Dnes potrebujeme slová a skutky nádeje (editoriál)

Nedávno sa mi dostal do rúk rozhovor s talianskym filozofom Massimom Cacciarim o jubilejnom roku. Jeho pohľad na túto udalosť ako na „tragický moment“ ma prekvapil.

Podľa Cacciariho tragickosť dnešnej doby nespočíva v sekularizácii – tá je vlastná kresťanstvu už od jeho počiatkov tým, že nás pozýva, aby sme žili vo svete, veď samotný Ježiš je laikom –, ale v odkresťančení. Nejde pritom len o stratu akýchsi vonkajších znakov alebo prejavov, ale o stratu schopnosti počúvať Ježišove slová. Tie pritom po stáročia formovali nielen veriacich, ale celé spoločnosti. A netýka sa to len veriacich. Slová evanjelia sú aj historickými slovami, ktoré sa po stáročia dotýkajú ľudských sŕdc.

Dnes však akoby prestali rezonovať – či už v politickom konaní, alebo v každodennom živote. Ako príklad Cacciari uvádza vojny a obete v Stredozemnom mori. Tieto príklady by sme mohli rozšíriť o postoj k cudzincom, respektíve k migrantom, ako ich dnes nazývame. Môžeme pridať ekonomiku, ktorá uprednostňuje zisk pred človekom; moc, ktorá nie je službou; politiku, ktorá je otázkou moci a nie hľadaním spoločného dobra; neustále odsúvanie na okraj tých, ktorí sú vylúčení; nehovoriac o treste smrti…

Jubilejný rok nie je len o púťach a odpustkoch. Má aj sociálny rozmer.

Cacciari zdôrazňuje, že aj keď nekonáme skutky milosrdenstva, mali by sme aspoň počúvať vnútorný hlas, ktorý nás k nim vedie. No zdá sa, že už ani ten v nás nerezonuje. Slová evanjelia neovplyvňujú politiku ani verejnú mienku, skôr naopak – politika často robí presný opak a dokonca sa za to nehanbí…

Možno je Cacciariho pohľad pesimistický a prehliada prejavy dobra, no jeho slová výstižne opisujú našu dobu. Napriek všetkému však potrebujeme slová nádeje – a ešte viac skutky nádeje.

Napriek rastúcej polarizácii a nedôvere vo svete je dôležité sústrediť sa na dobro a zachovať si nádej. Šírenie falošných správ prehlbuje napätie, vyvoláva podozrievavosť a ohrozuje stabilitu spoločnosti. V atmosfére neistoty vznikajú nové bariéry, ktoré rozdeľujú ľudí a prehlbujú strach z odlišnosti. Jubilejný rok – pripomína pápež František – je príležitosťou na prehodnotenie vzťahov a opustenie logiky konfliktu v prospech stretnutia a mieru.

Jubilejný rok nie je len o púťach a odpustkoch. Má aj sociálny rozmer – osobný aj spoločenský. Pápež František v bule Spes non confundit pripomína, že dobrá Zeme nie sú určené len pre privilegovaných, ale pre všetkých. Preto vyzýva tých, ktorí vlastnia bohatstvo, k štedrosti a najbohatšie krajiny k odpusteniu dlhov tým krajinám, ktoré ich nikdy nebudú môcť splatiť. Zároveň apeluje na všetkých kresťanov, aby „urobili rozhodný krok k zjednoteniu spoločného dátumu slávenia Veľkej noci“.

Toto posolstvo chceme prinášať aj cez naše mediálne aktivity. Na portáli nm.sk nájdete články pod značkou Jubilejný rok, ktoré rozvíjajú tému nádeje, putovania a vnútorného obrátenia. Nasledujúce číslo časopisu Nové mesto sa bude tiež venovať tejto téme. Ponúkame aj dve nové knihy, zbierky textov pápeža Františka, ktoré pripravilo vatikánske vydavateľstvo k Jubilejnému roku. Z našej strany teda môžete očakávať užšie tematické prepájanie našich činností a zároveň snahu o prenikanie do hĺbky.

Zakončím slovami pápeža Františka z nedávno vydanej knihe: „Mať nádej neznamená len byť optimistom. Nádej nie je len očakávanie dobrého počasia alebo úspechu na skúške. Nádej znamená čakať na to, čo nám už bolo dané.“