Ide nám o viac, ako len o zážitok zo skvelého vystúpenia, hovorí marketér projektu Godzone Ivan Petro

Kto stojí za nápadom realizácie projektu Godzone?

Projekt Godzone vznikol okolo roku 2009 a vychádza zo spoločenstva ESPÉ, ktoré v tom čase organizovalo kresťanský festival Voľnosť na Nevoľnom. Bol to kresťanský festival, ktorý vychádzal z túžby spoločenstva ESPÉ zo Sliača prinášať evanjeliové posolstvo bližšie k ľuďom. Keď sa v roku 2009 tento festival skončil, naskytla sa nám príležitosť zorganizovať evanjelizačné turné po Slovensku v rámci Týždňa cirkvi pre mládež. To bol taký prvý impulz k tomu, aby sme vytvorili evanjelizačný program pre mladých. Z toho vznikol projekt Godzone, ktorý rokmi postupne rástol a rozširoval svoje pole pôsobnosti.

Tento ročník nesie názov Nevzdávaj to. Je za tým skryté nejaké posolstvo?

Názov sme vymýšľali ešte začiatkom roka, no keď sa teraz pozrieme spätne, vnímame, že to bolo prorocké vzhľadom na udalosti, ktoré nasledovali. Či už vojna na Ukrajine, rastúca inflácia, zvyšujúce sa ceny energií… To všetko sa podpisuje pod atmosféru neistoty prevládajúcu v celej spoločnosti. Výzva Nevzdávaj to sa však dotýka i konkrétne našich osobných životov a tým, čím si všetci, či už jednotlivo, alebo ako tím projektu Godzone, prechádzame. Vnímali sme potrebu povzbudenia, že hoci sa nám zdá, že Boh neodpovedá na naše modlitby a veci sa nevyvíjajú tak, ako by sme si predstavovali, netreba „hádzať flintu do žita“, ale byť nositeľmi nádeje všade tam, kam prichádzame.

Prečo si myslíte, že na Slovensku je tento projekt potrebný?

Keby som mal odpovedať veľmi jednoducho, tak by som povedal, že preto, lebo ešte všetci neuverili v Krista. (Úsmev.) Stále je tu mnoho ľudí, ktorí hľadajú zmysel života a hodnoty, na ktorých by mohli stavať. Preto vnímame jednak potrebu a jednak túžbu, ktorú, veríme, v nás podnecuje Boh, aby sme sa delili o skúsenosť, čo s Bohom zažívame a ako Boh zmenil naše životy. Práve toto posolstvo by sme chceli prinášať všetkým, ktorí sa ešte s Bohom nestretli.

My si tak v tíme hovoríme, že hoci by sa malo turné dotknúť čo i len jedného človeka a zmeniť mu život, ba dokonca i večnosť, tak v tom vidíme zmysel.

V čom môže podľa vás Godzone osloviť mladých ľudí viac ako iná, povedzme tradičnejšia forma modlitby?

Nerád by som modlitbu chvál porovnával s inými formami modlitby. Je to spôsob, ktorý je nám blízky, no zároveň v tom vnímame pestrosť Katolíckej cirkvi. I v rámci tímu máme takých, ktorí skôr preferujú kontemplatívnu modlitbu a adoráciu.

Je projekt určený najmä mladým ľuďom alebo si podľa vás nájde svojich priaznivcov i v staršej generácii?

Veríme, že je pre všetkých a že si na Godzone tour naozaj každý príde na svoje. Nezastupiteľnú úlohu staršej generácie vnímame práve v tom, že ona je tou, ktorá odovzdáva vieru mladej generácii a stále nad ňou drží záštitu. Zároveň ju vnímame ako veľmi dôležitú súčasť nášho evanjelizačného úsilia práve tým, že môže pozývať svoje rodiny a známych. Koniec koncov, keď Godzone tour príde do mesta, tak to nikdy nie je len o tom dvojhodinovom večernom programe, ale je to aj o evanjelizácii na námestiach, ktorú robíme poobede.

Prípravy na Godzone tour v týchto dňoch vrcholia, no program sa začína kreovať už oveľa skôr. Ako vyzerá práca tímu pred spustením samotného evanjelizačného turné?

