Deti a dospievajúci sa pornu prakticky nevedia vyhnúť. Drvivú väčšinu si porno nájde samo

Dve tretiny tínedžerov hovoria, že o sexualite by sa s nimi mali rozprávať predovšetkým rodičia. Lenže práve mnohí rodičia vyrastali v prostredí, kde bola táto téma tabu. Ako prelomiť mlčanie a vytvoriť priestor na dôverný rozhovor?

Chodíte medzi deti a mladých a rozprávate sa s nimi o „šteklivých“ témach. Čo o nich vedia z domu?

Počas programov hovoríme anonymne, o téme diskutujeme vo všeobecnosti, nepýtame sa konkrétne osobné otázky. Žiaci na základnej škole pracujú dokonca skôr písomnou formou. Z odpovedí a reakcií sa však niekedy dá vyvodiť, že sa v nejakej miere o tom doma rozprávali. Otázka znie – ako a s kým. Lebo je rozdiel, či ich do tajov „zasvätí“ starší súrodenec, ktorý im ukáže takýto obsah v rámci „srandy“, alebo sa s nimi o tom rodičia seriózne rozprávajú.

Z prieskumu, ktorý Tlakový hrniec robil v školskom roku 2022/2023, však máme odpovede na podobné otázky. Najčastejšie respondenti uvádzali, že s rodičmi sa už rozprávali o menštruácii, ženskom cykle, tehotenstve, antikoncepcii a potrate. Z prieskumu vidieť, že viac ako polovica detí doma nikdy s dospelou osobou o pornografii nehovorila. Mohli by sme sa ešte opýtať, čo im bolo počas takého rozhovoru povedané. To už ale nevieme.

Kto potom ponúkne deťom prvý obraz o sexe? 

Internet. To je taká prvoplánová odpoveď. Otázka však opäť môže znieť inak. Nejde len o to, či im niekto alebo niečo ukazuje, čo je to sex, ale aký obraz im ponúka. A v drvivej väčšine sa deti o sexe dozvedia z porna.

Sex predáva. Dnešní marketéri a zábavný priemysel túto starú poučku zdvihli na novú úroveň a dnes máme kultúru veľmi pornifikovanú. Primárne bola pornografia mierená na mužov. No kto sú v súčasnosti najväčší konzumenti sociálnych sietí a hier? Sú to deti a dospievajúci. Tí sa tomu prakticky nevedia vyhnúť. Je to totiž každodennou súčasťou nášho života. Ide o videohry, videoklipy, seriály, podcasty či vlogy s „osobnosťami“ z takzvanej celebrity culture, dokonca aj rozprávky. Posunutím témy k tejto vekovej skupine si pomaly (niekedy aj veľmi rýchlo), ale isto vychovávajú svojho „verného“ zákazníka na dlhé roky. Lebo ,,čo sa za mladi naučíš, toho sa na starosť ťažko zbavíš“.

V akom veku a akými cestami sa deti dostávajú prvýkrát k pornu? 

V spomínanom prieskume nám vyšiel výsledok porovnateľný so západnými štátmi či so zámorím. Teda nie sme pozadu. Priemer bol 11 rokov. To sú piataci. Tieto údaje však boli aktuálne pred 3-4 rokmi. Ktovie, aký výsledok by prieskum priniesol dnes. Na jednej strane totiž za ten čas rapídne vzrástli možnosti technológií (napr. chatboti na randenie), na druhej strane vzrastá aj povedomie o tejto problematike.

Posunutím témy porna k deťom a mladým si zábavný priemysel pomaly, ale isto vychováva svojho „verného“ zákazníka na dlhé roky.

Dôležité je spomenúť, že aj v danom prieskume niektorí mladí odpovedali, že sa s takým obsahom stretli, keď boli v predškolskom veku. A toto nie je výnimka. Veľmi často sa nám stáva, že nás škola pozve spraviť program pre deti na 1. stupni ZŠ preto, že sa tam už nejaký problém so sledovaním pornografie vyskytol. To je však už skôr na intervenciu.

