Mnoho študentov sa pri stále klesajúcej kvalite nášho školstvá vyberá študovať do zahraničia, najmä do štátov únie. Ak sú šikovní, bez problémov sa tam dostanú. Nik ich odtiaľ nevyháňa.

Trochu z iného súdka

Neviem ako vy, ale ja mám už 50 rokov a na vlastnej skúsenosti som neokúsil, čo sú to hrôzy vojny. Od 2. svetovej vojny uplynulo už takmer 80 rokov. S výnimkou dvoch lokálnych konfliktov – vojny v Juhoslávii a na Ukrajine je počas tohto obdobia v celej Európe mier. Vďaka tomu, že vznikla a funguje Európska únia. Za mier v Európe rovnako vďačíme aj Severoatlantickej aliancii NATO.

V Juhoslávii vojnu rozpútali komunisti alebo ich pohrobkovia, na Ukrajine kovaný komunista, sovietsky špión a muž bez úcty k životu ruský prezident Putin s jeho okupantskou armádou. A nie „tí z Bruselu“, na ktorých útočí premiér Robert Fico, nový prezident Peter Pellegrini a ľudia z ich kolektívu. Nepravdy, ktoré šíria o tých, ktorý nám zabezpečili mier, slobodu a životnú úroveň, akú sme tu nemali nikdy predtým, mätú celú spoločnosť. Ženú nás k rozdeleniu, neúcte voči človeku s iným názorom, k tomu, aby sme neboli zhovievaví a solidárni k slabým, chorým, trpiacim a tým, ktorí majú iný názor ako my. Ženú nás do ekonomického úpadku, neslobody a neúcty k ľudskému životu.

Iste, západná Európa má aj svoje nedostatky. Teórie desiatok nových pohlaví alebo stúpajúca obľúbenosť k obludnej marxistickej ideológii v niektorých kruhoch. To je však úloha nás „Východniarov“, aby sme im vysvetlili, aké je všetko, čo zaváňa Marxom, zhubné, deštruktívne a nebezpečné.

Príbeh dvoch pľúc

Parafrázujúc slová pápeža a svätca Jána Pavla II., Európa potrebuje obe pľúca. Aj to východné, aj to západné, aby mohla dýchať, žiť a rozvíjať sa. Európska únia je naša druhá vlasť, potrebuje obnovu a obrodu. Na prospech všetkých nás. Potrebuje sa vrátiť k tomu, na čom vznikla. Jej korene sú kresťanské, založené na jednote, spoločenstve, dialógu, úcte k druhému, na rozvoji, vzdelávaní, na neustálej túžbe po lepšom a kvalitnejšom živote.

Máme dosť dôvodov, aby sme dnes nezostali doma a v eurovoľbách išli voliť. Európa nás potrebuje, rovnako ako my potrebujeme Európu. Dnes oveľa viac ako kedykoľvek predtým.