Gruzínsko medzi Európou a Ruskom: Boj o demokraciu sa vyhrotil

Protesty pre gruzínskym veľvyslanectvom v Bratislave. Foto: SITA
Napätie v Gruzínsku stúpa. Malá kaukazská krajina, ktorá sa snaží balansovať medzi demokratickými ambíciami a autoritárskymi vplyvmi, stojí na rázcestí.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Vyhrotený súboj: Rusko vs. Európa

Súčasné protesty, ktoré pokračujú už trinásty deň, odhaľujú hlboké rozdelenie spoločnosti a narastajúcu nespokojnosť s vládnucou stranou Gruzínsky sen. Aj pred voľbami v októbri 2024 sa Gruzínsko nachádzalo v polarizovanej politickej situácii.

Na jednej strane stálo vládne zoskupenie Gruzínsky sen, ktoré malo proruské tendencie, a na druhej opozícia, ktorá sa snažila o proeurópsky kurz. Hlavnými témami predvolebnej kampane boli výber medzi orientáciou na Rusko alebo Európsku úniu a obavy z volebnej manipulácie.

Ako zdôraznil riaditeľ think-tanku Strategic Analysis Ján Cingel, strana Gruzínsky sen čelí od volebného víťazstva a prevzatia moci ostrej kritike za údajnú manipuláciu volebných procesov a zásahy do ich priebehu zo strany Ruska. Opozícia, zložená z viacerých nezávislých strán, sa snaží prekonať vzájomné rozpory, aby spoločne bojovala proti vládnej moci.

Rasťo Kužel z MEMO 98 sa ako pozorovateľ zúčastnil nedávnych parlamentných volieb v Gruzínsku. Upozorňuje, že nové volebné technológie ako verifikačné stroje mali zvýšiť transparentnosť, no vyvolali obavy, že môžu byť zneužité na manipuláciu výsledkov.

Opozícia podľa Kužela opakovane zdôrazňuje, že manipulácie počas volieb a nedostatok nezávislého monitorovania vážne poškodili dôveru občanov v demokratické inštitúcie. „Niektorí voliči dostávali finančné odmeny alebo potravinové balíčky, iní čelili hrozbám straty zamestnania či sociálnych dávok,“ zakončil.

Mimovládne organizácie v Gruzínsku navyše poukázali na to, že pred voľbami sa vyskytli prípady manipulácie s občianskymi preukazmi. Organizácia Transparency International Georgia a opozičná strana Pre Gruzínsko informovali o schéme „prenájmu dokumentov“, pri ktorej voliči za peňažnú odmenu alebo bez nej odovzdali svoje občianske preukazy, čím stratili možnosť hlasovať.

Otázky vyvolali aj rozdiely medzi údajmi z exit polu a oficiálnymi výsledkami. Bezprostredne po zatvorení volebných miestností exit poly naznačovali víťazstvo opozičných strán so ziskom približne 52 % hlasov, zatiaľ čo vládnuca strana Gruzínsky sen mala získať okolo 41 %.

Oficiálne výsledky však ukázali, že Gruzínsky sen získal vyše 54 % hlasov, čo predstavuje výrazný rozdiel oproti predbežným odhadom. Tieto nezrovnalosti len prehĺbili podozrenia z manipulácie volieb.

Protesty naberajú na sile

Na protestoch v Gruzínsku, ktoré pokračujú už trinásty deň, sa zúčastňujú tisíce demonštrantov, ktorí mávajú gruzínskymi a európskymi vlajkami. Demonštranti dôrazne odmietajú autoritárske tendencie súčasnej vlády a požadujú integráciu do Európskej únie.

Napätie eskalovalo po tom, čo vláda oznámila nové legislatívne opatrenia, ktoré protestujúci považujú za krok späť od demokratických hodnôt. Mnoho ľudí sa obáva, že Gruzínsko stratí šancu na členstvo v EÚ, ak nedôjde k významným politickým reformám.

Európsky parlament zdôraznil, že Gruzínsko musí splniť 12 odporúčaní, aby si zachovalo šancu na získanie kandidátskeho štatútu. Medzi hlavné požiadavky patrí zrušenie kontroverzných zákonov a zaručenie plnej slobody médií. Demonštranti požadujú, aby vláda podnikla konkrétne kroky na splnenie týchto podmienok a zabránila ďalšiemu zhoršeniu vzťahov s EÚ.