A akými cestami sa k pornu deti dostávajú? Len 14 % detí si porno vyhľadá cielene. V ostatných prípadoch, teda v 86 %, si porno nájde deti. Buď im to vyskočí niekde na nete – a to nemusia byť špecializované stránky, stačí klasický Instagram či TikTok –, alebo im to niekto ukáže, väčšinou spolužiak či súrodenec. V obidvoch prípadoch však treba brať na vedomie, že ide o náhodné, nevyžiadané, neúmyselné vystavenie sa takémuto obsahu. Tu prichádza dôležitá otázka – či je na to dieťa pripravené a ako zareaguje. 

Existujú aj názory, že porno je neškodné. S akými reakciami detí sa stretávate vy?

Opäť spomeniem časť z aktivity. Na programoch sa pýtame aj otázky: Čo sledovanie pornografie ľuďom prináša? Môže sledovanie pornografie ľuďom škodiť? Ak áno, ako? V prvej odpovedi očakávame, že mladí napíšu pozitíva, v druhej negatíva. No býva to rôzne. Pri otázke čo to ľuďom prináša sa niekedy objaví aj slovo „nič“ alebo „závislosť“ a pri druhej sa medzi odpoveďami niekedy nájde „neškodí to“.

Samozrejme, častokrát odpovede súvisia aj s vekom dieťaťa, s jeho skúsenosťou či inými faktormi. V porovnaní so stredoškolákmi, na základných školách to žiaci berú skôr ako „srandu“. Môžeme to však vnímať aj tak, že smiech je (nielen) u detí a mladých často stratégia na zvládanie stresovej alebo inak emočne náročnej situácie.

Každopádne v poslednom čase mladí uvádzajú väčšinou negatíva. Hovoria o problémoch s dopamínom, o zabitom čase, poškodení mozgu, problémoch s erekciou, zníženom sebavedomí či sebaúcte a mnohom ďalšom. Pornografiu však napriek tomu naďalej sledujú. Poznanie ich teda nie nutne zastaví. Dokonca môžu mať pocit, že keď o tých negatívach vedia, môžu porno pozerať „bezpečne“. Napríklad často zaznie „my vieme, že porno je len fantázia, my tomu, čo tam je, neveríme, a preto to môžeme pozerať“.

Myslia si teda, že práve im to nič neurobí?

Vnímajú porno ako neškodné, často ho spomínajú „len ako zábavu“, uspokojenie potreby alebo ako edukatívnu pomôcku. Tu sa vraciame k otázke, aký obraz o sexe im porno ukazuje. Častokrát sexuálne explicitné videá sú na sociálnych sieťach „nenápadne“ vložené medzi humorné videá. Takže ak medzi pársekundovými videami so skokmi na motorke či tuleňmi v cirkuse vyskočí dieťaťu na tých niekoľko sekúnd takýto obsah, môže ho brať len ako ďalšiu „srandu“. Deti a mladí to berú ako jeden z druhov zaujímavých, vtipných videí, ktoré skrolujú a nepremýšľajú o obsahu. 

Mnohí nazývajú porno „zábavou pre dospelých“. To láka deti a mladých „hrať sa na veľkých“. Je to však skôr „zábava“, ktorá robí z dospelých deti – ľudí, ktorí sa nevedia slobodne rozhodovať.

Stredoškoláci medzi sebou aj otvorene diskutujú. Napríklad ak hovoríme o sledovaní porna (a masturbácii pri tom) ako o uspokojovaní potreby, hneď sa rozohní debata. Naozaj je to životná potreba? Veď bez toho prežijem. Napríklad jedlo je potreba, aby som prežil ako jedinec. Sex je však potreba, aby prežil človek ako ľudstvo – je teda mierené na komunitu, vzťahy. Ak sa s ním tak nenarába, z prirodzenosti človek v sebe cíti vnútorný rozpor. A ten cítiť aj v týchto debatách.

Je rozdiel medzi tým, ako to zasiahne dievčatá a ako chlapcov? 