My sa tak zvykneme smiať, že nad novým turné sa začneme zamýšľať vždy v poslednom meste, kde s aktuálnym turné končíme. (Úsmev.) Je pravdou, že v modlitbe rozlišujeme smerovanie na daný rok už skôr, úplne prakticky sa však na turné začíname pripravovať začiatkom roka v januári – februári. Najintenzívnejšia fáza príprav je potom tesne pred letom, keď sa snažíme zapracovať na marketingu, zachytiť rôzne letné akcie a festivaly, na ktorých môžeme Godzone spropagovať. Samotný program vrátane tanečných, divadelných či hudobných vstupov sa pripravuje najmä posledné tri mesiace pred začiatkom turné. Momentálne sme v procese, keď dolaďujeme posledné detaily, a v tíme je cítiť zdravé napätie. Veríme, že to bude úspešný ročník.

Čo je pre vás indikátorom toho, že turné dopadlo úspešne?

To je veľmi dobrá otázka. Zo svetského pohľadu by sme úspešnosť turné mohli merať počtom návštevníkov, no osobne si nemyslím, že toto by malo byť hlavným hodnotiacim faktorom. To, o čo nám v tíme ide, je, aby sa ľudia stretli s Bohom a mali s ním osobnú skúsenosť. My si tak v tíme hovoríme, že hoci by sa malo turné dotknúť čo i len jedného človeka a zmeniť mu život, ba dokonca i večnosť, tak v tom vidíme zmysel.

Počas celej realizácie projektu sa učíme kráčať vo viere, ktorú by možno niekto nazval i bláznovstvom. No pamätám si zážitky z minulých rokov, keď sme boli i v tejto oblasti svedkom zázrakov.

Z čisto praktického hľadiska by sme sa mohli pozrieť na financie, či dokážeme pokryť všetky náklady, či si spravíme dobré promo a tak ďalej. No myslím, že všetci v tíme sa snažíme pozerať skôr na vyššie hodnoty. Pozerať sa na vplyv na konkrétneho človeka z pohľadu večnosti. A možno aj preto je to také ťažké hodnotiť. Počas celej prípravy i samotného turné považujeme za najdôležitejšie to, aby sme boli citliví na Božie vedenie a jeho vôľu s týmto projektom.

Všetky koncerty sú od vzniku projektu zadarmo. Z čoho je projekt financovaný?

Projekt sa financuje sčasti zo zbierky, ktorá je pred začiatkom samotného turné, druhým zdrojom sú príspevky individuálnych darcov, ktorým sa páči táto myšlienka. Zároveň je možné projekt podporiť i počas turné vo forme dobrovoľného príspevku. Máme aj nejakých sponzorov a mediálnych partnerov. Asi nikdy sme však náklady nemali pokryté pred začiatkom turné. Aj v tom sa učíme dôverovať Bohu a nežiť v mylnej predstave, že to máme všetko vo svojich rukách. Počas celej realizácie projektu sa učíme kráčať vo viere, ktorú by možno niekto nazval i bláznovstvom. No pamätám si zážitky z minulých rokov, keď sme boli i v tejto oblasti svedkom zázrakov.

Mohli by ste sa s nami o nejaký z nich podeliť?

Pamätám si, keď sme boli pred niekoľkými rokmi po skončení turné výrazne v mínuse a nevedeli sme, ako to napokon vykryjeme. Vtom k nám prišiel do kancelárie človek, ktorého turné natoľko zasiahlo, že sa rozhodol chýbajúcu sumu dorovnať. To bolo zároveň pre nás znamením, že sme s turné netrafili úplne vedľa.

Z radov kresťanov niekedy zaznieva výčitka, že Godzone je o silnom emočnom zážitku, ktorý môže viesť k obráteniu, ale nemá ďalšie pokračovanie, takže ľudia rýchlo od viery opäť odpadnú. Ako by ste reagovali na túto výčitku?

Turné má byť určite i silným zážitkom, cez ktorý sa snažíme ľuďom sprostredkovať osobnú skúsenosť s Bohom, no nemalo by byť len otázkou jedného večera. To, čo v ľuďoch zážitok z Godzone tour spôsobí, sa v skutočnosti začína až deň po tom, keď sa vrátia do svojej bežnej rutiny. Až vtedy sa ukáže, či to rozhodnutie odovzdať svoj život Bohu bolo otázkou jedného večera, alebo tento krok myslia naozaj vážne. Ak má niekto túžbu ísť na svojej ceste za Bohom ďalej, ponúkame formáciu prostredníctvom animátorskej školy Godzone School, vzdelávanie na portáli Godzone Academy, raz ročne organizujeme dvojdňovú konferenciu a taktiež mužskú a ženskú konferenciu. Všetky tieto podujatia sa zameriavajú na prehĺbenie života s Bohom a rast vo viere.

