Hymnus na maminu lásku

Ilustračná snímka. Zdroj: Pexels
Som mama a mám mamu. Tú, ktorá zo mňa urobila človeka schopného sa dávať. A hoci nás delia kilometre od miest, kde sme povolané vykonávať svoju službu darovania života a lásky, nemôžem v deň oslavy daru materstva nechať svoje srdce mlčať. Hymnus na lásku nemusí byť len pre manželov či zamilovaných. Je aj pre teba a o tebe, moja drahá mama.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

Neviem si predstaviť život bez slovka od teba, mami. Pamätám si zvuk tvojej reči dodnes, vynára sa mi v srdci. Čokoľvek si mi povedala – od tých prvých riekaniek cez vysvetľovanie písania písmeniek po povzbudenia pred ťažkými rozhodnutiami, ba aj vtedy, keď si musela byť prísna a pravdivá – bolo to láskavé. Z tvojich viet vždy sálalo teplo prijatia, istota, že som milovaná. Tvoje slová nešli do vetra, neboli klebetné, neboli zbytočné. Otvárali dvere medzi mnou a tebou a vekom si čoraz viac uvedomujem, aké sú vzácne, trefné, hlboké a potrebné.

Ďakujem ti, moja drahá mama, že neprestávaš byť nástrojom evanjelia a nevzdávaš svoju úlohu, ktorú ti zveril Boh. Vieš, mala by si vedieť, ako často si uvedomujem, že cez tvoje slová ku mne hovorí on sám.

A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu…

Vedela si a vieš množstvo tajomstiev! Tých, ktoré zachytí mamino citlivé srdce, stráži si ich a premýšľa o nich tak ako Mária. Tých, ktoré si vnímala, keď si ma ešte len nosila pod srdcom. Tých, ktorým rozumieš dodnes iba ty a vďaka ktorým vieš prorocky pomenovať, kam mám smerovať. Tých tajomstiev, ktoré sú ti zverené v tichých rozhovoroch medzi štyrmi očami. Vieš veľa toho, čo povedali iní o mne. Si encyklopédia, vedecká knižnica poznania môjho „ja“. Málokto ma pozná tak, ako ty – v rôznych situáciách, s genézou rastu tela, srdca, duše. Všetky tie tajomstvá ostali zamknuté v tvojom vnútri, strážené láskou ku mne a sprevádzané modlitbou.

… a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

Tvoja viera je iná ako to, čo vidím okolo. Nie je to pobláznené, nerozumné chvastanie sa. Nie je to prehnané sebavedomie a predvádzanie sa. Nie je to vykalkulované špekulovanie. Nie je to chladné racionálne uvažovanie o tom, že sa niečo na 100 % podarí. Tvoja viera pramení z úžasu nad tým, kým si, kým som ja a kým je Boh, ktorý ti zveril úlohu mamy. Tvoja viera má srdce jemné ako páperie, a pritom je pevná ako skala. Tvoja viera hladí, drží, nesie, inšpiruje, pomáha, lieči, objíma, prijíma. Tvoja viera v Boha, v tvoje schopnosti byť mamou, v moje schopnosti byť dobrým človekom vydrží všetko. Napriek „nelogickosti“, napriek nepochopeniu, napriek neprijatiu či odmietaniu aj od svojich. To preto, lebo je nasiaknutá láskou.

Tvoje dávanie bolo jednoduché a hrejivé ako perina pre uzimených – dala si vždy všetko, nerobila si si poistku.

A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo…

Mamy by mali byť ministerkami sociálnych vecí. Aspoň ty určite! Ako si vždy vedela, čo kto potrebuje? Nielen ja, nielen my doma? Nielen naši kamaráti, blízki, susedia? Dávala si aj vtedy, keď sa zdalo, že nie je z čoho, a tak, že to nezahanbovalo. A bolo jedno, či to boli tvoje obľúbené šálky, ktoré si zdedila po svojej mame a mne si ich dala bez mihnutia oka alebo to bolo dobré slovo a čas, nastavené ucho na počúvanie a ruka na pohladenie pre kohokoľvek, kto to práve potreboval.

Vieš, niektorí dávajú tak, aby to bolo vidieť a počuť, no aby aj im dosť ostalo. Na to si ty nikdy nepozerala. Tvoje dávanie bolo jednoduché a hrejivé ako perina pre uzimených – dala si vždy všetko, nerobila si si poistku. Naučila si ma dávať biblicky – s dôverou v Božiu starostlivosť. Koľkokrát si ma presvedčila o tom, že kto dáva srdcom, dostáva mnohokrát viac?

Láska je trpezlivá…

V tomto stále na teba nemám: máš náskok v čnosti, ktorá z teba robí ženu kráľovskej hodnosti. Lebo trpezlivosť – to je láska, ktorá neprestáva čakať, dávať šancu, zľutúvať sa, podávať ruku, dvíhať, povzbudzovať… Trpezlivosť je viera, že všetko sa raz dobre skončí: s tebou, so mnou, s nami, so svetom. Trpezlivosť nešomre a nefrfle, lebo vidí kdesi v diaľke svetlo, cieľ, na ktorý upieraš oči.

Ak by si nebola trpezlivá so mnou, mami, aký by bol dnes môj príbeh, môj život? Som reklamou na tvoju trpezlivosť – a ty vieš, čo si si len so mnou prešla. Nemala si len mňa, nežila si len môj príbeh, no tvoja láska plná viery v dobro je tu pre všetkých.