Toto je dosť diferencované. Závisí aj od veku, prípadne od dôvodu, prečo to dieťa alebo mladý človek sleduje, prečo sa k tomu vracia. Všeobecne to prináša (ako uvádzajú žiaci) otravné myšlienky, problém so sústredením či nadväzovaním vzťahov.

V obidvoch prípadoch určite platí, že to ovplyvňuje sebahodnotu, sebavedomie, vplýva to na vnímanie vzťahov, sex, súhlas s ním aj na obraz vlastného tela. Sledovanie vytvára nereálne očakávania od sexuálneho života, od seba samých – či budem dostatočne dobrým milencom/dobrou milenkou. Mladí majú pocit, že sa to musia naučiť vopred, aby to bolo dokonalé hneď „na prvú“. 

V našom prieskume vyšlo, že u dievčat častejšie ako u chlapcov je dôvodom sledovania zvedavosť – pociťujú tlak „byť vzdelané“ v tejto oblasti, čo vedie k porovnávaniu sa. Taktiež to vplýva na ich vnímanie vzťahov – dievčatá majú pocit, že verní muži neexistujú.

Sledovanie porna mladých svojím spôsobom oberá o priateľstvá, chlapci s dievčatami nevedia spolu tráviť čas tak, ako kedysi.

Mladých to svojím spôsobom oberá o priateľstvá. Sledovanie pornografie totiž vedie k objektivizácii druhých (najmä chlapci objektivizujú dievčatá). Častejšie chalani môžu takto pristupovať k svojim spolužiačkam či kamarátkam a nevedia potom s nimi tráviť čas, ako to možno predtým vedeli. U chlapcov je tiež častejšie používanie vulgárnejšieho slovníka alebo doslova sexuálne obťažovanie vrstovníkov – a to sa deje aj v materských školách. Dieťa niečo vidí, síce tomu v podstate ani nerozumie, ale chce to napodobniť. 

Vďaka sledovaniu porna sú podľa detí napríklad taxíky na to, aby sa v nich sexovalo. Čo ďalšie z vnímania bežnej reality majú deti vďaka pornu skreslené? 

Populárny pornografický žáner „taxi“ je príkladom toho, ako skreslene môžu deti vidieť kontext sexuálneho aktu. Ide o scény, keď pasažier nemá ako zaplatiť za jazdu, a teda sa šoférovi odmení sexom. Samozrejme, všetci vieme, že účel taxíkov je úplne iný. 

Mnohí tvrdia, že však „jasné, že to, čo je v porne, nie je reálne“. Ale nie som si istá, či dieťa k tomu pristupuje ako k nejakému „sci-fi“. Pokiaľ o tejto téme nič nevie a vidí scény z porna, nemá to s čím porovnať, a tak si konanie, ktoré vidí, normalizuje. Vďaka pornografickým videám, ktoré nabádajú k incestu, k pedofílii či k sexu ako prostriedku na „splatenie dlhu“ si normalizuje aj rôzne druhy vzťahov.

Ďalšou oblasťou je správanie, ktoré je vo videách častokrát násilné. Dieťa si potom osvojí, že sex je spojený napríklad so škrtením, viazaním či dokonca znásilnením, alebo vidí rôzne neprirodzené druhy sexu, ako análny sex. Nie je tam vykreslený milujúci vzťah, neha, dôvera či bezpečie. Taktiež na základe pornifikovania bežných vecí vznikajú skreslené predstavy napríklad o oblečení (školáčky v sukničkách sú automaticky sexuálnou fantáziou, ktorá prišla z porna).

Ako je možné vrátiť dieťaťu, zhnusenému obrazom sexu z porna, istotu, že sex môže a má byť krásny, rešpektujúci, slobodný?

Sexualita vie spraviť to „naj“ – buď najlepšie zážitky, alebo tie najzraňujúcejšie. V prvom rade treba povedať, že aj ak sa doma rodič rozpráva s dieťaťom o sexe odmala, dieťaťu to môže prísť nechutné, zvláštne. To je prirodzená reakcia dieťaťa v nižšom veku, keďže jeho sexualita v poňatí pudov a vzťahov nie je prebudená. Sex nie je pre deti, a teda zhnusenie by sme mohli vnímať aj ako obranný mechanizmus, ale s nástupom puberty by sa to malo prirodzene zmeniť.

