Ficov konsolidačný balíček – bolestivý koktail pre ľudí aj ekonomiku

Hoci premiér Robert Fico ešte v apríli odmietal akékoľvek zvyšovanie DPH a tvrdo útočil na opozíciu, ktorá o tom špekulovala, dnes je všetko inak. Zvýšenie DPH má pritom automaticky vplyv na zvyšovanie cien a rastúcu infláciu. To logicky pocítia aj bežní občania.

Podľa finančného analytika SAV Viliama Páleníka je dobré, že vláda vôbec nejaký konsolidačný balíček prijala, pretože stav verejných financií je kritický. Zároveň je na škodu veci, že prišiel na poslednú chvíľu.

„Medzitým vláda stihla prijať iné opatrenia na zvýšenie výdavkov a celý objem tohto úsporného balíčka je preto skoro tri miliardy. To rozhodne pocíti celá ekonomika,“ dodal analytik.

Podľa poslanca Mariána Viskupiča celý balíček jednoducho sťaží život bežným občanom a zabrzdí ekonomiku. „A takto celé je to skutočne nebezpečný, jedovatý kokteil tak pre ľudí, ako pre ekonomiku.“

Gro balíčka zaplatia občania

Vláda podľa Viskupiča urobila základnú chybu, že nezačala od škrtania výdavkov, pretože len tie má de facto plne v rukách. „Keď sa však pozrieme na celý predstavený balíček, vidíme len jedno jediné opatrenie, ktoré hovorí o šetrení na strane vlády. Pôvodne chceli ušetriť prepustením piatich tisícov zamestnancov, čo by mohlo ušetriť 124 miliónov EUR, teda ani nie 5 %. Napokon aj to zmiernili na znižovanie platov.“

Ako Viskupič upozornil, najviac na to doplatia bežní občania. „Keď minister hovorí o transakčnej dani pre firmy, tá sa pre ne stane nákladom a vo finále svoju produkciu o tento nový náklad zdražia. Takže to zase zaplatí občan.“

Vláda podľa neho preniesla celú konsolidáciu na plecia ľudí. Chce vybrať zásadne viac peňazí, aby sanovala svoje chýbajúce finančné zdroje. Namiesto toho, aby sa pozrela na vlastné výdavky a snažila sa ich optimalizovať.

Bude ďalej vôľa na Slovensku investovať?

Práve tu je podľa Viskupiča dôvod na obavy. „Zvýšili sa dane, poplatky a odvody. Toto sú všetko opatrenia, ktoré brzdia ekonomiku.”, upozornil.

Ako ďalej vysvetlil, je pochopiteľné, že keď firmám hádžu polená pod nohy, budeme menej konkurencieschopní. Keď si nejaký zahraničný investor vyberá miesto na svoju investíciu, hlavnú rolu hrá samozrejme priaznivé ekonomické prostredie.

„Keď zistí, že na Slovensku bude musieť platiť transakčnú daň a vzniknú mu mnohé iné náklady, je vysoko pravdepodobné, že jeho voľba na Slovensko nepadne. Krajina bez investícií je pritom krajina odsúdená na stagnáciu,“ zhrnul.

Súčasťou balíčka sú opatrenia, ktoré smerujú k vyššiemu zdaneniu úspešných. Podľa neho budú mať za následok odchod ďalšej vlny šikovných, múdrych a dobre zarábajúcich ľudí zo Slovenska, ktorí nebudú ochotní platiť vyššie dane a odvody.

„Radšej pôjdu do krajiny, ktorá možno aj platovo vyššie ocení ich schopnosti, ale hlavne im nebude z platu toľko brať. A krajina, ktorá vyháňa svojich najúspešnejších obyvateľov je zase raz odsúdená na stagnáciu.“

Knihy ako nepotrebný luxus

Z pôvodných 10% DPH na knihy sa vláda rozhodla zvýšiť ich zaťaženie na 23%. V praxi to bude znamenať zdraženie kníh a pokles predaja pre kníhkupectvá. Minister financií Kamenický toto opatrenie zdôvodnil tým, že „knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva“.

Jeho vyhlásenie vyvolalo na sociálnych sieťach vlnu nevôle a nesúhlasu. Podľa Viskupiča budeme v tomto smere v Európe raritou: „Dnes má najväčšiu hodnotu vzdelanie. Krajina vzdelaná je krajina úspešná.

Ale keď minister financií povie, že čítajú len bohatí, tak nech majú knihy vysokú sadzbu DPH, je nehanebnou ukážkou toho, ako vníma svojich občanov. Že chce ľudí, ktorí nerozmýšľajú a preto nebudú ani schopní vnímať to, ako ich vláda okradla,“ upozornil.

