Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
„Láska sa nekonzervuje, láska rastie. Ak nerastie, je mŕtva,“ hovorí don Renzo. „Koľkí z vás sa uspokoja s večerou z predošlého dňa? Nenavaríte si znovu niečo?“ Rovnaké je to podľa neho s láskou: musí sa každý deň dávať. „Manželia sú povolaní rásť v láske! Každý deň ide o to, aby sme mohli obnovovať lásku.“ Láska je podľa dona Renza život – a ten treba živiť. Ten, kto neživí lásku, nežije.
Čo však s pármi, ktoré si už po sobáši iskru z čias chodenia neudržali: ich vzťah stratil krásu, akoby vyhasol. Navonok síce spolu zostávajú, vedia sa dohodnúť, majú deti a nasmerujú na ne svoju pozornosť. Lenže manželstvo je o raste, preto je potrebné sa oň starať. Aj týmto spôsobom vychovávame deti, aby v nich vzrástla túžba žiť v manželstve.
Povolaním manželov je dávať lásku tým, ktorí umierajú od hladu po láske a niet nikoho, kto by im ju dal.
Don Bonetti priznal, že manželstvo nie je jednoduchý projekt – no má úžasného „sponzora“: „Kristus je s vami, či plačete, či sa smejete, či vládzete, alebo nie.“ Je prítomný v každom manželskom páre – a zároveň každý manželský pár je predĺženou rukou Boha, ktorý sa chce dotýkať iných. Mnohí umierajú od hladu po láske a niet nikoho, kto by im ju dal, hovorí don Renzo. „Toto je povolaním a poslaním manželov – dávať lásku!“
Ak je manželstvo uzatvorené pred tvárou Boha, jeho súčasťou je aj duchovný život. Najčastejšie dostanú snúbenci či manželia od kňazov odporúčanie modliť sa. Problémom podľa dona Bonettiho však je, ak sa manželská modlitba nahradí modlitbou s deťmi. Sú to totiž dve rôzne podoby modlitby a ani jedna nemá chýbať. Preto je dôležité, aby sa už počas chodenia učili dvaja milujúci sa ľudia spolu modliť.
Manželskú spiritualitu žijú muž a žena bez ohľadu na deti a je originálna. Jej úlohou je viac, ako len odrecitovať naučené modlitby: má vytvoriť a odzrkadľovať živý stabilný vzťah s Ježišom. On je s manželmi od začiatku ich „áno“ – aj preto ho majú brať ako súčasť svojho vzťahu. Podľa dona Renza sa teda nemajú manželia modliť k Ježišovi, ale s Ježišom: „Potrebujú si s ním sadnúť a povedať: Ježiš, čo na toto povieš? Máme takýto problém…“ Ježiš prišiel budovať osobný vzťah – preto do neho potrebujú manželia vstúpiť inak ako len tradičnými bezducho odriekanými modlitbami.
Radosť z lásky medzi manželmi a Pánom má zároveň prenikať celý manželský vzťah. Len takto budú manželia schopní premieňať svoj obyčajný život na liturgiu. Don Renzo upozorňuje aj na to, že manželskú spiritualitu je možné merať: „Mieru svojej manželskej spirituality môžem vidieť podľa toho, nakoľko rastiem v láske k svojmu manželskému partnerovi. A rastiem vtedy, ak som v kontakte s Bohom.“ Povolaním manželov je teda stávať sa tvárou Ježiša, ktorý miluje.
Ak manželia žijú duchovne, otvárajú dvere svojho domu, aby dovolili zažiť lásku aj iným: napríklad tak, že pozvú v nedeľu poobede 8-10 susedov na koláčik a trochu vína, aby zažili spoločenstvo ako bratia a sestry. Aj toto je spôsob, ako dať iným pocítiť, že Boh miluje svet. „Kto iný to má urobiť, ak nie manželia?“ pýta sa don Renzo. Preto sa manželia potrebujú modliť, aby mali Ježišovo srdce.
Aj preto je potrebné, aby dvaja vo vzťahu mali spoločnú vieru, nie to, aby si z nich žil svoju vieru. Sme povolaní veriť spolu, ona s ním a on s ňou. Ak sa takto žije, rodinné spoločenstvo sa stane kráľovstvom, ktoré nepotrebuje niekoho zvrchu, kto by manželov riadil či viedol. Potrebujú len Krista a poslušnosť voči svojmu stavu.
Podľa dona Renza si treba dobre uvedomiť, kto stojí za tým, že muž a žena sú stvorení práve takto. Pri pohľade na muža a ženu musíme vždy vidieť Božiu ruku. Podstata ich vzťahu sa prejavuje už tým, že prvé vážne túžby počas chodenia sa týkajú práve budovania spoločenstva: uvažujeme o spoločnom my, o svojom domove, o spoločnej budúcnosti. „Naše my má korene v Najsvätejšej Trojici,“ upozorňuje don Bonetti.