Ak má však dieťa extrémne zhnusený obraz o sexe vďaka pornu, tam treba veľkú dávku trpezlivosti. Najmä ak bolo dieťa takému obsahu vystavované opakovane a dlhší čas alebo bol jeden zážitok preň extrémny. Tu je potrebné prepísať vzorec v jeho hlave, čo môže trvať značný čas – recept na to paušálne nemáme.

Čo teda môžeme urobiť?

Je dôležité „predbehnúť porno“. Ak ja ako rodič dám dieťaťu obraz sexuálnej intimity v kontexte vzťahu, lásky, radosti a záväzku, ako je napríklad manželstvo, dieťa si tento obraz porovná s pornom a azda vyhodnotí, že to, čo vidí v porne, je absurdná karikatúra toho, čo od sexu očakáva.

Žiakov sa zvyknem pýtať, kto z nich uvažuje do budúcna nad manželstvom. Vždy sa zdvihnú (takmer) všetky ruky. Má to teda význam. Ak mladí veria v krásu, aj keď sa im podsúva jej deformácia, o čo skôr po nej budú túžiť, keď tú krásu budú vidieť, počuť o nej?

Deti vám hovorili aj o narodeninových oslavách, kde sa miesto hrania pozeralo porno. Čo to s nimi robí?

Rozvíjať intimitu znamená rozvíjať hĺbku vzťahov, nielen romantických. A kamarátstva sú základ. Mohli by sme teda povedať, že takýmto spoločným trávením času sa vlastne žiadna kamarátska intimita nerozvíja, deti sa nespoznávajú, netrénujú si sociálne zručnosti. Dieťa môže pociťovať vzťahovú prázdnotu, stráca zmysel toho, čo sa deje – jednak na obrazovke, jednak v priateľstvách. Dieťa sa môže cítiť „nútené“ sledovať to v partii, aby nebolo vylúčené, alebo môže mať strach o tom povedať dospelému, aby nebolo za „bonzáka“. 

Je dôležité, aby rodič „predbehol porno“ a dal svojmu dieťaťu pozitívny obraz o sexualite.

Na druhej strane, pornografia je pre deti niečím novým. Problém je, že detský mozog na takto intenzívny sexuálny podnet nie je pripravený. Často deti priťahuje a ony ani nevedia prečo. Možno sa im ani nepáči to, čo vidia, ale nedokážu sa od toho odtrhnúť. To v nich môže vyvolať zmätok – túžbu a zhnusenie zároveň. Náročné pre dieťa môže byť, ak má pocit, že sa s týmto pocitom nemá komu zdôveriť. 

Čo znamená byť pripravení na porno?

To je otázka. Môže to totiž zvádzať k domnienke, že pornografia je vhodná, ale neskôr, nie pre deti. Taktiež to môže viesť k tomu, že deti, aby „ukázali, aké sú už veľké“, za kritérium berú, že už sledujú takýto obsah. Napríklad: Ty si ešte nevidel P? Si decko! alebo Už som videl P, je to pre mňa v poho, to znamená, že už som veľký. Pripravenosť neznamená „som zrelý, už môžem“, ale pripravenosť v zmysle vedieť reflektovať, hodnotiť, nie len vidieť a konať. Vedieť sa spýtať: Prečo to robím? Aké sú plusy a mínusy? a pod.

Podľa štúdií až 80 % detí vo veku od 8 do 15 rokov vlastní mobil s internetom, k pornu sa dostávajú v prvom rade tadeto. Existuje spôsob ochrany?

Toto je obrovská téma. Ak ako rodič dávam dieťaťu mobil, najmä smartfón, nemal by som sa pýtať len ,,prečo ho potrebuje“. Dôležité je zohľadniť rodinnú situáciu – naše zdroje, hodnoty, potreby. Taktiež je dôležité poznať dieťa – jeho emočnú či sociálnu zrelosť, jeho vedomosti, mieru zodpovednosti a celkové jeho „offline“ fungovanie. Ak sme na to ako rodina a dieťa samotné pripravení, treba ešte zohľadniť benefity, ale aj prípadné riziká.