… láska je dobrotivá…

Dávať dobro je asi životným poslaním mamy, ale ja viem, že to neplatí pri všetkých. Ty si však často dávala oveľa viac ako len dobro – dávala si to najlepšie, čo si v tej chvíli vedela, mohla, mala, dokázala. Ba niekedy toho bolo viac, ako sa dalo vôbec predstaviť. Dodnes netuším, kedy a odkiaľ si to vyťahovala ako kúzelník: sily navyše, keď bolo treba pomôcť. Čas, keď si po nociach zachraňovala moju reputáciu, aj keď išlo len o žehlenie nových šiat. Možnosti, keď sme všetci už boli v koncoch – a ty si zrazu povedala: „Bude sa to dať!“ Zdvihla si telefón a bez toho, aby si ty či ostatní zúčastnení za to niečo chceli, zariadila si s manželom kamoškinej sestry v okamihu to, čo nás skladalo do kolien. Najviac si sa z toho, čo sa podarilo, aj tak radovala ty…

Zdroj: Pexels
Nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa…

Popri tom všetkom si ostala – iba mama. Dopriala si nám a stále nám dopraješ aj to, o čom si v našom veku márne snívala a neškrie ťa to. Nerobíš sa dôležitou preto, lebo by si toho vedela a mohla viac ako my, tvoje deti. Máš teraz viac času, viac skúseností, viac rozvahy… Všetkého dôležitého máš viac. No napriek tomu jediné, na čo myslíš, je byť jednoducho blízko, bez okázalosti a piedestálu.

… nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé…

Teraz úplne vážne uvažujem, kedy si ty myslela na seba: dala si nám vždy všetko. Aj to, čo by podľa spravodlivosti malo byť tvoje: čas, financie, oddych, príležitosti. Vždy si myslela viac na iných, seba si nechávala na koniec. Možno aj práve preto som sa za teba nikdy nemusela hanbiť: skôr naopak. Neviem zabudnúť na toľko vecí, ktoré mám vďaka tebe, toľko situácií, ktoré vďaka tebe dopadli dobre! Aké bolo a je nádherné hrdo a pravdivo povedať: „To mám od mamy…! To moja mama…!“ Vieš, najkrajší pamätník mamám sa stavia z ich nezištnej lásky. Ten tvoj už stojí.

… neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.

Lekcie z pravdy boli u teba vždy náročné: všetkých nás zaboleli. Teba preto, lebo si v láske videla, že bez pravdy sa život tvojich detí skôr či neskôr zrúti a ublíži v konečnom dôsledku aj tebe. Pre nás preto, lebo sa nám zdalo jednoduchšie a príjemnejšie tú pravdu obísť. Musela si byť preto pevná v postojoch, ktoré si sama žila a ktoré si rovnakou mierou vyžadovala aj od nás. Aj keď šlo „len“ o priznanie, kto z nás vlastne rozbil sklenenú výplň na dverách izby. Alebo prečo mám štvorku z písomky či kam idem?

Nekompromisnosť, s akou si odmietla rešpektovať akúkoľvek lož, nám ukázala v zrkadle tvojho života aj prameň radosti z pravdy. Mať čisté, upratané srdce bez lži a podvodu znamená žiť v pokoji. Preto si sa zastávala tých, ktorým bolo ublížené, preto sa nám to niekedy zdalo ťažké, ak si zasiahla. Dnes už rozumieme.

Vždy si myslela viac na iných, seba si nechávala na koniec.

Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Niekedy sme sa ako deti pýtali, na aké baterky vlastne tá naša mama funguje. Vstávala si prvá, kedy si si ľahla, netušíme. Zrejme toho času na spánok nebolo nejako závratne veľa. Tvoj denný výkon mysle, rúk, srdca, slov, intuície a času by nedokázala nahradiť žiadna umelá inteligencia, zrejme by jej vyhodilo poistky, prehriali by sa káble či zadrel motor. Prežila si toľko ťažkostí s každým z nás, že by to zabilo aj slona – ale ty si tu! Nikdy si nestratila nádej, že zajtra bude lepšie a že všetko má svoj zmysel. Nevzdávala si ani ľudsky vopred prehraté vojny a prešla si búrkami s noblesou kráľovnej, a to aj keď boli tie búrky vykúpené slzami a vráskami.

Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné…

Táto istota je nádherná: že nás, svoje deti, nikdy neprestaneš milovať. Nikdy nebudeme pre teba tak ďaleko, nikdy nevyvedieme nič také, čo by vzalo či oslabilo tvoju lásku k nám. Čas odveje množstvo múdrych slov, možno aj proroctiev. Možno bude viac ticha ako rozprávania. No nakoniec nebude podstatné to, čo poznáme, čo vieme, čo sme sa naučili, vyštudovali, čo sme dokázali. Podstatné pre nás je a bude len to, ako sme milovaní. Tá istota, že sme milovaní tebou, v nás nedovolí zhasnúť svetlo sebahodnoty ani v najťažších okamihoch.

Láska mamy je tou najdokonalejšou formou prejavu Božej lásky. A preto si neskromne myslíme, že každá dobrá mama – a ty ňou si – bude celá vzatá do slávy k nemu. Pretože ju jej tichá, vytrvalá, obetavá, nežná materská láska celú pripravila na večnosť.

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

A my, tvoje deti, ti za ňu, mama, ďakujeme!

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články