Školský rok sa dá začať inak – a hoci už máme druhý týždeň vyučovania, ešte to stíhate.
Keď sa do školy nechce
Zvuk budíka nie je nikdy taký nechutný, ako v septembrových dňoch. Dlhé rána a nekonečné večery skončili, je nutné naskočiť na systém povinností aj pre deti. Ako to urobiť, aby ste ráno nevideli ofučané tváre, neťahali deti z postele žeriavom a nepočúvali kvílenie a mrnčanie?
Hoci to vyzerá ako údel rodičov, nie je nutné zažívať doma každý september casting do filmu „O vzbúrencoch na mori“. Skúste nabudúce ešte pred začiatkom školy týchto päť jednoduchých krokov. Nič však nepokazíte, ak s nimi začnete až v septembri – platí však, že čím skôr, tým lepšie.
- Odľahčiť obavy
Je jasné, že prichádzajú zmeny – tí starší už vedia, čo ich zhruba čaká, ale prváci nepotrebujú ísť do školy s príliš veľkými očami. V deťoch sa miešajú obavy aj očakávania, a je dobré ich zdravo odfiltrovať, aby sme školský rok doma začali pozitívne nastavení.
Mgr. Miriam Němcová, PCC, profesionálna koučka z LOGOS Academy, odporúča rodičom dopriať deťom čas prechodu a nastaviť ich pozitívne na čas vyučovania. Podľa jej slov je prirodzené, že sa deti na niečo tešia a z niečoho iného majú obavy.
Dobrý rodič bude s nimi o všetkom, čo v sebe nosia, hovoriť a hľadať kľúč na zmiernenie obáv. Alebo aspoň spôsob na ľahšie zvládanie náročných výziev.
Miriam Nemcová veľmi odporúča aj akúsi rekapituláciu času prázdnin. Je to príležitosť pre sprítomnenie, sebauvedomenie a rast. Nejde tu ani tak o faktografickú rekapituláciu: „bol si u babičky, potom v tábore“ – hoci aj tá môže byť milá. Dôležité je však poohliadnutie, ktoré ide hlbšie:
- Kde si sa cítil najlepšie? Čím to je?
- Čo Ti tento čas dal?
- Čím boli tieto prázdniny pre Teba výnimočné?
- Čo si sa naučil také, čo si predtým nevedel?
- Za čo by si sa naozaj pochválil?
- Čo by si na rok urobil inak? Ako by to bolo lepšie? Čo Ti v tom pomôže?
2. Dať reálne výzvy (challenge)
Od poslednej otázky koučky sa dostávame k výzvam. Tie nemusia byť len na sociálnych sieťach, výborne nám poslúžia aj v procese nastavenia sa na nový školský rok. Deti, a to aj tínedžeri, výzvy milujú. O to viac, ak sa im dobre odkomunikujú a ponúknu ako proces rastu a napredovania.
Ešte viac pomôže, ak sa do výzvy zapoja aj rodičia. Stačí na to jeden večer – vtedy si pri príjemnej debate môžeme spolu pomenovať všetky svoje resty, nedotiahnuté sľuby, či „hory Mohamedove“ v podobe nechuti k matematike, cvičeniu či jazykom.
Dôležité je, aby si každý sám pomenoval svoju osobnú „výzvu č. 1“ – teda to, kde ho najviac tlačí topánka. Ostatní by mu mali pomôcť byť pravdivým, no zároveň mu poskytnúť prijatie a podporu.
Spísané výzvy priradené k menám je fajn zavesiť na viditeľné miesto v dome s presným cieľovým termínom splnenia: 30. jún budúci rok.
Výborné je mať k svojej výzve aj „mentora“ – teda ak niekto naozaj zlyháva v matematike a doma je v nej niekto skvelý, automaticky si toto meno pripíše do svojho riadku. Po celý rok má byť k dispozícii na pomoc, ak o to druhý požiada.
Zároveň by sa mal mentor zaujímať, ako môže svojmu bojovníkovi s výzvou pomôcť, podporovať ho, byť mu blízko, ak treba, hecovať či zdvihnúť sebavedomie. Je to vlastne dva v jednom: budovanie vzťahu aj rast v konkrétnej oblasti. A to sa nemôže pustiť z ruky!
3. Motivovať
Ak je výzva, musí byť aj cieľová odmena, motivácia. Tu platí – koľko rodičov, toľko postupov. Sú rodičia, ktorí motivujú deti výškou prémie v eurách za hodnotu každej známky. Podľa znalosti svojho potomka sa môžu rozhodnúť, či ohodnotia aj trojku, určite však nie horšiu známku.