V každom prípade, svet internetu je skutočne nový svet. A tak je nutná mediácia rodiča. Rodič vyslovene musí svoje dieťa sprevádzať v tom, ako sa orientovať v online priestore. V prvom rade by mal byť sám oboznámený s rizikami či riešeniami. V druhom rade by mal mať vybudovaný vzťah s dieťaťom, aby to nebolo len o nejakých blokovacích aplikáciách, ale najmä o vysvetlení, čo a prečo rodič kontroluje alebo zakazuje.

Deti v mladšom veku ešte veľmi dôverujú rodičom. Je pre ne mobil až takým rizikom?

Dať dieťaťu cestu do online priestoru je ako vyslať ho do nejakého miliónového veľkomesta alebo do džungle, kde nikdy predtým nebolo. Áno, je tam mnoho super vecí, ale aj mnoho nástrah. A nielen takých, do ktorých náhodou spadne, ale takých, ktoré naň vedome číhajú. Na tejto ceste musí ísť rodič s dieťaťom zo začiatku v podstate „za ruku“, kým ho nechá ísť samo. 

To však neznamená, že ak dám dieťaťu smartfón v 14 rokoch, tak už nepotrebuje sprevádzanie ani kontrolu. Nespoliehajme sa, že prevenciu počulo v škole a do používania ho zasvätili kamaráti. Stále som rodič a som za svoje dieťa zodpovedný. S deťmi treba komunikovať a vytvárať dôverný vzťah. Za vzťah s dieťaťom je totiž zodpovedný rodič.

Raz som cestou vo vlaku počula rozprávať matku, ktorá sa ponosovala na svojho 15-ročného syna. Vravela, ako hrozne trávi voľný čas – buď pozerá do mobilu, alebo je na Xboxe, alebo pozerá do telky. Pýtala som sa samej seba, kto tieto vymoženosti dieťaťu sprístupnil a dal mu návod alebo príklad, ako ich používať. Od detí totiž chceme zodpovednosť dospelých a tým sa snažíme ospravedlniť svoje zanedbávanie alebo nevedomosť.

Generácia dnešných rodičov však vyrastala s tým, že o sexe sa nebaví, nik im nič nepovedal. Ako teraz môžu prelomiť zábrany pred svojimi potomkami? 

Na seminároch pre rodičov dávam zúčastneným otázku: Kto z vás sa v detskom/tínedžerskom veku pýtal rodičov na „šteklivé“ témy? Málokedy sa zdvihne nejaká ruka. Od dospelákov som ešte nepočula vetu Prečo som sa to nespýtal?, ale vetu Prečo mi to nik nepovedal? počujeme často. 

Od svojich detí však čakáme, že budú iné, že ony sa nás prídu spýtať. No neprídu. Zvlášť keď majú obrovské množstvo iných zdrojov, ako je rodič. Ako teda prelomiť zábrany? Podľa mňa je dôležité uvedomiť si dôležitosť týchto tém v živote (dospievajúceho) dieťaťa a taktiež svoju zodpovednosť vo výchove. Ak ako rodič vidím, že je potrebné, priam až nutné nebagatelizovať spomínané témy, a uvedomujem si svoj vplyv na dieťa, mal by som sa proste zhlboka nadýchnuť a v odvahe vykročiť do týchto zahmlených zákutí.

K tejto odvahe môže dopomôcť fakt, že v našom prieskume na otázku Kto by mal v prvom rade informovať deti o „šteklivých“ témach? dve tretiny mladých odpovedali, že rodičia. A to neodpovedali deti predškolského veku alebo prvostupniari. Odpovedali mladí vo veku 13 – 17 rokov. Oni čakajú túto iniciatívu od rodičov. Aj keď určite sú si vedomí trápnosti, ktorú to so sebou pravdepodobne prinesie. (Úsmev.)

Má to všetko visieť na nepripravených rodičoch?