Podobnosť s trojičným Bohom sa však týmto nekončí: „Tak ako Ježiš berie na seba všetko, aj muž a žena pri uzatváraní manželstva berú a dávajú všetko.“ Znamená to, že nemôžeme na tom druhom milovať len to pozitívne – to potom nie je manželstvo, ale obchod. Don Renzo to prirovnal k odmietaniu kôstky v ovocí: chceli by sme len sladkú dužinu… Rovnako upozornil na to, že manželstvo v sebe nesie požiadavku milovať do konca – tak ako miloval Ježiš.
Osobný vzťah s Ježišom premieňa manželov: Ježiš im totiž odovzdáva oživujúci prameň, aby mohli milovať a odovzdávať ho ďalej. Milovať a množiť sa podľa Božieho príkazu nie je totiž len otázkou biologickej roviny, od počatia po porodenie dieťaťa. Podľa dona Bonettiho je to aj milosť vychovávať svoje deti ako Božie deti.
Nič na svete sa nepodobá Bohu viac ako pár, ktorý sa miluje.
Tu treba znovu čerpať z osobného vzťahu s Bohom: ak manželia žijú Božiu lásku vďaka tomuto vzťahu, žijú v službe iným – a predovšetkým svojim deťom. Poslaním manželov je vychovať iných k bratskému postoju voči všetkým ľuďom: a to sa dá najlepšie vlastným príkladom.
„Manželia sú nositeľmi lásky voči komukoľvek,“ upresňuje don Bonetti. Manželia sú povolaní podľa neho vždy a za každých okolností odovzdávať lásku sebe navzájom aj iným ľuďom: „Nič na svete sa nepodobá Bohu viac ako pár, ktorý sa miluje.“
Don Bonetti sa dotkol aj témy rozpadu alebo rozvodu manželstva. „Aj rozídení či rozvedení manželia sú jedno. Aj keď je jeden vo Verone a druhý v Madride. Pred Bohom je to manželstvo stále, aj keď si ostatní myslíme, že tam už nič nie je.“
Dokonca aj zmiešané manželstvá môžu byť podľa neho krásne, ak ten, čo verí, pozná a verí v silu sviatosti manželstva. Konverzia manželského partnera je možná len vtedy, ak zažije veľkosť Božej lásky. „Váš manžel potrebuje zakúsiť, čo s vami robí Boh, ako vás premieňa,“ prízvukuje don Bonetti. Neveriaci partner musí podľa neho skúsiť, že Boh je ten, kto dáva väčšiu lásku a silu odpúšťať.
„Žiadne tlaky ísť na omšu či spoveď, či modliť sa nie sú správne,“ vysvetľuje don Renzo. „Tvoj manžel potrebuje cítiť, aká si, keď prídeš z kostola. Musí povedať: Vždy keď odtiaľ prídeš, si milšia, iná, lepšia; choď tam každý deň! Až jedného dňa po takýchto skúsenostiach povie sám slobodne: Idem tam s tebou aj ja!“
Iný postup treba voliť aj pri kríze či mimomanželskom pomere. Don Bonetti si spomína na ženu, ktorej manžel mal pomer s inou ženou: „Najprv mu to vykričala, potom stíchla a roky ho milovala trikrát viac ako dovtedy hrdinskou láskou. Až kým nezmäkol a nepovedal jej, že nikde nenájde lepšiu ženu, ako je ona.“
Takýto postoj absolútnej lásky však manželia zvládnu len vďaka životu s Bohom: „Chcem, aby si žil tak, ako ja, hovorí Ježiš, dávam ti svojho Ducha.“ Ten sa vylieva na manželov a uschopňuje ich milovať tak, ako miluje Boh. Vždy máme myslieť na to, ako miluje Kristus. Každý pár môže takto vypovedať o kráse Boha – a to od momentu svadby, odkedy manželskí partneri sprítomňujú Kristovu lásku.
Vízia toho, čo ponúka Boh v manželstve manželom, je nádherná. Až vyvstáva otázka, či sa to vôbec dá. Don Renzo Bonetti má na to jednoduchú odpoveď: „Prestaňme žiť náboženskú kultúru, vráťme sa k osobnému prežívaniu viery.“ To prvé od nás nevyžaduje veľa námahy, ale ani nič podstatné nedáva, neposúva nás to k svätosti. To druhé si vyžaduje osobný vklad a rast každého jedného, no ovocím takéhoto života sú zrelé osobnosti, pevné manželstvá, radostné a súdržné rodiny.
„Stávajte sa ako manželia Kristom!“ vyzval don Renzo manželov na stretnutí v Nitre. Pohľad na takýchto manželov podľa neho musí vyvolať jasnú reakciu: „ Aká krásna je Božia láska!“
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
