Dávať a prijímať dary patrí k životu. Obdarovávajú sa príbuzní, kamaráti, susedia, kolegovia.
Keď sa narodí dieťa, dostáva žena od manžela šperk, kvetiny, od príbuzných dary pre seba ako šestonedieľku i dary pre dieťa. Pri svadbe dostávajú mladomanželia nákladné dary od svadobčanov. S darmi – s kvetinami a vencami od pozostalých – odchádzajú aj ľudia z tohto sveta.
Moderná doba počet príležitostí, pri ktorých sa obdarováva, ešte zvyšuje. Sú to udalosti ako ukončenie štúdia, odchod do dôchodku, strieborné, zlaté svadby. Darčeky pri príležitosti narodenín či menín. Pre deti sú darmi aj odmeny za vysvedčenie, na Medzinárodný deň detí, na Mikuláša. Nehovoriac o tom, že na darčeky sa tešíme všetci na Vianoce.
Spolu s darovanou hodnotou prechádza časť darcovej bytosti na obdarovaného.
Dar je jedným z najdôležitejších spôsobov a prostriedkov nadväzovania, udržiavania a upevňovania stykov medzi ľuďmi. Ak nahliadneme do histórie, zisťujeme, že dary posilňovali spoločenské kontakty. Verilo sa, že spolu s darovanou hodnotou prechádza časť darcovej bytosti na obdarovaného. Kto mi dáva, učí ma dávať, dar za dar, slovo za slovo.
Kedysi bolo považované za dar aj slovo – koleda, lebo jej pôvodným zmyslom a podstatou bolo priniesť šťastie a blaho v hospodárskom i rodinnom živote. Obrad koledovania bol taký akt, kde sa tvárou v tvár vytvoril priamy kontakt. Veľmi spontánne hovorili koledníci rýmovaný text, pomohli si spevom, zvonením, hrkaním, klepotaním.
Magický význam koledy spočíval v prianí dobrej úrody pre hospodára, v prianí všetkého dobrého, zdravia, požehnania a hojnosti. Za koledu dostal koledník dar, veď si i požiadal „koledičku na ručičku abi ste nam daľi“. Koledy súviseli nielen s vianočným obdobím. I na fašiangy obchádzali koledníci obec, aby si tancom a spevom čosi zarobili: Pod šable, pod šable, môj milý pane, dajte nám kus slaniny ako dve dlane!
Čo nám pre dnešok z koledy ostalo? Aspoň to nevyhnutné šťastie, radostnú zvesť si poprajme, milí čitatelia.