Foto: SITA

Protesty vyvolali reakcie aj na medzinárodnej scéne. Reportérka Petra Procházková upozorňuje, že Rusko vníma tieto demokratické snahy ako hrozbu a pravdepodobne podnikne kroky na potlačenie ich vplyvu. Očakáva sa, že Moskva zareaguje, pričom otázkou zostáva, akým spôsobom.

Protesty sa však neobmedzujú iba na Gruzínsko. V Bratislave sa tento týždeň uskutočnil pochod solidarity, na ktorom účastníci vyjadrili podporu Gruzíncom a Ukrajincom čeliacim geopolitickému tlaku zo strany Ruska.

Táto udalosť poukázala na rastúce povedomie o situácii v regióne a mobilizáciu medzinárodnej podpory. K podporovateľom Gruzínska sa pridal aj český prezident Petr Pavel, ktorý v rozhovore s gruzínskou prezidentkou ocenil odvahu a nasadenie gruzínskych občanov.

Ruský a maďarský vplyv na gruzínsku politiku

Gruzínska vláda čerpá inšpiráciu z autoritatívnych modelov, ktoré zavádza Maďarsko. Zákon o zákaze LGBT propagandy, ktorý sleduje konzervatívnu agendu, je jedným z príkladov, ako sa Gruzínsko vzdáva liberálnych hodnôt v prospech autoritárskych praktík.

Táto legislatíva, priamo inšpirovaná maďarským zákonom, vyvolala protesty zo strany občianskej spoločnosti aj medzinárodného spoločenstva. Krajiny EÚ, vrátane Európskeho parlamentu, ju ostro kritizovali ako krok späť od demokratických hodnôt.

Ako upozornil Cingel, Rusko zohráva v gruzínskej politike ešte výraznejšiu úlohu. „Moskva dlhodobo podporuje konzervatívne sily a využíva hybridné taktiky, aby si udržala vplyv v krajine. Gruzínsko je strategicky dôležité ako spojovací bod medzi Európou a Áziou, a preto je cieľom ruskej politiky oslabiť jeho prozápadné smerovanie,“ vysvetlil.

Ruská podpora separatistických regiónov Abcházsko a Južné Osetsko ďalej destabilizuje krajinu, čím komplikuje jej integráciu do európskych a atlantických štruktúr.

Rusko podľa Cingela využíva ekonomické a energetické páky na ovplyvnenie gruzínskej politiky. Import ruskej ropy a zemného plynu hrá kľúčovú úlohu v hospodárstve Gruzínska, čo poskytuje Moskve ďalší nástroj na zasahovanie. Okrem toho proruské médiá a dezinformačné kampane v krajine šíria naratívy, ktoré majú oslabiť dôveru voči EÚ a NATO.

Podľa analytikov sa Gruzínsko stáva ukážkou neúspechu európskych integračných snáh, čo môže byť varovaním pre ďalšie krajiny v regióne. Tento vývoj ukazuje, ako autoritárske vzory dokážu destabilizovať demokratické procesy a spomaliť prozápadné reformy.

Gruzínsko pod tlakom

Gruzínsko sa ocitlo na historickej križovatke. Obyvatelia krajiny, ktorí už 12 dní demonštrujú v uliciach dávajú jasne najavo, že autoritárske praktiky nemajú v ich krajine miesto. Protesty, ktoré rezonujú v celej krajine, sú nielen vyjadrením nespokojnosti, ale aj odhodlania občanov bojovať za lepšiu budúcnosť.

Medzinárodné spoločenstvo pozorne sleduje vývoj v Gruzínsku a žiada konkrétne kroky na obnovenie dôvery a stability. Na rozhodnutí gruzínskych lídrov teraz závisí, či krajina zvolí cestu reforiem a otvorí si dvere do Európskej únie, alebo sa vydá smerom k izolácii a posilneniu autoritárstva. Tento moment bude pre Gruzínsko určujúci – nielen pre jeho politický smer, ale aj pre jeho miesto v geopolitickom priestore.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články