To, čo je pre nás ako tím veľmi dôležité, je to, aby sme sa nesnažili upriamovať pozornosť na seba, ale na Boha. Preto dávame veľký dôraz na to, s akým nastavením ľudia vychádzajú na pódium. Či je ich cieľom vyvýšiť Boha, alebo postaviť do centra pozornosti seba.

Zároveň si však uvedomujeme, že máme svoje limity a nie je v našich silách zachytiť všetkých. To však, myslím, ani nie je našou úlohou. Vidím tu priestor pre komunity, spoločenstvá, farnosti a cirkev vo všeobecnosti, ktorá sa môže týmto ľuďom ďalej venovať. Preto aj počas samotného Godzone tour dávame priestor angažovaným kňazom či laikom z rôznych spoločenstiev, aby vedeli, na koho sa môžu po Godzone tour obrátiť. Na konci každého večera počas turné zároveň rozdávame ľuďom zadarmo časopisy, v ktorých nájdu zoznam spoločenstiev, do ktorých môžu následne prísť a pokračovať v tom, čo zažili.

Cítite zo strany Katolíckej cirkvi na Slovensku podporu v tom, čo robíte?

Určite áno. Koniec koncov, pomocný biskup Jozef Haľko a biskup Tomáš Galis nahrali pozvánku a dostali sme priestor i v katolíckej televízii. Aj na samotné turné príde množstvo kňazov, ktorí budú slúžiť jednak tímu a jednak návštevníkom.

Jozef Ratzinger vo svojej knihe Duch liturgie hovorí, že zavádzanie modernej hudby do liturgie predstavuje riziko, že sa do centra našej pozornosti začne stavať čosi ľudské namiesto toho Božieho. Hoci ide o chválové piesne spievané na oslavu Boha, niekedy sa zdá, akoby nás to odvádzalo od podstaty. Nevnímate i v projekte Godzone riziko, že hudobné a tanečné vystúpenia zatienia ten cieľ, pre ktorý to robíte – aby sa ľudia stretli s Bohom a nielen mali zážitok zo skvelého vystúpenia?

Nevylučujeme, že stať sa to môže. To, čo je pre nás ako tím veľmi dôležité, je to, aby sme sa nesnažili upriamovať pozornosť na seba, ale na Boha. Preto dávame veľký dôraz na to, s akým nastavením ľudia vychádzajú na pódium. Či je ich cieľom slúžiť a vyvýšiť Boha, alebo je ich zámerom postaviť do centra pozornosti seba. Naším cieľom je, aby ten, kto modlitbu vedie, bol len sprostredkovateľom kontaktu s Bohom. To, či človek odíde len so zážitkom zo skvelého hudobného vystúpenia, ovplyvniť nemôžeme. To, čo máme v moci, je ustriehnuť si, aby sme našu službu robili so správnym nastavením srdca.

Posielajú vám ľudia svedectvá, čo počas vášho turné alebo po ňom zažili?

Áno. Často sa nám stáva, že sa nám ľudia po Godzone tour ozývajú, a je to pre nás vždy veľkým povzbudením a možno i potvrdením toho, že to, čo robíme, má zmysel. Veľakrát sa však ľudia ozvú po dvoch až piatich rokoch. Vtedy si tak s úsmevom hovoríme: To ste sa nemohli ozvať skôr, keď sme si v čase krízy kládli otázku, či pokračovať alebo nie?

Pri svojich známych mám často problém, ak im mám povedať o tom, čo robím. Pre tých, ktorí majú „normálne“ zamestnanie, je to úplne neznámy svet.

Vedeli by ste si spomenúť na nejaké svedectvo, ktoré vám ľudia poslali?

Zaujímavé sú pre mňa svedectvá tých, ktorí pôvodne prišli s tým, že sa chceli z celého turné vysmiať, prípadne ho zosmiešniť na sociálnych sieťach. Počas evanjelizačného slova však ostali zasiahnutí a vedeli, že Boh prehovára práve do ich životného príbehu. Alebo si pamätám na prípad chlapca, ktorý bol pripravený spáchať samovraždu, no keď prechádzal okolo haly, v ktorej prebiehalo Godzone tour, započúval sa do svedectiev a rozhodol sa vojsť dnu. Godzone tour bolo prvým impulzom k jeho obráteniu. Snažíme sa každý rok spísať zoznam svedectiev, pretože si uvedomujeme, že je veľmi dôležité sa k nim vracať.

Aký bol váš najsilnejší zážitok z Godzone tour?