Je tu ešte jedna vec. V tejto téme neexistuje nejaká celospoločenská prevencia, ako je to napríklad pri alkohole alebo cigaretách. Informácia „18+“ pri takomto obsahu je umelo vytvorená hranica, ktorá má chrániť tvorcov, ale konzumenti ju „preskočia“ jedným kliknutím. Budem parafrázovať jedného otca z príspevku na našom Facebooku: ,S mnohými z nás sa o tom v mladosti nik nebavil. V spoločnosti je to buď tabu, alebo je to každého osobná vec. Nie sme v tom zjednotení ako dospeláci – že toto (nielen) deťom škodí. Je potrebné hovoriť o tom ďalej. Aj tým, ktorí to nechcú počuť a nechať sa poučiť. Lebo potom najviac trpia deti.

V Tlakovom hrnci píšeme veľa projektov, aby sme prevenciu v tejto téme rozšírili, čím v mnohom suplujeme štát. A drvivá väčšina projektov neprechádza. Aj v tom môžeme vidieť, že v spoločnosti zrejme nevidíme alebo si nechceme pripustiť vážnosť tejto situácie. Je to ako taká bitka mravca s obrami tohto mega biznisu – pornopriemyslu. A toto môže byť ďalšou motiváciou pre rodiča – prinášať túto tému nielen k deťom, ale aj v rozhovore s priateľmi či kolegami, lebo ak budeme dôsledky vplyvu pornografie na seba a na svoje deti podceňovať a zametať pod koberec, bude to mať nezvratné negatívne následky.

Zo stretnutí s rodičmi a deťmi vďaka Tlakovému hrncu máte zrejme už dobrú zbierku odporúčaní, skúseností či rád. Čo teda zaberá?

Na tieto stretnutia s dospelákmi nechodíme s patentom postaviť sa na piedestál a poučovať alebo dávať nejakých „10 zaručených rád“, ktoré zaberú ako mávnutím čarovného prútika. Snažíme sa podať informácie, ktoré k tejto téme máme, a na základe skúseností ponúkať tipy, z ktorých si môže rodič vybrať. Zároveň od rodičov počúvame názory, potreby a častokrát aj obavy o dozrievanie ich dieťaťa v dobe ľahko dostupnej pornografie.

Lebo áno – technika, možnosti, prístupy –, veľa sa toho mení, a to vo veľmi krátkom čase. No sú aj veci, ktoré sa nemenia. Napríklad potreby dieťaťa. Potreba lásky, bezpečia či prijatia. Byť prijaté najmä vtedy, keď spravilo chybu. Mať niekoho, ku komu môže bežať aj po vlastných pádoch. Nájsť bezpečie v dôvernej osobe, ktorej môže povedať o svojom strachu alebo zmätku, ktorý môže nastať aj po tom, ako sa nám do intimity vtrie pornografia. Toto je to, čo zaberá – tvoriť takýto priestor, takého vzťahy. 

Taktiež už spomínaná odvaha a preberanie iniciatívy prinášať tieto témy. V komunikácii nevyzvedať, nedávať prednášky, nezahanbovať, ale vnímať, prijímať a určite byť príkladom. Napríklad v priznaní si chyby, v riešení problémov, v preukazovaní si lásky. 

A – spomeniem to na záver, aby si to čitatelia zapamätali, ak všetko predošlé už zabudli – prinášajme krásny, dobrý a pravdivý obraz o sexualite a vzťahoch. Hovorme o ich zmysle, hodnote. Ako povedala jedna múdra osoba: ,,Ak dieťa vníma, že sex má hodnotu, pornografia ho bude urážať viac, ako priťahovať.“ 

Reštrikcie, varovania, zákazy, všetko to je niekedy potrebné, avšak musí tomu predchádzať pozitívna informácia o sexe, o tele, o vzťahu, aby tie „zdvihnuté prsty“ dávali mladému človeku zmysel. Bez toho je to rovnaké, ako keby sme mladým vraveli len o diablovi (strachu) a neukázali im lásku Boha. Držím nám v tom všetkým palce.