Pre základné školy, keď deti ešte nebrigádujú, je to celkom fajn motivácia. Určite však nemá ísť o horibilné sumy. Bežne sa každá jednotka hodnotí sumou 2 eurá, dvojka polovičnou sumou.
Motiváciou však môže byť aj spoločný výlet na obľúbené miesto. Stačí mať cieľovú pokladničku, kde môže rodič sporiť peniaze za dobrý prospech v predmete výzvy. Rovnako to môže byť zakúpenie drahšej veci, vybratie miesta rodinnej dovolenky alebo žolíky na úľavu z domácich prác.
Tu je priestor na kreativitu rodičov obrovský – už len preto, že si každé svoje dieťa dobre poznajú a vedia odhaliť, čo a kedy je preň dobré.
4. Nastaviť režim
Najťažšie zo všetkého je nastaviť režim na začiatku nového školského roku. To chvíľu trvá, kým dieťa pozná svoj rozvrh nielen v škole, ale aj v mimoškolských aktivitách. Do konca septembra však už je vždy všetko jasné.
Čo treba teda urobiť? Šikovná mama si jeden deň (aj v sobotu) spíše všetky domáce povinnosti, ktoré treba v rodine urobiť. Tie dá v rámci rodinnej porady do pléna a podľa počtu členov domácnosti si má každý právo vybrať minimálne tri veci, ktoré bude dôsledne spravovať.
Ide o bežné veci od vynášania separovaného odpadu, umývania riadu (či nakladania a vykladania umývačky), triedenia a nakladania do práčky a sušičky, po zametanie, drobný nákup, umývanie topánok… Deti školského veku zvládnu všetky takéto veci – aj keď určite príde vlna frfľania, že to nikto u nich v triede nerobí.
Nevzdávajte sa však! Práve takto deti učíte byť v domácnosti nielen užívateľmi, ale partnermi a dobre ich pripravíte na život. Všetky rozdelené povinnosti je dobré spísať do tabuľky a vyvesiť ju na dobre viditeľné miesto. Tak nik nemôže „zabudnúť“, zároveň každý môže skontrolovať skutočný stav.
Platí aj to, že kým nie sú hotové povinnosti bežného dňa, nie je právo na zábavu pri mobile/počítači. Rovnako treba dohliadať na kvalitu vykonanej práce a trvať na náprave, ak trebárs vysávanie či zametanie bolo urobené „letecky“.
Pre mladšie deti je fajn urobiť aj časový harmonogram podľa hodín dňa, aby si vedeli lepšie ustriehnuť, čo kedy zvládnuť. Starší od cca ôsmeho ročníka by si už tento „time manažment“ mali robiť sami. Pre rodičov je náročné aj byť dôslední vo vykonávaní zodpovednosti – ak nie sú urobené povinnosti a dieťa si lebedí nad hrou v mobile, treba zasiahnuť.
5. Byť zázemím
Nielen v rozprávkach či filmoch „není každý den posvícení“. Týka sa to tak školských úspechov či pádov, ako aj vzťahov s kamarátmi, spolužiakmi, či súrodencami. A niekedy stačí len „deň blbec“, prichádzajúca viróza či začínajúca puberta.
Načo sú vtedy rodičia? Na to, aby počúvali, objímali, povzbudzovali, vkladali dôveru, oceňovali výnimočné dary a vlastnosti svojho dieťaťa ešte viac, ako v bežné „obyčajné“ dni.
Pamätajte – niekedy dieťa skutočne robí viac, než vidno a nie vždy môže za všetko, čo sa mu „pripečie“. Vytrvalá podpora a prijatie, zázemie a láskavosť mu pomôže prekonať aj dlhodobo nepríjemné nastavenie v škole.
Nie vždy si totiž sadnú s každým učiteľom (aj tí majú svoje dni a muchy). Rovnako sú predmety, ktoré jednoducho nebudú zvládať ľavou zadnou, pretože nemôžu vedieť dokonale všetko. A ak niečo skutočne prepália, aj tu treba deti naučiť pomenovať svoje zlyhanie v ovzduší láskavej dôvery a spolu nájsť riešenie, ktoré bude pre dieťa dobré.
Škola nie je obdobím prekonávania výziev len pre deti, ale aj pre rodičov. Nech sme teda o desať mesiacov všetci o kus lepší a múdrejší.
Ilustračné foto – Peter Kremský, Albert Bettannier, wikimedia.com