Len pre porovnanie, vo Švajčiarsku či Luxembursku, kde platy patria medzi najvyššie na svete, je DPH na knihy 2,5 %. V susednom Poľsku, Maďarsku či Chorvátsku je to 5% a Rakúsko a Nemecko ju držia na úrovni 7%.

Problém pre podnikateľov

Pre podnikateľov bude podľa Páleníka problémom hlavne to, že im stúpnu aj mnohí iné náklady spojené s bankovými prevodmi, službami mobilných operátorov, cenami benzínu a podobne.

„Zamestnanci budú tiež prirodzene žiadať vyššie platy, čo budú na druhej strane pre podnikateľov náklady.“ Do budúcna môžeme podľa Páleníka očakávať väčší nedostatok pracovnej sily a zníženie snahy podnikateľov o ďalšie investície.

Ako ďalej vysvetlil, balíček na druhej strane úplne obišiel tzv. nútené živnosti, teda ľudí, ktorí by mali pracovať ako zamestnanci, ale pracujú ako živnostníci.

Doteraz sa rodičovský dôchodok vyplácal v rámci dôchodkového systému. Teraz má byť financovaný asignáciou dane z príjmu fyzických osôb. Tým nebude jasné, koľko peňazí ide na dôchodky.

Zároveň, o čo väčšiu časť ľudia pošlú svojim rodičom ako rodičovské dôchodky, tým menej pôjde občianskym združeniam do regiónov. Ako Páleník vysvetlil, balíček celkovo nerieši vzťah vnútorných financií – teda štátneho rozpočtu, sociálnej, zdravotnej poisťovne, miest a obcí a podobne: „Je to snaha robiť nejaké skratkovité riešenie bez snahy ponoriť sa hlbšie do problému.“

Tento balíček podľa neho rozhodne neuzdraví verejné financie, len ich konsoliduje. „Je veľmi nešťastné, že konsolidáciu neurobili spolu s opatreniami, ktoré by zvýšili konkurencieschopnosť Slovenska.

Financie štátu by sa tak ozdravili aj cestou zvýšeného hospodárskeho rastu. Táto vláda na takéto opatrenia rezignovala,“ zhrnul. Podľa jeho slov nemožno očakávať zlepšenie konkurencieschopnosti a lepší hospodársky rast. 

Dostane vláda koľko chce?

Podľa Páleníka je ľahko možné, že zvýšenie príjmov sa nepodarí. Veľmi ťažko sa podľa neho odhaduje, v akom rozsahu sa pri zdanení bezhotovostných platieb začnú opäť viac využívať hotovostné.

Otázkou je, či sa nebudú preferovať prevody peňazí mimo bankového systému alebo nakoľko budú ľudia kupovať základné potraviny alebo ostanú pri verejnom stravovaní. To všetko sa len ťažko odhaduje.

„Je prirodzené, že keď vláda takýto veľký balíček pripravuje, má tendenciu byť príliš  optimistická v tom, koľko sa vyberie. Je pravdepodobné, že realita bude o niečo iná ak nie úplne opačná,“ uvažuje.

Viskupič si myslí, že vláda by mala pri ozdravovaní siahnuť po iných opatreniach. Ako príklad uviedol zrušenie vlakov zadarmo a ich nahradenie vysokými zľavami.

Zároveň by navrhoval zvýšiť ceny cestovného, ktoré sú dlhodobo v tej istej cenovej hladine. Takto by síce občania zaplatili viac, ale finálne by sa takýmito krokmi nerovnováha verejných financií postupne stabilizovala.

Znižovanie daňového bonusu

Minister financií na margo daňového bonusu na deti skonštatoval, že bude adresnejší. Nízkopríjmové domácnosti budú mať podľa neho nárok na daňový bonus už od polovice minimálnej mzdy, zatiaľ čo vysokopríjmové domácnosti naň nemusia mať žiadny nárok.

Ten stratia aj rodičia detí nad 18 rokov. Podľa Viskupiča by žiadna úprava daňového bonusu neviedla k zlepšeniu demografickej situácie na Slovensku. Skúšalo to Maďarsko či Poľsko, no k žiadnemu zlepšeniu to neviedlo.

„Ľudia jednoducho nebudú mať deti preto, lebo im za to štát dá peniaze. Druhá vec je, že keď sa to dieťa narodí a krajina nefunguje, aj tak odíde do zahraničia. Takto potom štát prichádza o šikovných ľudí a zároveň nie je schopný prilákať naspäť tých, ktorí odišli študovať alebo pracovať do zahraničia.“  

Preto je podľa neho na konci dňa jedno, koľko detí sa tu narodí, pretože aj tak nebudú chcieť ostať žiť v nefungujúcej krajine: „Smutné však je, že vláda namiesto zlepšenia podmienok vytvára presný opak. Vytvára podmienky, aby mladí ľudia chceli odtiaľto odísť.“

Ilustračné foto – Peter Kremský