Je veľmi ťažké vybrať jeden konkrétny. Pre mňa sú to najmä tie momenty, keď mi niekto blízky, kto nepozná Boha osobne, napíše, že sa mu páči, čo robíme, a dotklo sa ho to, čo na Godzone tour zažil. Osobne som veľmi silno prežíval to, keď sme hrali chvály pred desaťtisícovým publikom na štadióne Ondreja Nepelu. Počas jednej z piesní sme prestali hrať, no dav v piesni pokračoval. Takéto momenty mi vždy spôsobujú zimomriavky.

V súčasnosti sa hovorí o trende klesajúceho počtu veriacich. Myslíte si, že práve projekt Godzone môže byť tým kvasom, ktorý pomôže pri obnove cirkvi?

Rád by som počul odpoveď na túto otázku zo strany niekoho kompetentného. Povedať to sami o sebe – to by bolo veľmi odvážne. Veríme, že do určitej miery to tak aj je. Ambíciu, aby to tak bolo, určite máme.

Turné ste rozšírili aj o Českú republiku. V čom vnímate rozdiel vo vystúpeniach v Česku a na Slovensku? Aký je v Česku (ktoré má povesť jednej z najateistickejších krajín Európy) záujem o projekt, ako je Godzone?

Nápad rozšíriť turné i do Česka vznikol veľmi spontánne po viacerých vystúpeniach, ktoré sme tu mali. Povedal by som, že v Českej republike intenzívne vnímame veľký hlad po Bohu a duchovne.

Aké máte plány s projektom Godzone v budúcnosti?

Do konca roka máme rozbehnuté ešte nejaké projekty, ktoré musíme dotiahnuť. Čo nás čaká na budúci rok, to je dobrá otázka. (Úsmev.) Určite nás čaká nejaké hodnotiace stretnutie tímu Godzone tour, na ktorom sa budeme snažiť rozlíšiť to, ako pokračovať ďalej. Do čoho by sme sa mali púšťať a do čoho nie. Sám si netrúfam povedať, čo z toho napokon bude a kam nás Boh bude viesť. To je už v Božích rukách, nie našich.

Z toho, ako to hovoríte, vnímam, že ste sa museli naučiť vo všetkom spoliehať na Božiu prozreteľnosť. Viem si predstaviť, že to nebola ľahká cesta. Človek má prirodzene radšej veci pevne vo svojich rukách…

Je to naozaj taká cesta viery v tom, či budeme mať dosť podporovateľov na zaplatenie celoročnej činnosti projektu a všetkých ľudí, ktorí naplno pracujú priamo v kancelárii Godzone a podieľajú sa na tejto činnosti. To môže ovplyvniť viacero faktorov, ako inflácia, zdražovanie a podobne. Obzvlášť ak je niekto živiteľom rodiny, tak si pri tejto práci uvedomuje, ako veľmi je od Boha závislý. Je to akoby kráčanie po vode.

Koľko rokov už v tíme Godzone pôsobíte?

Je to už štrnásť rokov, odkedy pracujem v tíme Godzone, a nenazval by som to inak ako zázrak. Niekomu, kto s tým nemá skúsenosť, sa to ani nedá vysvetliť. Pri svojich známych mám často problém, ak im mám povedať o tom, čo robím. Pre tých, ktorí majú „normálne“ zamestnanie, je to úplne neznámy svet. Je určitá časť rodiny, ktorá si myslí, že sme svadobná kapela, pretože práve videli fotky z niekoľkých svadieb, na ktorých sme hrali. Iným hovorím, že sme reklamná agentúra, pretože robíme veľa v marketingu, na sociálnych sieťach a podobne. Tak si nás vedia niekam zaradiť.

Zrejme najväčšia výzva je, ak sa to pokúšate priblížiť niekomu, kto je neveriaci…

Je to pre nich fascinujúce, keď hovorím o tých veciach, ktorým sa v rámci práce s mládežou venujeme. Pre nich je to akoby objavenie úplne nového sveta, ktorý pre nich doposiaľ neexistoval. Mnohí majú veľa otázok k tomu, ako to celé funguje.

Dá sa povedať, že už len to, keď zdieľate svoj príbeh, ako ste sa k tejto práci dostali, je svedectvom?

Áno. Po skončení štúdia na vysokej škole, kde som študoval obchodnú angličtinu, som si predstavoval, že budem robiť v nejakej medzinárodnej firme a využijem všetko, čo som sa naučil. Keď vznikal projekt Godzone, tak som tam pôsobil niekoľko rokov ako dobrovoľník. No potom projekt narástol do takých rozmerov, že činnosť v rámci projektu Godzone sa už nedala zvládať popri inej práci.

