Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Napriek tomu, že sa nezhodujeme v otázke, či je Slovensko na ceste k autoritarizmu, či v otázke vplyvu populizmu na úpadok demokracie, nachádzame aj obšírny súbor konsenzuálnych komentárov. Zhodujeme sa napríklad na tom, že zdravá demokracia musí umožňovať dôstojný život pre všetkých občanov, chrániť ľudské práva a nesťažovať život aktívnym občanom.
Ako teda predísť zhoršeniu stavu demokracie na Slovensku? Ako tvoriť spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať dôstojný život pre všetkých občanov, nepotláčať ľudské práva či komplikovať život občianskej spoločnosti?
Zapojte sa do pokračovania diskusie a nájdime spoločné riešenia. V stávke je „len“ osud našej demokracie.
Hlasujte aspoň za sedem komentárov a uvidíte, ktorá názorová skupina je vám bližšia.
V čase písania priebežných výsledkov (piatok 16. 6.) nám metodický automat vykreslil až štyri názorové skupiny (A, B, C, D). Vplyv na to môže mať relatívne nižší počet účastníkov (181 hlasujúcich) a tiež to, že téma pokrýva viaceré oblasti, ktoré majú svoje špecifické názorové štiepenia. Ide najmä o otázku vnímania súčasného stavu demokracie, toho, či sme na ceste k autoritarizmu, či vnímania populizmu ako hrozby demokracie. V tomto kontexte majú na jednej strane k sebe bližšie skupiny A a C, na strane druhej B a D.
Členovia skupín A a C si myslia, že Slovensko je na ceste k autoritarizmu. Medzi hlavné hrozby zaraďujú populizmus, narastajúcu podporu tvrdej ruky silného lídra či nedostatočnú ochranu ľudských práv (ako napr. LGBTI + komunity).
Postoje skupín A a C sa však líšia v rôznom posudzovaní aktuálneho stavu našej demokracie. Zatiaľ čo skupina A sa väčšinovo stotožňuje s tým, že „demokracia na Slovensku je na tom v rámci normy ‚Not great not terrible‘“, skupina C je viac presvedčená, že „naša demokracia je chorá“. Takmer polovica (46 %) skupiny A deklarovala, že vysoká škola jej v tomto otvorila oči. Pri skupine C to bolo len 28 %.
Členovia skupín B a D majú špecifickejšie názory než predošlá dvojička skupín. Spoločne sú väčšinovo presvedčení, že naša demokracia je chorá a populizmus je len nástroj (viac záleží na hodnotách, ktoré sa ním presadzujú). Negatívnejšie vnímajú činnosť médií a mimovládnych organizácií. Tretina účastníkov v týchto skupinách si myslí, že našu demokraciu „vylieči vláda tvrdej ruky silného lídra“.
Tieto skupiny sa napriek tomu líšia v názore, či je Slovensko na ceste k autoritarizmu (skupina B súhlasí, D nesúhlasí), či je populizmus hrozbou (skupina D nesúhlasí), či „nedôvera v súdnictvo je spôsobená najmä korupčnými škandálmi“ (skupina B súhlasí). Viac ako polovica (69 %, resp. 59 %) členov týchto skupín je presvedčená, že „za socializmu sa mi žilo lepšie“.
Názorová vyhranenosť s vhodným prístupom nemusí byť prekážkou nachádzania zhody. A tej sa v diskusii našlo mnoho. Zhodujeme sa na tom, že problémom je korupcia, ekonomická nestabilita, nedôvera v demokraciu a z nej prameniaca nechuť občanov zapájať sa do demokratických procesov.
Rozširovanie korupcie v demokratických inštitúciách a ich častá netransparentnosť ústi do straty dôvery občanov. Dané sa potvrdzuje aj v aktuálnej debate.
Korupciu a zneužívanie moci identifikuje drvivá väčšina diskutujúcich ako faktor, ktorý eroduje demokraciu. Problémy vnímame aj v (ne)vyvodzovaní zodpovednosti za korupčné správanie a reakcie politických aktérov na jej vyšetrovanie. Diskutujúci nevnímajú postihovanie korupcie ako dostatočné a veria, že „pokým nerozhodne súd, politici by nemali spochybňovať vyšetrovanie korupcie“.
Ako ďalšie možné ohrozenie demokracie vnímame chudobu, resp. ekonomickú nestabilitu a netransparentnosť demokratických procesov.
Akú liečbu potrebuje demokracia na Slovensku? A kto ju vylieči? Občianska spoločnosť? Inštitúcie? Alebo sa toho musí chopiť každý z nás a stať sa aktívnym občanom?
Napriek nejasnostiam, či skutočne stojíme na prahu autoritarizmu, takmer 70 % diskutujúcich nesúhlasí, že „demokraciu vylieči vláda tvrdej ruky silného lídra“. Naopak, pomerne silná zhoda je na tvrdení, že v „demokracii je nevyhnutná deľba moci. Monopol jednej strany je neprípustný“.
V kontexte blížiacich sa volieb vnímame pozitívne, ak je „politik nekonfliktný a nevezie sa na politike hnevu a nerozdáva ‚podpásovky‘“.
Napriek tomu, že skupiny B a D sa stavajú skeptickejšie k postaveniu mimovládnych organizácií, nachádzame jednoznačnú zhodu v tom, že „občania by mali mať možnosť byť aktívni v demokracii, združovať sa a spoločne hľadať riešenia“ či na tom, že „štát by nemal potlačiť a sťažiť činnosť občianskej spoločnosti“.
Konsenzus existuje. A so správnym prístupom je na dosah. Dokážeme nájsť ďalšie riešenia problému, ktorý sa týka nás všetkých? Ako predísť scenáru postupného nástupu totality z podhubia malátnej demokracie? Skutočne je vhodným riešením koncentrácia moci v tvrdej ruke silného lídra?
DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií sú na demdis.sk.
Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami.
Viac o metodike si prečítate tu. Live report z diskusie môžete sledovať tu.
Diskusia je otvorená do 23. 6. 2023.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