Niekedy sa dokonca stalo, že prišiel človek, ktorý sa rozhodol nás podporiť tým, že nám ponúkol ročný plat jedného zamestnanca.

Vtedy sme našim podporovateľom predostreli nápad zamestnať talentovaných mladých ľudí, ktorí by mohli pracovať pre projekt Godzone na plný úväzok. Niekedy sa dokonca stalo, že prišiel človek, ktorý sa rozhodol nás podporiť tým, že nám ponúkol ročný plat jedného zamestnanca. Dal nám voľnú ruku, aby sme vybrali niekoho, koho práve potrebujeme. Tak sa napríklad dostal k práci môj kolega. Po roku sa pre neho opäť našli financie. Pri takýchto situáciách si uvedomujeme, ako veľmi nás celý projekt presahuje.

Koľko vás je aktuálne zamestnaných v rámci projektu Godzone?

V kancelárii Godzone robí približne tridsať ľudí na plný úväzok celý rok, ale ten 250- až 300-členný tím, ktorý ide na turné, pozostáva hlavne z dobrovoľníkov, ktorí sú tam zadarmo.

Na vašej práci je okrem iného zaujímavé, že sa v nej viera prepája s každodenným životom. Čím je pre vás tento aspekt obohacujúci?

Je pravdou, že veľkú časť našej práce zahŕňajú i modlitby rôzneho typu. Každé ráno napríklad začíname modlitbou chvál. Hoci to všetko môže znieť veľmi idealisticky, vnímame pritom i veľké riziko. Veľmi ľahko sa nám totiž môže stať, že uprostred tohto intenzívneho života s Bohom nám skutočný vzťah s ním môže úplne unikať. Nedávno mi niekto povedal vetu: Daj si pozor, na akých základoch je postavený tvoj dom. Či tvoj dom stojí na skale, ktorou je Kristus.

Vždy sme sa snažili, aby to, čo robíme, bolo v prvom rade Božie, a teraz si uvedomujeme to riziko, že je ľahké to neriešiť a robiť akcie zaradom, ale to, samozrejme, nechceme.

Inými slovami, nachádzaš si čas na budovanie vzťahu s ním? Alebo je tvoj dom zasadený v radovej zástavbe? To znamená, že si obklopený prostredím, ktoré drží tvoj dom, ale keby tam tá radová zástavba nebola, tak tvoj dom spadne. Vtedy som si uvedomil, že i v rámci projektu Godzone sa mi môže veľmi ľahko stať, že s Bohom budem žiť, aj keď s ním v skutočnosti nežijem. Ak si nedáte pozor na svoj osobný život modlitby, tak vám táto práca prestáva dávať zmysel. Hoci budem mať každý deň vyškrtaný celý zoznam úloh, budem dobrý Boží robotník, ale nie Boží milovník. No práve to je to, k čomu nás v prvom rade Boh povoláva. Aby sme boli milovníkmi, priateľmi, až potom robotníkmi. V tomto vnímam práve úskalie práce na Božom projekte, akým je Godzone.

Zrejme je aj veľkou výzvou mať na zreteli tento aspekt, ak chcete prinášať každý rok lepší a profesionálnejší obsah…

S tým je spojené ďalšie veľké riziko – že sa prestaneme spoliehať na Pána. A to si veľmi uvedomujeme najmä v poslednom čase, keď by v podstate bolo možné zorganizovať celú kresťanskú konferenciu úplne bez Boha a pôsobenia Ducha Svätého. Keď postavíme pódium, pozveme kvalitného rečníka, krásne to vyzdobíme, nasvietime, spravíme kvalitné promo… A toto všetko bez toho, aby s tým mal Boh niečo spoločné. Tu je presne to riziko rastu profesionality oveľa väčšie ako na začiatku, keď sme ešte zďaleka neboli na takejto úrovni a jediné, čo nám ostávalo, bolo neustále obracanie sa na Boha. Vždy sme sa snažili, aby to, čo robíme, bolo v prvom rade Božie, a teraz si uvedomujeme to riziko, že je ľahké to neriešiť a robiť akcie zaradom, ale to, samozrejme, nechceme.

Hoci teraz to všetko vieme urobiť zo svojich síl, o to viac si musíme byť vedomí toho, že Boha potrebujeme. Inak sa nám môže veľmi ľahko stať, že to úplne minie cieľ. Presne na tento aspekt sa snažíme v poslednom čase klásť mimoriadny dôraz. Aby všetka naša práca bola presiaknutá Bohom, pričom našou jedinou úlohou je „len“ nestáť mu v ceste a nechať sa ním viesť.